Poslední sudcovia Héli a Samuel 1 - 7
1Sam1
I. Elkána a jeho rodina. - 1 Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec. 2 Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie.
3 Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés. 4 V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky. 5 Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono. 6 Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono. 7 Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla. 8 Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: „Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či som ti ja nie lepší než desať synov?“
Modlitba Anny. - 9 Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu. 10 Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala. 11 A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobnice a spomenieš si na mňa, ak na svoju služobnicu nezabudneš a dáš svojej služobnici mužského potomka, darujem ho po všetky dni jeho života Pánovi a britva sa jeho hlavy nedotkne.“
12 Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej pozoroval ústa. 13 Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú. 14 Preto ju Héli oslovil: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvejže už!“ 15 Anna mu odvetila: „Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno a opojný nápoj som nepila, len dušu som si vyliala pred Pánom. 16 Nepokladaj svoju služobnicu za beliálovu dcéru, lebo som od prekypujúcej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!“ 17 Nato jej Héli povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš.“ 18 Povedala mu: „Kiežby tvoja služobnica našla milosť v tvojich očiach!“ Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú.
Narodenie Samuela. - 19 Ráno potom vstali poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a prišli domov do Rámy. Tu Elkána poznal svoju manželku Annu, Pán si na ňu spomenul 20 a kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: „Od Pána som ho vyprosila.“ 21 A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu, 22 Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: „Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy.“ 23 Jej manžel Elkána jej povedal: „Urob, ako uznáš za dobré! Zostaň, kým ho neoddojčíš! Kiežby Pán splnil svoje slovo!“ Žena teda ostala a chovala svojho syna, kým ho neoddojčila.
24 Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly. 25 Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu. 26 I povedala: „Prosím, môj pane. Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi. 27 O tohoto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala. 28 Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!“ I klaňali sa tam Pánovi.
1Sam2
II. Chválospev Anny. - 1 Anna sa modlila a hovorila:
„Srdce mi plesá v Pánovi,
v Pánovi sa zdvihol môj roh,
otvorím si ústa na nepriateľa,
lebo sa radujem z tvojej pomoci.
2 Nik nie je taký svätý ako Pán,
nie, okrem teba niet nikoho,
niet Skaly, ako je náš Boh.
3 Nerozmnožujte naduté reči,
z úst nech vám nevychodí pýcha,
lebo Boh poznania je Pán,
on odvažuje činy.
4 Zláme sa luk hrdinov,
slabí sa opášu silou.
5 Sýti sa prenajmú za chlieb,
hladní však prestanú (lačnieť?),
neplodná porodí siedmich
a tá, čo má veľa detí, zvädne.
6 Pán usmrcuje aj oživuje,
posiela do pekiel a volá aj späť.
7 Pán robí chudobným i bohatým,
ponižuje aj dvíha.
8 Bedára pozdvihne z prachu,
žobráka zo špiny dvíha,
s kniežatami posadiť ho chce
a dá mu stolicu čestnú.
9 Lebo Pánove sú základy zeme,
okruh zeme položil na ne.
Nohy nábožných on stráži,
hriešnici však zhynú vo tme;
nie silou víťazí človek.
10 Pán zdrví svojich odporcov,
zahrmí nad nimi v nebi,
Pán súdi končiny zeme,
kráľovi on dáva silu,
zdvihne roh pomazaného.“
11 Elkána potom šiel domov do Rámy, chlapček však posluhoval pred Pánom pod dozorom veľkňaza Héliho.
Samuel pri svätostánku. - 12 Héliho synovia však boli beliálovi synovia, nestarali sa o Pána 13 ani o kňazské povinnosti voči ľudu. Keď niekto prinášal obetu a mäso sa varilo, prišiel kňazov sluha s trojzubou vidlicou v ruke, 14 strčil ju do kotla, do hrnca, do rajnice alebo do misy a všetko, čo vidlica zachytila, vzal si kňaz pre seba. Takto robili všetkým Izraelitom ktorí prichádzali do Šíla. 15 Ba skôr, ako sa spálil tuk, prichádzal kňazov sluha a hovoril obetujúcemu človeku: „Daj mäso, chcem ho upiecť pre kňaza! Neprijme od teba varené mäso, len surové.“ 16 Ak mu ten človek vravel: „Nech sa najprv spáli tuk, potom si vezmi, čo sa ti zachce!“ - odpovedal: „Nie, daj teraz; ak nie, vezmem nasilu.“ 17 Preto bol hriech mládencov veľmi veľký pred Pánom, veď ľudia opovrhovali Pánovou obetou.
18 Samuel však posluhoval pred Pánom, mládenček odiaty plátenným efódom. 19 Matka mu urobila malý plášť a každý rok mu ho doniesla, keď prichádzala s manželom obetovať výročnú obetu. 20 Héli požehnal Elkánu i jeho manželku a povedal: „Nech ti dá Pán potomstvo z tejto ženy namiesto daru, ktorý si venoval Pánovi!“ Potom šli domov. 21 Pán navštívil Annu a ona počala a porodila troch synov a dve dcéry. A chlapec Samuel rástol pred Pánom.
Héli napomína synov. - 22 Héli bol už veľmi starý; počul o všetkom, čo robili jeho synovia všetkým Izraelitom a ako hrešili so ženami, ktoré konali službu pri svätostánku. 23 Aj im povedal: „Prečo robíte takéto veci? Veď tie najhoršie veci počúvam o vás od všetkého ľudu! 24 Nie, synovia moji! Nedobrý je to chýr, čo počúvam; odstrašujete Pánov ľud. 25 Ak sa človek prehreší proti človeku, môže sa nad ním zmilovať Boh, ale ak sa človek previní proti Pánovi, ktože sa bude zaň modliť?“ Ale nepočúvali na hlas svojho otca, lebo Pán ich chcel usmrtiť.
26 Chlapec Samuel však stále rástol a páčil sa aj Pánovi, aj ľuďom.
Muž Boží u Héliho. - 27 Tu prišiel k Hélimu Boží muž a povedal mu: „Toto hovorí Pán: Nezjavil som sa domu tvojho otca, keď boli v Egypte vo faraónovom dome? 28 A spomedzi všetkých izraelských kmeňov som si ho vyvolil za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby pálil tymian a nosil predo mnou efód. A dal som domu tvojho otca všetky zápalné obety Izraelových synov. 29 Prečo zazeráte na moje obety a dary, ktoré som nariadil v chráme? Synov si vážiš viac než mňa, aby ste mohli tučnieť z prvotín všetkých darov môjho izraelského ľudu.“ 30 Preto toto hovorí Pán, Izraelov Boh: „Isteže som povedal: Tvoj dom a dom tvojho otca bude večne chodiť pred mojou tvárou! Teraz však - hovorí Pán - nech je to ďaleko odo mňa, lebo uctím toho, kto si mňa ctí, kto však mnou opovrhuje, upadne do hanby. 31 Hľa, prichádzajú dni, keď odtnem tvoje rameno a rameno domu tvojho otca, že v tvojom dome nebude starca. 32 Vtedy budeš vidieť v chráme protivníka, ktorý bude Izraelu preukazovať dobro; v tvojom dome však nikdy nebude starca. 33 Ale neodstránim ti všetkých od svojho oltára, aby sa ti umárali oči a omdlievala ti duša. Celé množstvo tvojho domu bude odumierať v mužnom veku. 34 A toto ti bude znamením, ktoré sa zjaví na tvojich dvoch synoch, na Ofnim a Finésovi: Obaja zomrú v jeden deň. 35 Potom si vzbudím verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a mojej duše. A zbudujem mu trvalý dom; ustavične bude kráčať pred mojím pomazaným. 36 A každý, kto z tvojho domu ostane, príde a bude sa mu koriť, aby si vyprosil peniaz a peceň chleba. A povie: „Prideľže ma do nejakej kňazskej služby, aby som mal kúsok chleba do úst!“
1Sam3
III. Samuel a Pán. - 1 Chlapec Samuel posluhoval pred Pánom pod dozorom Héliho. Božie slovo bolo v tých dňoch vzácne a videnie nebolo časté. 2 I stalo sa v ktorýsi deň, že Héli ležal na svojom mieste. Oči mu začínali hasnúť, takže nevidel. 3 Božie svetlo ešte nevyhaslo a Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola archa zmluvy. 4 Tu zavolal na Samuela Pán. On odpovedal: „Tu som!“ 5 Bežal k Hélimu a vravel: „Tu som, Pane volal si ma!“ On odvetil: „Nevolal som, spi ďalej !“ Odišiel teda a spal. 6 Ale Pán volal zasa: „Samuel!“ Samuel vstal, išiel k Hélimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ On odpovedal: „Nevolal som ťa, syn môj, spi ďalej!“ 7 Samuel však ešte nepoznal Pána, Pánovo slovo sa mu ešte nezjavilo. 8 A Pán opäť, tretí raz volal Samuela. On vstal, išiel k Hélimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ Vtedy Héli pochopil, že chlapca volá Pán. 9 A Héli povedal Samuelovi: „Choď, ľahni si. A ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!“ Samuel odišiel a spal na svojom mieste.
10 Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: „Samuel, Samuel!“ A Samuel odvetil: „Hovor, tvoj sluha počúva!“ 11 Tu Pán povedal Samuelovi: „Hľa, ja urobím v Izraeli vec, ktorú keď niekto počuje, bude mu cvendžať v obidvoch ušiach. 12 V ten deň splním na Hélim všetko, čo som o jeho dome hovoril, od začiatku až do konca. 13 Oznámil som mu, že budem večne trestať jeho dom pre hriech, lebo vedel, že sa jeho synovia rúhajú a nekarhal ich. 14 Preto som Héliho domu prisahal: Vinu Héliho domu nemožno nikdy napraviť ani obetami, ani darmi.“
15 Samuel spal až do rána a potom otvoril dvere Pánovho domu. Samuel sa bál oznámiť videnie Hélimu. 16 Ale Héli zavolal Samuela a povedal: Samuel, syn môj!“ On odpovedal: „Tu som.“ 17 I spýtal sa ho: „Čo ti hovoril? Nezataj to predo mnou! Nech ti Boh urobí to a to, ak predo mnou zatajíš niečo z toho, čo ti hovoril!“ 18 Nato mu Samuel rozpovedal všetko, nezatajil mu nič. A on povedal: „Je Pán. Nech urobí, čo uzná za dobré!“
19 Samuel dorastal, Pán bol s ním a ani jednému z jeho slov nedal padnúť na zem, 20 takže sa celý Izrael od Danu až po Bersabe dozvedel, že Samuel ako Pánov prorok je spoľahlivý. 21 A Pán sa ďalej zjavoval v Šíle, lebo Pán sa zjavoval Samuelovi v Šíle podľa Pánovho slova.
Vzdávanie vďaky a prosba o pomoc
Ž40 (39)
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Čakal som, čakal na Pána
a on sa ku mne sklonil.
3 Vyslyšal môj nárek
a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.
Nohy mi postavil na skalu
a kroky mi upevnil.
4 Do úst mi vložil pieseň novú,
chválospev nášmu Bohu.
Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní
a budú dúfať v Pána.
5 Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru
a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.
6 Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj;
a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?
Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky,
toľko ich je, že sa nedajú spočítať
7 Obety a dary si nepraješ,
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,
8 preto som povedal: „Hľa prichádzam.
Vo zvitku knihy je napísané o mne,
9 že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj,
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“
10 Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.
11 Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam,
rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.
Neskrývam tvoju milosť
a pravdu pred veľkým zhromaždením.
12 Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo,
tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.
13 Zo všetkých strán sa na mňa kopia
nespočetné pohromy,
opantalo ma toľko hriechov,
že nemám o nich prehľadu.
A je ich viac, než mám vlasov na hlave,
až mi z toho srdce zamiera.
14 Pane, ráč ma zachrániť,
príď mi čím skôr na pomoc.
15 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.
Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.
16 Nech zmeravejú hanbou tí,
čo mi hovoria: „Tak mu treba!“
17 No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú.
A tí, čo túžia po tvojej pomoci,
nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!“
18 Ja som síce biedny a úbohý,
no Pán sa stará o mňa.
Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ
Bože môj, nemeškaj.