IV.      Smrť Isboseta. - ¹ Keď sa Šaulov syn dopočul, že Abner zomrel v Hebrone, ovisli mu ruky a celý Izrael bol zarazený. ² Šaulov syn mal dvoch mužov, vodcov výprav, meno jedného bolo Bária a meno druhého Rechab; boli to synovia Benjamínca Remona z Berotu, lebo aj Berot sa počítal k Benjamínovi. ³ Berotčania totiž utiekli do Getaimu a boli tam chránencami až po dnešný deň.

            ⁴ Šaulov syn Jonatán mal na obe nohy chromého syna: Bol päťročný, keď došla o Šaulovi a Jonatánovi správa z Jezraelu. Vtedy ho jeho dojka vzala a utekala. Ale v náhlosti pri úteku padol a ochromel. Volal sa Mifiboset.

            ⁵ Synovia Berotčana Remona, Rechab a Bána, sa zobrali a za horúčavy dňa vošli do Isbosetovho domu. Ten spal poludňajší spánok. (Aj vrátnička domu zaspala pri čistení pšenice.) ⁶ Rechab a jeho brat Bána prekĺzli, ⁷ vnikli do domu a kým ten spal na svojom lôžku vo svojej spálni, zrazili ho, usmrtili a odťali mu hlavu. Potom vzali jeho hlavu a išli celú noc smerom na púšť.

            ⁸ Isbosetovu hlavu doniesli Dávidovi do Hebronu a povedali kráľovi: „Hľa, hlava tvojho nepriateľa, Šaulovho syna Isboseta, ktorý ti číhal na život! Takto dnes Pán doprial môjmu kráľovskému pánovi pomstu nad Šaulom a jeho potomstvom.“ ⁹ Ale Dávid povedal synom Berotčana Remona, Rechabovi a jeho bratovi Bánovi: „Ako žije Pán, ktorý vyslobodil moju dušu z každej úzkosti: ¹⁰ Toho, ktorý mi oznámil: „Hľa, Šaul zomrel!“ a domnieval sa, že je to blahozvesť, chytil som a zabil v Sikelegu, hoci som mu mal dať odmenu za blahozvesť. ¹¹ A keď zločinní chlapi zavraždili nevinného človeka v jeho dome, na jeho lôžku, nemám jeho krv požadovať z vašich rúk a vyhubiť vás zo zeme?“ ¹² Vtom dal príkaz sluhom a oni ich zabili, poobtínali im ruky a nohy a zavesili ich pri rybníku v Hebrone. Isbosetovu hlavu však vzali a pochovali v Abnerovom hrobe v Hebrone.

Dávid kráľom nad celým Izraelom 5 - 10

V⁵.       Dobytie Jeruzalema. - ¹ Všetky Izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a hovorili: „Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telo! ² Aj predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán ti povedal: „Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad Izraelom.“ ³ Prišli teda starší Izraela ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid uzavrel s nimi zmluvu pred Pánom v Hebrone. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. ⁴ Dávid mal tridsať rokov, keď začal kraľovať; a kraľoval štyridsať rokov. ⁵ V Hebrone kraľoval nad Júdom sedem rokov a šesť mesiacov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým Izraelom a Júdom.

            ⁶ Kráľ tiahol so svojimi ľuďmi na Jeruzalem proti Jebuzejcom, ktorí obývali krajinu. Dávidovi povedali: „Nevkročíš sem, odoženú ťa slepí a kuľhaví!“ Že vraj Dávid nevkročí dnu! ⁷ Ale Dávid zaujal pevnosť Sion. To je Dávidovo mesto. ⁸ V ten deň povedal Dávid: „(Odmenu dostane) kto porazí Jebuzejcov a dosiahne rúry striech! Ale slepých a kuľhavých nenávidí Dávidova duša.“ Preto sa hovorí: „Slepý a kuľhavý nevkročí do dom!“

            ⁹ Dávid sa usadil na hrade a nazval ho Dávidovým mestom. Potom ho dookola vybudoval, počnúc“ od Mela dovnútra. ¹⁰ Takto Dávid stále vzrastal, lebo Pán, Boh zástupov, bol s ním. ¹¹ Hiram, kráľ Týru, poslal k Dávidovi poslov, i cédrové drevo, tesárov a murárskych kamenárov, aby postavili Dávidovi dom. ¹² Dávid sa presvedčil, že ho Pán potvrdil v kráľovstve nad Izraelom a že kvôli svojmu ľudu Izraelu, povýšil jeho kráľovstvo.

            ¹³ Po svojom príchode z Hebronu si Dávid vzal ďalšie vedľajšie ženy z Jeruzalema a Dávidovi sa narodili ďalší synovia a dcéry. ¹⁴ Toto sú mená tých, čo sa, mu narodili v Jeruzaleme: Samua, Sobab, Nátan, Šalamún, ¹⁵ Jebahar, Elisua, Nefeg, ¹⁶ Jafia, Elisama, Elioda a Elifalet.

            Dávid porazí Filištíncov. - ¹⁷ Keď sa Filištínci dozvedeli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, tiahli všetci Filištínci nahor, aby sa Dávida zmocnili. Dávid sa o tom dozvedel a zostúpil do pevnosti. ¹⁸ Filištínci prišli a roztiahli sa v údolí Refaim. ¹⁹ Vtedy sa Dávid dopytoval Pána: „Mám ísť proti Filištíncom? Vydáš ich do mojej ruky?“ Pán odpovedal Dávidovi: „Choď, lebo ti isto vydám Filištíncov do ruky.“ ²⁰ Dávid prišiel do Bál Parašimu a Dávid ich tam porazil. Tu povedal: „Pán roztrhal predo mnou mojich nepriateľov, ako trhá voda.“ Preto dostalo toto miesto meno Bál Parašim. ²¹ Tam nechali svoje modly, ktoré Dávid a jeho ľudia odniesli.

            ²² Filištínci tiahli ešte raz nahor a rozložili sa v údolí Refaim. ²³ Dávid sa dopytoval Pána, ktorý odpovedal: „Nechoď, ale ich obkľúč odzadu a choď na nich od hrušiek! ²⁴ A keď začuješ vo vrcholcoch hrušiek šelest krokov, vtedy sa ponáhľaj, lebo vtedy tiahne pred tebou Pán, aby porazil tábor Filištíncov!“ ²⁵ Dávid urobil tak, ako mu prikázal Pán, a bil Filištíncov od Gabay až po cestu do Gezeru.

VI.      Prenos archy zmluvy. - ¹ Dávid opäť zhromaždil všetkých vyberaných Izraelitov, tridsaťtisíc. ² Potom sa Dávid vybral a šiel, aj všetok ľud, ktorý bol s ním, do júdskej Bály, aby odtiaľ doniesli Božiu archu, ktorá sa volá menom Pána zástupov, tróniaceho nad ňou na cherubínoch. ³ Božiu archu naložili na nový voz a odviezli ju z Abinadabovho domu, ktorý bol na kopci. Abinadabovi synovia Oza a Ahio viedli nový voz. ⁴ Keď ju vzali z Abinadabovho domu, ktorý je na kopci, (a išli s Božou archou), Ahio šiel pred archou. ⁵ Dávid a celý Izrael tancovali z celej sily pred Pánom pri piesňach (za sprievodu) citár, hárf, bubienkov, zvončekov a cimbalov. ⁶ Keď prišli k Nákonovmu humnu, vystrel Oza (ruku) k Božej arche a zachytil ju, lebo voly sa potkli. ⁷ Preto sa Pán rozhneval na Ozu a Boh ho tam udrel pre opovážlivosť, takže zomrel tam pri Božej arche. ⁸ Dávid sa zarmútil pre to, že Pán zasadil Ozovi úder. Preto sa to miesto po dnešný deň volá Ozov úder. ⁹ Dávid sa v ten deň zľakol Pána a povedal: „Akože by mohla prísť Pánova archa ku mne!“ ¹⁰ Preto Dávid nechcel doniesť Pánovu archu k sebe do Dávidovho mesta; Dávid s ňou zabočil do domu Gétčana Obededoma.

            ¹¹ V dome Gétčana Obededoma ostala Pánova archa tri mesiace a Pá požehnal Obededoma i celý jeho dom. ¹² Keď oznámili kráľovi Dávidovi: „Pán pre Božiu archu požehnáva dom Obededoma i všetko, čo má,“ Dávid išiel a s radosťou vyniesol Božiu archu z Obededomovho domu do Dávidovho mesta. ¹³ Keď tí, čo niesli Pánovu archu, urobili šesť krokov, obetoval býčka a vykŕmené teľa. ¹⁴ A Dávid tancoval z celej sily pred Pánom. Dávid bol oblečený do plátenného efódu. ¹⁵ Takto niesli Dávid a celý Izraelov dom Pánovu archu s jasotom za zvuku trúby. ¹⁶ Keď Pánova archa došla do Dávidovho mesta, Šaulova dcéra Michol pozerala von oknom; a keď videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Pánom, opovrhla ním v srdci. ¹⁷ Pánovu archu doniesli a postavili ju na jej miesto v stane, ktorý dal pre ňu zhotoviť Dávid. Potom Dávid priniesol pred Pánom celopaly a pokojné obety. ¹⁸ Keď Dávid dokončil celopaly a pokojné obety, požehnal ľud v mene Pána zástupov. ¹⁹ Potom nadelil všetkému ľudu, celému izraelskému zástupu, mužom i ženám, každému bochník chleba, kus mäsa (?) a hroznový koláč. A všetok ľud odišiel, každý do svojho domu.

            ²⁰ Keď sa Dávid vrátil požehnať svoju rodinu, išla Dávidovi v ústrety Šaulova dcéra Michol a povedala: „Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, keď sa dnes obnažoval pred očami slúžok svojich sluhov, ako sa obnažuje len nejaký niktoš!“ ²¹ Dávid povedal Michol: „Pred Pánom, ktorý mi dal prednosť pred tvojím otcom a celým jeho rodom, keď ma ustanovil za knieža nad Pánovým ľudom, nad Izraelom, pred Pánom budem tancovať ²² a upokorím sa ešte viac ako teraz. Tak budem nízky vo vlastných očiach, ale u slúžok, o ktorých si hovorila, u tých budem slávny.“ ²³ A Šaulova dcéra Michol nemala deti až do dňa svojej smrti.