Časť druhá
Rozdelenie Kanaánu 13,1 - 22,34
I. Príprava na delenie 13,1-33
Boh rozkazuje Jozuemu, aby rozdelil Kanaán 13,1- 14
Joz13
XIII. 1 Keď Jozue zostarel a bol už v pokročilom veku, povedal mu Pán: „Si už starec a vysokého veku. Ale ešte zostalo veľmi mnoho krajiny, ktorú treba obsadiť. 2 Zostáva ešte toto územie: Všetky kraje Filištíncov a celá (krajina) Gesurcov 3 od Šichora, ktorý je na východe Egypta, až po Akaronsko na severe - to patrí Kanaánčanom - päť filištínskych kniežat: gazský, azotský, askalonský, getský a akaronský, ďalej Aviti 4 na juhu, potom celé kanaánske územie od sidonskej Máry až po Afek, až po územie Amorejčanov, taktiež územie Giblitov a celá východná časť Libanonu od Bál Gada na úpätí Hermonského pohoria až tam, kde sa prichádza do Ematu.
6 Chcem, aby boli pred Izraelitmi vypudení všetci obyvatelia pohoria od Libanonu až po Maserefot Majím, všetci Sidončania. Len to lósom prideľ Izraelitom do dedičného vlastníctva, ako som ti prikázal. 7 Rozdeľ teda teraz túto krajinu ako dedičný majetok deviatim kmeňom a polovici Manassesovho kmeňa!“ 8 S nimi dostali Rubenovci a Gadovci svoj podiel, ktorý im dal Mojžiš na druhej strane Jordánu, na východe, ako im ho dal Pánov služobník Mojžiš: 9 od Aroera, ktorý je na brehu rieky Arnon, a od mesta, ktoré je v strede poriečia, tiež celú rovinu od Madaby až po Dibon; ďalej všetky mestá amorejského kráľa Sehona, ktorý sídlil v Hesebone, až po územie Amončanov; 11 taktiež Galaád a územie Gesurcov a Maáchovcov, ako aj celé Hermonské pohorie a celý Bášan až po Salechu, 12 celé Bášanské kráľovstvo Oga, ktorý panoval v Astarote a v Edrai. Ten bol zo zvyškov Refaimcov; Mojžiš ich porazil a vypudil.
13 Ale Gesurcov a Maáchovcov Izraelovi synovia nevypudili. Tak zostali Gesurci a Maáchovci medzi Izraelitmi až do dnešného dňa.
14 Iba kmeňu Léviho nedal podiel, lebo jeho podielom sú obety prinášané Pánovi, Izraelovmu Bohu, ako mu povedal.
Podiely Zajordánskych kmeňov 13,15-33
Podiel Rubenovcov. - 15 Mojžiš dal teda kmeňu Rubenových synov podiel podľa ich rodov. 16 Pripadlo im územie od Aroera, ktorý je na brehu rieky Arnon, a od mesta, ktoré je v strede poriečia, a celá rovina až po Madabu: 17 Hesebon a všetky jeho dediny, ktoré ležia na rovine, Dibon, Bamotbál, Betbálmaon, 18 Jasa, Kedimot, Mafaát, 19 Karjataim, Sabama, Saratasar na vrchu v údolí, 20 Betfogor, svahy Fasgy, Betjesimot 21 a všetky mestá na rovine; ďalej celé kráľovstvo amorejského kráľa Sehona, ktorý panoval v Hesebone. Jeho porazil Mojžiš, aj Sehonových vodcov, madiánske kniežatá Hevea Rekema, Sura, Hura a Rebu, ktorí bývali v krajine.
22 Medzi inými, ktorých usmrtili synovia Izraela, bol aj Beorov syn, veštec Balám, ktorého zabili mečom.
23 Tak bol Jordán a pobrežie hranicou Rubenových synov. To bol podiel Rubenovcov podľa ich rodov: mestá a ich dediny.
Podiel Gadovcov. - 24 Potom dal Mojžiš podiel Gadovmu kmeňu, Gadovcom podľa ich rodov. 25 Dostali toto územie: Jaser a všetky galaádske mestá, polovicu územia Amončanov až po Aroer, ktorý je východne od Raby, 26 a od Hesebona až po Ramot-Masfu a Betonim a od Manaima až po Dabirsko; 27 ďalej v údolí: Betaran, Betnemra, Sokot a Safon, zvyšok kráľovstva hesebonského kráľa Sehona; Jordán a jeho pobrežie až na koniec Kenerotského jazera na východnej strane Jordána.
28 To je podiel Gadovcov podľa ich rodov: mestá a ich dediny.
Podiel polovice Manassesovcov. - 29 Potom dal Mojžiš podiel polovici Manassesovho kmeňa a polovica kmeňa Manassesových synov dostala podľa ich rodov toto územie: od Manaima celý Bášan, celé kráľovstvo bášanského kráľa Oga, všetky Jairove dediny, ktoré sú v Bášane šesťdesiat miest. 31 Polovicu Galaádu však a mestá Ogovho bášanského kráľovstva, Astarot a Edrai, dostali synovia Manassesovho syna Machira, polovica Machirových synov podľa ich rodov.
32 To je dedičný majetok, ktorý rozdelil Mojžiš na Moabských stepiach na druhej strane Jordánu, východne od Jericha.
33 Léviho kmeňu však Mojžiš nedal podiel. Pán, Izraelov Boh, je jeho podielom, ako im povedal.
II. Rozdelenie Predjordánska 14,1 - 19 ,51
Podiel Júdovcov 14,1 - 15,63
Joz14
XIV. Úvodné poznámky. - 1 Toto je ten dedičný majetok, ktorý dostali Izraelovi synovia v krajine Kanaán; na dedičné podiely im ho rozdelili kňaz Eleazar, Nunov syn Jozue a náčelníci izraelských kmeňov. 2 Lósom im pridelili, deviatim a pol kmeňu, dedičný majetok, ako nariadil Pán prostredníctvom Mojžiša. 3 Lebo dvom a pol kmeňu dal dedičný podiel Mojžiš na druhej strane Jordánu. Levitom však Mojžiš nedal dedičný podiel medzi nimi. 4 Pretože Jozefovi synovia tvorili dva kmene - Manassesov a Efraimov -, levitom nedal podiel v krajine, iba mestá na bývanie s okolitými pastvinami pre dobytok, ktorý si nadobudnú.
5 Ako Pán rozkázal Mojžišovi, tak Izraelovi synovia urobili a rozdelili krajinu.
Kalebov podieI. - 6 Tu pristúpili k Jozuemu v Galgale Júdovci a Jefonov syn, Kenezejec Kaleb, mu povedal: „Ty vieš o tom, čo Pán povedal Božiemu mužovi Mojžišovi o mne i o tebe v Kadešbarne. 7 Mal som štyridsať rokov, keď ma Pánov služobník Mojžiš vyslal z Kadešbarny na výzvedy do krajiny. Podal som mu takú správu, ktorá zodpovedala môjmu presvedčeniu. 8 Kým moji bratia, ktorí šli so mnou ta hore, strašili srdce ľudu, ja som šiel dôsledne za Pánom, svojím Bohom. 9 V ten deň Mojžiš prisahal: „Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude naveky dedičným majetkom tvojím i tvojich synov, lebo si dôsledne šiel za Pánom, svojím Bohom!“
10 A teraz mi Pán doprial života, ako sľúbil. Už je štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo Pán vyslovil tento prísľub pred Mojžišom, keď chodil Izrael po púšti. Teraz mám osemdesiatpäť rokov! 11 A dnes som ešte taký silný, ako som bol vtedy, keď ma Mojžiš vyslal (na výzvedy). A akú silu som mal vtedy, takú istú silu mám aj dnes, či už treba vyjsť do boja alebo sa z neho vrátiť. 12 Tak teraz mi daj túto vrchovinu, o ktorej vtedy hovoril Pán. Veď si vtedy počul, že sú tam Enakiti a veľké opevnené mestá. Možno je Pán so mnou a podarí sa mi ich vypudiť, ako prisľúbil Pán.“
13 Nato ho Jozue požehnal a dal Jefonovmu synovi Kalebovi Hebron za dedičný podiel.
14 Preto Hebron až podnes patrí ako dedičný majetok Jefonovmu synovi, Kenezejcovi Kalebovi, lebo on dôsledne šiel za Pánom, Izraelovým Bohom.
15 Hebron sa predtým volal Mestom Arbeovým. To bol najväčší človek medzi Enakitmi.
A krajina mala od vojny pokoj.
Joz15
XV. Hranice Júdovho podielu. - 1 Podiel kmeňa Júdovcov podľa ich rodov siahal na juhu k hranici Edomska, k púšti Sin, k najkrajnejšiemu juhu. 2 Ich hranica sa začína na konci Soľného mora, od južného zálivu. 3 Ďalej ide južne od Škorpiónovej vysočiny, prechádza na Sin, stúpa južne od Kadešbarny, pokračuje na Esron, potom ide hore do Adara, zahýba do Karkay, 4 potom prechádza do Asemony, ďalej ide k Egyptskému potoku a hranica sa končí pri Mori. Toto bude vaša južná hranica.
5 Východnou hranicou je Soľné more až po ústie Jordánu. Severná hranica sa začína od výbežku mora pri ústí Jordánu. 6 Potom hranica stúpa od Bet-Hagly a prechádza severne od Bet-Araby. Ďalej hranica vystupuje ku Skale Rubenovho syna Boena. 7 Potom hranica ide z údolia Achor hore do Debery a zahýba na sever do Galgaly oproti vysočine Adomim, ktorá je južne od potoka. Potom hranica prechádza vodou Slnečného prameňa a končí sa pri prameni Rogel. 8 Odtiaľ hranica vystupuje do údolia Ben-Enom po južnej strane Jebuzejcov, čiže Jeruzalema. Ďalej hranica vystupuje na končiar vrchu, ktorý leží západne od údolia Enom na severnom konci údolia Refaim. 9 Od končiara vrchu hranica zatáča k prameňu Vody Neftoachovej a ide ďalej k mestám Efronovho pohoria. Potom hranica zahýba do Bály, to je Karjatiarim. 10 Od Bály sa hranica točí na západ k vysočine Seir, prechádza po severnej strane vrchu Jarim, to je Cheslon, zostupuje do Bet-Šemeša a prechádza do Tamny. 11 Ďalej ide hranica po severnej strane Akarona, potom sa ohýba do Sechrony, prechádza cez vrch Bála a ide ďalej do Jebneela; a hranica sa končí pri mori.
12 Západnou hranicou je Veľké more s pobrežím.
Toto je hranica Júdovcov podľa ich rodov dookola.
Rozšírenie Kalebovho podielu. - 13 Jefonovmu synovi Kalebovi dal Jozue podiel uprostred Júdovcov, ako mu rozkázal Pán, totiž mesto Enakovho otca Arbea, čo je Hebron. 14 Kaleb odtiaľ vypudil troch Enakových synov, Sesaja, Ahimana a Tolmaja; Enakových potomkov. 15 Odtiaľ tiahol vyššie proti obyvateľom Dabira. Dabir sa prv menoval Karjat-sefer.
16 Tu povedal Kaleb: „Kto premôže Karjat-sefer a zaujme ho, tomu dám za ženu svoju dcéru Aksu.“ 17 A dobyl ho Otoniel, syn Kenéza, ktorý bol Kalebovým bratom. I dal mu za ženu svoju dcéru Aksu. 18 Keď mala odísť, podpichovala ho, aby žiadal od jej otca nejaké pole. I zoskočila z osla a Kaleb sa jej opýtal: „Čo ti je?“ 19 Odpovedala: „Daj mi veno! Dal si mi síce pole v Negebe, ale daj mi aj vodné pramene!“ Dal jej teda horné pramene i dolné pramene.
Mestá Júdovcov. - 20 To je dedičný podiel kmeňa Júdových synov podľa ich rodov. 21 Mestá v Negebe, na pohraničí kmeňa Júdovcov až po edomskú hranicu, boli: Kabseel, Eder, Jagur, 22 Kina, Dimona, Adada, 23 Kádeš, Asor Jetnam, 24 Zif, Telem, Balot, 25 Nový Asor Karjot-Hesron, to je Asor, 26 Amam, Sama, Molada, 27 Aser-gada, Hasemon, Bet-felet, 28 Hasersual, Bersabe, Baziotia, 29 Bála, Jim, Esem, 30 Eltolad, Kesil, Harma, 31 Sikeleg, Medemena, Sensena, 32 Lebaot, Selim, Aen-Remon. Spolu dvadsaťdeväť miest s ich dedinami.
33 Na nížine: Estaol, Sarea, Asena, 34 Zanoe, Enganim, Tafua, Enaim, 35 Jerimot, Odolam, Socho, Azeka, 36 Saraim, Aditaim, Gedera, Gederotaim: štrnásť miest s ich dedinami.
37 Sanan, Hadasa, Magdal-gad, 38 Delean, Masefa, Jektel, 39 Lachiš, Baskat, Eglon, 40 Chebon, Leheman, Ketlis, 41 Giderot, Bet-Dagon Náma a Makeda: šestnásť miest s ich dedinami.
42 Labana, Eter, Asan, 43 Jefta, Esna, Nesib, 44 Keila, Achzib, Maresa: deväť miest s ich dedinami.
45 Akaron so svojimi dedinami a osadami. 46 Od Akarona až po more všetko, čo je na okolí (Azota a jeho dedín): 47 Azot s jeho dedinami a osadami, Gaza s jej dedinami a osadami až po Egyptský potok. Veľké more je teda hranica.
48 Na vrchovine: Samir, Jeter, Sokot, 49 Dana, Karjat-sena, to je Dabir, 50 Anab, Istemo, Anim, 51 Gosen, Olon a Gilo: jedenásť miest s ich dedinami.
52 Arab, Ruma, Esán, 53 Janum, Bet-Tafua, Afeka, 54 Atmata, Karjat-Arbe, to je Hebron, a Sior: deväť miest s ich dedinami. 55 Maon, Karmel, Zif, Jota, 56 Jezrael, Jukadam, Zanoe, 57 Akain, Gabaa Tamma: desať miest s ich dedinami.
58 Halhul, Besur, Gedor, 59 Maret, Bet-Anot, Eltekon: šesť miest s ich dedinami.
60 Karjat-bál, to je Karjatiarim, a Areba: dve mestá s ich dedinami.
61 Na púšti: Bet-Araba, Medin, Sachacha, 62 Nebsan, Soľné mesto a Engadi: šesť miest s ich dedinami.
63 Ale Jebuzejcov, obyvateľov Jeruzalema, Júdovci nemohli vypudiť. Tak Jebuzejci bývajú s Júdovcami v Jeruzaleme až dodnes.
Pán, záchranca spravodlivých
Ž34 (33)
1 Tento žalm zložil Dávid,
keď sa tváril pred Abimelechom ako šialený.
Ten ho potom prepustil a on odišiel.
2 Pána chcem velebiť v každom čase,
moje ústa budú ho vždy chváliť.
3 V Pánovi sa bude chváliť moja duša;
nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
4 Velebte so mnou Pána
a oslavujme jeho meno spoločne.
5 Hľadal som Pána a on ma vyslyšal
a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
6 Na neho hľaďte a budete žiariť
a tvár vám nesčervenie hanbou.
7 Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal
a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
8 Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných
a vyslobodí ich.
9 Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán;
šťastný človek, čo sa utieka k nemu.
10 Vy, jeho svätí, bojte sa Pána,
veď bohabojní núdzu nemajú.
11 Boháči sa nabiedia a nahladujú,
ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.
12 Poďte, deti, čujte ma,
naučím vás bázni Pánovej.
13 Miluje niekto život
a chce požívať dobro v šťastných dňoch?
14 Zdržuj svoj jazyk od zlého
a svoje pery od reči úlisnej.
15 Unikaj pred zlom a dobre rob,
hľadaj pokoj a usiluj sa oň.
16 Pánove oči hľadia na spravodlivých
a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch.
17 Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo,
a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.
18 Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal
a vyslobodil ich zo všetkých tiesní.
19 Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené,
a zachraňuje zlomených na duchu.
20 Spravodliví majú utrpení veľa,
ale Pán ich vyslobodí zo všetkých.
21 Všetky kosti im ochraňuje,
ani jedna sa im nezlomí.
22 Hriešnika zloba zahubí
a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest.
23 Pán vykúpi duše svojich služobníkov,
nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.