XII. Sudca Samson 13,1 - 16,31
Sdc13
XIII. Samsonova mladosť. - 1 Keď synovia Izraela opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach, vydal ich Pán na štyridsať rokov do ruky Filištíncov.
2 Vtedy žil istý muž zo Saray, z kmeňa Danovcov. Menoval sa Manue. Jeho manželka bola neplodná a ešte neporodila. 3 Tu sa manželke zjavil Pánov anjel a povedal jej: „Hľa, si neplodná a ešte si neporodila! Ale počneš a porodíš syna. 4 Len si potom dávaj pozor! Nepi ani víno, ani iný opojný nápoj a nepožívaj nič nečisté! 5 Lebo počneš a porodíš syna, ktorého hlavy sa britva nedotkne; chlapec bude zasvätený Bohu od materského lona. A on začne vyslobodzovať Izrael z ruky Filištíncov.“
6 Žena šla a zvestovala svojmu manželovi: „Boží muž prišiel ku mne. Vyzeral ako Boží anjel a veľmi dôstojne. Nepýtala som sa ho, odkiaľ je, ani svoje meno mi neoznámil. 7 Povedal mi: „Hľa, počneš a porodíš syna. Preto teraz nepi víno ani iný opojný nápoj a nepožívaj nič nečisté! Lebo chlapec bude zasvätený Bohu od materského lona až do dňa svojej smrti.“
8 Manue sa modlil k Pánovi a vravel: „Prepáč, Pane! Nech k nám ešte príde Boží muž, ktorého si poslal, a nech nás poučí, čo máme robiť s chlapcom, ktorý sa nám má narodiť!“ 9 Boh vyslyšal Manuovu modlitbu a Boží anjel prišiel ešte raz k manželke, keď bola na poli. Ale Manue jej manžel, nebol s ňou. 10 Žena rýchle bežala a oznámila to svojmu mužovi. Zvestovala mu: „Zasa sa mi zjavil ten muž, ktorý vtedy prišiel ku mne!“ 11 Manue vstal a vybral sa za svojou ženou. Keď prišiel k mužovi, opýtal sa ho: „Si ty ten muž, ktorý sa rozprával so ženou?“ On odvetil: „Ja.“ 12 Manue sa opýtal: „Ak sa teraz vyplnia tvoje slová, podľa akých smerníc má byť chlapec vychovaný? A k akým prácam ho bude treba priúčať?“ 13 Pánov anjel odpovedal Manuovi: „Manželka nech sa zdržiava všetkého ako som jej povedal. 14 Nech nepožíva nič, čo pochádza z vínneho kmeňa! Nech nepije víno ani iný opojný nápoj! Tiež nech nepožíva nič nečisté! Všetko, čo som jej prikázal, nech zachová!“
15 Manue povedal Pánovmu anjelovi: „Mohli by sme ťa zadržať a pripraviť ti kozľa?“ 16 Ale Pánov anjel odpovedal Manuovi: „Keby si ma aj nútil, nebudem jesť z tvojho jedla. Ale ak chceš pripraviť zápalnú obetu, tak ju prines Pánovi!“ Manue nevedel, že je to Pánov anjel. 17 A Manue sa ešte opýtal Pánovho anjela: „Aké je tvoje meno? Chceli by sme si ťa uctiť, až sa vyplnia tvoje slová.“ 18 Pánov anjel mu na to povedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné.“
19 Tu vzal Manue kozľa a suchú obetu a obetoval to na skale Pánovi, ktorý robí obdivuhodné veci. Manue a jeho manželka sa prizerali: 20 Keď totiž vystupoval plameň z oltára k nebu, Pánov anjel vystúpil v plameni oltára. Keď to videli Manue a jeho manželka, padli tvárou na zem. 21 Potom sa už viac Pánov anjel nezjavil Manuovi ani jeho manželke. Teraz Manue spoznal, že to bol Pánov anjel. 22 A Manue povedal svojej manželke: „Určite zomrieme, lebo sme videli Boha.“ 23 Ale jeho manželka mu povedala: „Keby nás bol chcel Pán usmrtiť, nebol by prijal z našej ruky ani zápalnú, ani suchú obetu, ani by nám nebol toto všetko ukázal, ani by nám nebol niečo také oznámil.“
24 Keď manželka porodila syna, dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Pán ho požehnával. 25 Pánov duch začal v ňom pôsobiť v Machane-Dan medzi Saraou a Estaolom.
Sdc14
XIV. Samsonove vohľady. - 1 Raz Samson zostúpil do Tamnaty a v Tamnate sa zahľadel do jednej z filištínskych dcér. 2 Keď sa vrátil, rozpovedal to svojmu otcovi a svojej matke. Hovoril: „V Tamnate som sa zahľadel do jednej z filištínskych dcér. Vezmite mi ju za manželku!“ 3 Ale jeho otec a matka mu namietali: „Niet už medzi dcérami tvojich bratov a v celom mojom ľude ani jednej ženy, keď si chceš vziať ženu z tých neobrezancov, Filištíncov?“ Samson však povedal svojmu otcovi: „Túto mi vezmi! Lebo ona sa mi páči.“
4 Jeho otec a matka nevedeli, že sa tak stalo od Pána. On vyhľadával totiž zádrapku proti Filištíncom. Toho času panovali Filištínci nad Izraelom.
Zápas s levom. - 5 Raz Samson zostupoval so svojím otcom a so svojou matkou do Tamnaty. Tak došli až k tamnatským viniciam. Zrazu zareval oproti nemu mladý lev. 6 Tu zostúpil na neho Pánov duch a leva roztrhol, ako sa rozdvojuje kozľa, hoci nemal nič v ruke. Ale svojmu otcovi a svojej matke sa nepochválil, čo urobil. 7 Potom sa pobral ďalej a zhováral sa so ženou. Páčila sa Samsonovi.
Samsonova svadba. - 8 Keď o nejaký čas zase tade išiel, aby si ju vzal, odbočil, aby sa podíval na mŕtvolu leva: A hľa, v tele leva bol roj včiel a med. 9 Nabral si ho do rúk a na ďalšej ceste pojedal. Keď prišiel k svojmu otcovi a svojej matke, dal im z toho a jedli. Ale nepovedal im, že med vybral z levieho tela. 10 Potom zostúpil k žene. A Samson tam vystrojil hostinu, lebo tak to robievali mladoženísi. 11 Keď ho videli, dali mu tridsať družbov, ktorí boli pri ňom.
Hádanka. - 12 Samson im povedal: „Dám vám hádanku. Ak ju za sedem dní hostiny uhádnete a správne rozlúštite, dám vám tridsať spodných šiat a tridsať sviatočných oblekov. 13 Ale ak mi ju nebudete môcť rozlúštiť, tak dáte vy mne tridsať spodných šiat a tridsať sviatočných oblekov.“ Keď na neho naliehali: „Daj nám hádanku! Chceme ju počuť!“ 14 - povedal im:
„Z požierajúceho vyšiel pokrm
a zo silného vyšla sladkosť.“
Po tri dni nemohli rozlúštiť tú hádanku.
15 Na štvrtý deň povedali Samsonovej žene: „Nahováraj svojho muža, aby nám prezradil hádanku! Ináč spálime teba i dom tvojho otca. To ste nás sem pozvali, aby ste nás ožobráčili?“ 16 A Samsonova žena plakala pred ním a dohovárala mu: „Zanevrel si na mňa a iste ma nemiluješ! Hádanku si dal mojim krajanom a mne si ju neprezradil!“ Odpovedal jej: „Ani svojmu otcovi a svojej matke som to nepovedal a tebe by som to mal prezradiť?“ 17 Sedem dní, čo bola u nich hostina, vyplakávala pred ním. Konečne na siedmy deň jej to vyzradil, lebo na neho naliehala: Ona zas prezradila rozlúštenie hádanky svojim krajanom. 18 A na siedmy deň pred západom slnka mu povedali mužovia mesta:
„Čo je sladšie nad med
a čo je silnejšie nad leva?“
On im odpovedal:
„Keby ste neboli orali na mojej jalovici,
neboli by ste rozlúštili moju hádanku.“
Samsonov hnev. - 19 Tu zostúpil na neho Pánov duch, zašiel do Askalona, pobil tam tridsať mužov, pobral im odevy a dal ich sviatočné obleky tým, ktorí rozlúštili hádanku. Náramne bol rozhnevaný a odišiel do domu svojho otca.
20 Samsonovu ženu však dali jednému z družbov, ktorí boli v jeho spoločnosti.
Sdc15
XV. Samson a šakaly. - 1 Po nejakom čase, v dňoch pšeničnej žatvy, chcel Samson navštíviť svoju manželku a priniesol jej kozliatko. Keď spomenul, že chce vojsť k svojej manželke do jej izby, jej otec mu to nedovolil. 2 Pritom jej otec povedal: „Myslel som, že si na ňu zanevrel. Preto som ju dal tvojmu družbovi. Ale jej mladšia sestra je krajšia ako ona. Tú ti môžem dať namiesto nej.“ 3 Samson im povedal: „Odteraz sa nebudem cítiť vinný pred Filištíncami, keď im niečo zlé vykonám.“
4 A Samson vyšiel, nachytal tristo šakalov, potom vzal fakle, obrátil chvost ku chvostu a medzi každé dva chvosty pripevnil fakľu. 5 Potom fakle zapálil a vypustil ich Filištíncom do obilia. Tak im spálil obilie, či už bolo na hromade alebo na koreni, ba aj vinohrady a olivy. 6 Keď sa Filištínci vypytovali: „Kto to urobil?“ - povedali im: „Tamnaťanov zať Samson, lebo mu vzal jeho manželku a dal ju jednému z jeho družbov.“ Tu Filištínci vyšli a upálili ju aj s jej otcom. 7 Samson im však povedal: „Keď vy takto robíte, nebudem mať pokoja, kým sa na vás nevypomstím.“ 8 A bil ich „lýtko i stehno“ hroznou ranou. Potom odišiel a zdržoval sa v skalnej rokline Etam.
Samson zabije tisíc Filištíncov. - 9 Filištínci vystúpili a utáborili sa v Júdsku, roztiahli sa až do Lechi. 10 Keď sa Júdovci pýtali: „Prečo ste k nám vytiahli?“ - odpovedali: „Prišli sme chytiť Samsona a odplatiť sa mu za to, čo nám vykonal.“ 11 Tu zostúpilo asi tristo mužov z Júdu do skalnej rokliny Etam a pýtali sa Samsona: „Nevieš, že Filištínci sú našimi pánmi? Čo si nám to urobil?“ Odvetil im: „Ako oni urobili mne, tak som ja urobil im.“ 12 Povedali mu: „Prišli sme ťa zajať, aby sme ťa vydali do ruky Filištíncov.“ - „Prisahajte mi,“ požiadal ich Samson“ „že ma vy nezabijete!“ 13 Odpovedali mu: „Nie, my ťa chceme len zajať a odovzdať do ich ruky. Ale zabiť ťa nezabijeme.“ Potom ho zviazali dvoma novými povrazmi a vyniesli ho zo skalnej rokliny.
14 Keď prišiel do Lechi, Filištínci mu jasavo výskali v ústrety. Tu však zostúpil na neho Pánov duch a povrazy, ktoré mal na ramenách, boli ako kúdeľ, ktorú stravuje oheň, a putá mu spadli z rúk. 15 Vtom našiel čerstvú osliu čeľusť, vystrel ruku, chytil ju a pobil ňou tisíc mužov. 16 A Samson povedal:
Čeľusťou osľou - jednu hŕbu, dve hŕby,
čeľusťou osľou - tisíc mužov som pobil.“
17 Keď dohovoril, odhodil čeľusť z ruky a nazval to miesto Ramat-Lechi (Odhodenie čeľuste).
Zázračný prameň. - 18 Ale bol veľmi smädný. Preto volal k Pánovi: „Ty si dal do ruky svojho služobníka toto veľké víťazstvo a teraz zomriem smädom a dostanem sa do ruky neobrezancov.“ 19 Tu Boh otvoril priehlbinku, čo bola v Lechi, a vyvrela z nej voda. Keď sa jej napil, okrial na duchu a ožil. Preto sa nazýva „Prameň vzývajúceho“, ktorý je v Lechi až podnes.
20 Súdil Izrael dvadsať rokov za čias Filištíncov.
Modlitba hriešnika v najväčšom nebezpečenstve
Ž38 (37)
1 Dávidov žalm na spomienku.
2 Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení
a netrestaj ma v svojom hneve,
3 lebo tvoje šípy utkveli vo mne,
dopadla na mňa tvoja ruka.
4 Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
5 Hriechy mi prerástli nad hlavu
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
6 Rany mi zapáchajú a hnisajú
pre moju nerozumnosť.
7 Zohnutý som a veľmi skľúčený,
smutne sa vlečiem celý deň.
8 Bedrá mi spaľuje horúčka
a moje telo je nezdravé.
9 Nevládny som a celý dobitý,
v kvílení srdca nariekam.
10 Pane, ty poznáš každú moju túžbu;
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
11 Srdce mi búcha, sila ma opúšťa
i svetlo v očiach mi hasne.
12 Priatelia moji a moji známi
odvracajú sa odo mňa pre moju biedu,
aj moji príbuzní sa ma stránia.
13 Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly
a deň čo deň vymýšľajú úklady.
14 Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje,
ako nemý, čo neotvára ústa.
15 Podobám sa človekovi, čo nepočuje
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
16 Pane pretože v teba dúfam,
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
17 A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou;
a keď sa potknem,
nech sa nevystatujú nado mňa.“
18 Ja, pravda, už takmer padám
a na svoju bolesť myslím ustavične.
19 Preto vyznávam svoju vinu
a pre svoj hriech sa trápim.
20 Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší,
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
21 Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to,
že som konal dobre.
22 Neopúšťaj ma, Pane;
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
23 Ponáhľaj sa mi na pomoc,
Pane, moja spása.