IV.      Postavenie pamätných kameňov. - ¹ Keď už prešiel všetok ľud cez Jordán, povedal Pán Jozuemu: ² „Vyberte si z ľudu dvanásť mužov, po jednom z každého kmeňa, ³ a rozkážte im: Vezmite si odtiaľto z prostriedku Jordánu - z miesta, kde stáli nohy kňazov - dvanásť kameňov, neste ich so sebou a uložte v tábore, kde zostanete túto noc.“ ⁴ Nato Jozue povolal dvanástich mužov, ktorých vybral zo synov Izraela, po jednom z každého kmeňa. ⁵ Jozue im vravel: „Choďte pred archou Pána, svojho Boha, do prostriedku Jordánu a prineste si každý na ramenách jeden kameň - podľa počtu Izraelových kmeňov -, ⁶ aby boli pamätníkom medzi vami. Až sa vás raz vaše deti opýtajú: „Čo znamenajú pre vás tieto kamene?“, ⁷ odpoviete im: „Vody Jordánu zmizli pred archou Pánovej zmluvy, keď išla cez Jordán. Preto nech tieto kamene na večné veky pripomínajú Izraelovým synom, že zmizli vody Jordánu!“

            ⁸ A Izraelovi synovia presne vyplnili Jozueho rozkaz. Vzali z prostriedku Jordánu dvanásť kameňov, ako povedal Pán Jozuemu - podľa počtu Izraelových kmeňov -, priniesli ich so sebou do tábora a tam ich uložili. ⁹ Iných dvanásť kameňov položil Jozue uprostred Jordánu, na tom mieste, kde stáli nohy kňazov, ktorí niesli archu zmluvy, a sú tam až podnes.

            Prechod kňazov. - ¹⁰ Kňazi, ktorí niesli archu, stáli uprostred Jordánu, kým sa nepreviedlo všetko podľa Pánovej výzvy, ktorú oznámil Jozue ľudu, i všetko, čo rozkázal Mojžiš Jozuemu. Ľud však rýchlo prechádzal. ¹¹ A keď už prešiel všetok ľud, pohla sa aj Pánova archa a kňazi pred ľudom. ¹² Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmeňa tiahli na čele Izraelových synov, ako im prikázal Mojžiš. ¹³ Asi štyridsaťtisíc ozbrojených mužov tiahlo pred Pánom do boja na Jerišskú step.

            ¹⁴ V tento deň Pán vyvýšil Jozueho pred zrakom všetkého Izraela, takže s bázňou hľadeli na neho po všetky dni jeho života, ako kedysi s bázňou pozerali na Mojžiša.

            ¹⁵ Potom Pán povedal Jozuemu: ¹⁶ „Rozkáž kňazom, ktorí nesú archu svedectva, aby vystúpili z Jordánu!“ ¹⁷ Nato Jozue rozkázal kňazom: „Vystúpte z Jordánu!“ ¹⁸ A kňazi, ktorí niesli archu Pánovej zmluvy, vystúpili z prostriedku Jordánu. Ale len čo sa šľapaje kňazov dotkli suchej zeme, vrátili sa vody Jordánu do svojho riečišťa a tiekli ako predtým ponad všetky jeho brehy.

            ¹⁹ Ľud vystúpil z Jordánu na desiaty deň prvého mesiaca a utáboril sa v Galgale, východne od Jericha.

            Význam pamätných kameňov. - ²⁰ Dvanásť kameňov, ktoré vyniesli z Jordánu, postavil Jozue v Galgale. ²¹ Pritom povedal Izraelitom: „Až sa raz budú pýtať vaše deti svojich otcov: „Čo znamenajú tieto kamene?“, oznámite svojim deťom: Izrael prešiel cez tento Jordán po suchu, ²³ lebo Pán, váš Boh, vysušil pred vami vody Jordánu, kým ste neprešli, ako kedysi urobil Pán, váš Boh, s Červeným morom, ktoré pred nami vysušil, kým sme neprešli -, ²⁴ aby uznali všetky národy zeme, že Pánova ruka je mocná, aby ste sa báli Pána, svojho Boha, po všetky dni.“

 

 

 

V⁵.       Ozvena zázračného prechodu. - ¹ Keď sa dopočuli všetci amorejskí králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordánu na západe, aj všetci kanaánski králi, ktorí vládli pri Mori, že Pán vysušil pred Izraelovými synmi vody Jordánu, pokým neprešli, srdce im ochablo a všetka ich odvaha proti Izraelitom zmizla.

 

 

Tábor v Galgale 5,2- 16

 

            Druhá obriezka. - ² V tom čase povedal Pán Jozuemu: „Narob si kamenných nožov a obrež druhý raz Izraelových synov!“ ³ A Jozue si narobil kamenných nožov a obrezal Izraelových synov na pahorku Aralot.

            ⁴ S obriezkou, ktorú previedol Jozue, to bolo totiž takto: Všetci, ktorí vyšli z Egypta, mužovia, všetci bojovníci, pomreli na púšti na ceste po východe z Egypta. ⁵ Všetci, ktorí vyšli, boli obrezaní; ale nik z tých, čo sa narodili na púšti - na ceste po východe z Egypta -, obrezaný nebol. ⁶ Štyridsať rokov putovali Izraelovi synovia po púšti, kým nevymrel všetok ľud, všetci bojovníci, ktorí vyšli z Egypta. Keďže neposlúchali Pánov hlas, Pán sa im zaprisahal, že neuvidia krajinu - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom -, ktorú nám chcel dať Pán, ako pod prísahou sľúbil ich otcom. ⁷ Teraz Jozue obrezal ich synov, ktorí nastúpili na ich miesto. Boli totiž neobrezaní, lebo po ceste ich neobrezali.

            ⁸ Keď obrezali všetok ľud, zostali na tom istom táborišti, až kým sa nevyhojili.

            ⁹ A Pán povedal Jozuemu: „Dnes som odňal od vás egyptskú potupu.“ Preto sa to miesto nazýva Galgala až dodnes.

            Prvá Veľká noc v Palestíne. - ¹⁰ Zatiaľ, čo Izraelovi synovia táborili v Galgale, slávili na štrnásty deň (prvého) mesiaca, podvečer, na Jerišských stepiach Veľkú noc. ¹¹ A v deň po Veľkej noci, práve v ten istý deň, jedli z plodov krajiny nekvasený chlieb a pražené zrno. ¹² Nasledujúci deň prestala manna, lebo sa mohli živiť plodmi krajiny. Potom už Izraeliti mannu nemali; v tom roku sa živili plodmi kanaánskej krajiny.

            Anjel sa zjavuje Jozuemu. - ¹³ Keď bol raz Jozue pred Jerichom, pozdvihol zrak a videl pred sebou stáť muža, ktorý držal v ruke vytasený meč! Jozue k nemu pristúpil a opýtal sa ho: „Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?“ ¹⁴ I odpovedal: „Nie! Som vodca Pánovho vojska. Práve teraz som prišiel.“ ¹⁵ Jozue padol tvárou na zem a poklonil sa. Potom sa ho opýtal: „Čo chce môj Pán povedať svojmu služobníkovi?“

            ¹⁶ Vodca Pánovho vojska povedal Jozuemu: „Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté!“ A Jozue to urobil.

 

 

 

Víťazné boje v Kanaáne 6,1 - 12,24

Pád Jericha 6,1-27

 

VI.      Boh dáva pokyny na dobytie Jericha. - ¹ Jericho zatvorilo brány a bolo uzavreté pred Izraelovými synmi. Nik nemohol ani vyjsť, ani vojsť.

            ² Tu Pán povedal Jozuemu: „Hľa, do tvojich rúk som dal Jericho, aj jeho kráľa s udatnými mužmi! ³ Všetci bojovníci tiahnite okolo mesta! Jeden raz obídete mesto. Tak to urobíš po šesť dní. ⁴ Siedmi kňazi nech nesú pred archou sedem trúb. Na siedmy deň obídete mesto sedemkrát a kňazi nech trúbia (na trúbach)! ⁵ Až zaznie znamenie rohu a začujete hlas trúby, všetok ľud nech zakričí mohutným hlasom, mestské múry sa zosunú a ľud vnikne dovnútra, každý z toho miesta, kde je.“

            Jozue dáva rozkazy kňazom a ľudu. - ⁶ Nunov syn Jozue zvolal kňazov a povedal im: „Neste archu zmluvy a siedmi kňazi nech nesú sedem trúb pred Pánovou archou!“

            ⁷ A ľudu povedal: „Choďte a obíďte mesto! Bojovníci nech idú pred Pánovou archou!“

            Obchôdzky okolo Jericha. - ⁸ Keď Jozue dal ľudu tento rozkaz, vyšli siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb pred Pánom, a trúbili. Archa Pánovej zmluvy išla za nimi. ⁹ Bojovníci tiahli pred kňazmi, ktorí trúbili, a ostatný ľud išiel za archou za stáleho hlaholu trúb.

            ¹⁰ Ľudu Jozue nariadil: „Nerobte krik, nech nepočuť váš hlas a z vašich úst nech nevyjde ani jedno slovo až do dňa, keď vám zavelím: „Kričte!“ Potom zakričíte!“

            ¹¹ Tak Pánova archa obchádzala mesto. Obišli raz, potom sa vrátili do tábora a cez noc zostali v tábore. ¹² Jozue vstal včasráno, kňazi niesli Pánovu archu ¹³ a siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb, kráčali pred Pánovou archou a ustavične trúbili. Bojovníci tiahli pred nimi a ostatný ľud išiel za Pánovou archou za stáleho hlaholu trúb.

            ¹⁴ Aj na druhý deň obišli raz mesto; potom sa vrátili do tábora. Tak to robili šesť dní.

            Zaujatie Jericha. - ¹⁵ Ale na siedmy deň vstali zavčasu, pri východe zorničky, a obišli mesto sedemkrát podľa doterajšieho spôsobu. Sedemkrát obišli mesto len v tento deň. ¹⁶ Keď zatrúbili kňazi pri siedmej obchôdzke, Jozue zavelil ľudu: „Zakričte, lebo Pán vám mesto dal.

            Kliatba vyhlásená nad Jerichom. - ¹⁷ Ale mesto i so všetkým, čo je v ňom, nech je pod kliatbou zasvätené Pánovi! Len neviestka Rachab nech ostane nažive - ona a všetci, ktorí sú s ňou v dome -, lebo ukryla vyzvedačov, ktorých sme vyslali. ¹⁸ Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste (nezatúžili a) nevzali niečo z toho, čo je prekliate. Tým by ste zvolali na izraelský tábor kliatbu a priviedli ho do nešťastia. ¹⁹ Ale všetko striebro i zlato a medené i železné náradie nech je zasvätené Pánovi a uložené do Pánovho pokladu!“

            Mestské múry padajú. - ²⁰ Ľud kričal a trúby zvučali. Keď ľud začul zvuk trúb, všetci zakričali mohutným hlasom. Múry sa zosuli a ľud vnikal do mesta, každý z toho miesta, kde bol. Tak zaujali mesto.

            ²¹ Potom mečom vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste: na mužovi i žene, mladíkovi i starcovi, na býkovi, ovci i oslovi.

            Rachab s rodinou zachránená. - ²² Obidvom mužom, ktorí boli v krajine na výzvedách, Jozue nariadil: „Choďte do domu neviestky a vyveďte odtiaľ ženu i všetkých jej príslušníkov, ako ste jej pod prísahou sľúbili!“ ²³ Mladí mužovia, vyzvedači, šli a priviedli Rachabu, jej otca i matku, jej bratov a všetkých jej príslušníkov. Tak doviedli všetkých jej príbuzných a umiestili ich vedľa izraelského tábora.

            ²⁴ Mesto však, i so všetkým, čo bolo v ňom, spálili ohňom. Len striebro, zlato a medené i železné náradie vložili do Pánovho pokladu. ²⁵ Ale neviestku Rachab a jej rodinu so všetkými príslušníkmi ponechal Jozue nažive a zostala medzi Izraelitmi až podnes, lebo ona ukryla poslov, ktorých vyslal Jozue do Jericha na výzvedy.

            Jozue zlorečí Jerichu. - ²⁶ Vtedy Jozue zaviazal (ľud) touto prísahou:

 

            „Nech je zlorečený pred Pánom muž,

            ktorý by sa odvážil postaviť mesto Jericho!

            Za cenu prvorodeného syna bude klásť jeho základy

            a za cenu najmladšieho syna nasadzovať jeho brány!“

 

            ²⁷ A Pán bol s Jozuem a jeho meno sa nieslo celou krajinou.