Sdc7
VII. Odvody bojovníkov. - 1 Jerobál, čiže Gedeon, včasráno vstal so všetkým ľudom, ktorý bol s ním, a utáborili sa pri prameni Harad. Madiánsky tábor bol severne odtiaľ, pri úpätí pahorku More, na rovine.
2 Tu vravel Pán Gedeonovi: „Ľudu, ktorý je s tebou, je príliš mnoho, keď mám dať Madiánčanov do jeho ruky! Veď by sa potom Izrael vychvaľoval proti mne: „Vlastnou rukou som si pomohol!“ 3 Vyhlás teda pred ľudom, aby to počul: Kto je bojazlivý a nesmelý, nech sa vráti!“ Tak odišlo z pohoria Galaád a vrátilo sa z ľudu dvadsaťdvatisíc mužov, kým desaťtisíc zostalo.
4 Pán však povedal Gedeonovi: „Ešte je ľudu priveľa. Zaveď ich k vode! Tam ti ich preosejem. O kom ti poviem: „Tento pôjde s tebou,“ ten nech s tebou ide! Ale každý, o kom ti poviem: „Tento s tebou nepôjde,“ ten nepôjde s tebou!“ 5 Nato priviedol ľud k vode a Pán povedal Gedeonovi: „Každého, kto líže vodu jazykom, ako pes líže, postav osve, a takisto každého, kto si k pitiu prikľakne.“ 6 A tých, čo lízali z ruky ústami, bolo tristo mužov. Ostatný ľud si kľakol na kolená, aby sa napil vody. 7 Tu povedal Pán Gedeonovi: „S tristo mužmi, ktorí lízali, vás chcem vyslobodiť a Madiánčanov dať do tvojej ruky. Všetok ostatný ľud nech sa vráti, každý do svojho domova!“ 8 Najprv si vzali od ľudu potravu a trúby do rúk. Potom prepustil všetkých Izraelitov, každého do jeho domova. Ponechal si iba tých tristo mužov. Madiánsky tábor bol pod ním na rovine.
Gedeon tajne načúva Madiánčanov. - 9 V onej noci mu povedal Pán: „Vstaň! Zostúp do tábora, lebo som ti ho dal do ruky. 10 Ale ak sa bojíš zostúpiť sám, nech ide s tebou ta dole do tábora aj tvoj sluha Fara. 11 Počúvaj, čo budú hovoriť! Potom ti zosilnia ruky. Zostúp teda do tábora!“
I zostúpil so svojím sluhom Farom do tábora až bezprostredne k ozbrojenej táborovej stráži.
12 Madiánčanov, Amalekitov a synov východu, ktorí táborili na rovine, bolo toľko ako kobyliek. Aj ich tiav bolo bez počtu, ako množstvo piesku na morskom brehu.
13 Keď ta Gedeon prišiel, práve rozprával jeden muž svojmu priateľovi sen. Vravel: „Mal som ti sen. Počúvaj! Peceň jačmenného chleba sa kotúľal do madiánskeho tábora. Prikotúľal sa k stanu a narazil doň. Ten padol, prevrátil sa naruby a tak zostal stan ležať.“ 14 Ten druhý mu na to povedal: „To nie je nič iné ako meč Izraelitu Gedeona, Joasovho syna! Boh dal do jeho ruky Madiánčanov a celý tábor.“
Gedeonovo víťazstvo. - 15 Keď Gedeon vypočul sen a jeho výklad, poklonil sa. Potom sa vrátil do izraelského tábora a zvolal: „Vstaňte, lebo Pán dal do vašej ruky madiánsky tábor!“
16 Rozdelil tristo mužov na tri zástupy a všetkým dal do rúk trúby a prázdne džbány a do džbánov fakle. 17 A povedal im: „Hľaďte na mňa a robte takisto! Ja sa priblížim až celkom k táboru a ako ja urobím, tak robte aj vy! 18 Keď zatrúbim - ja a všetci, ktorí budú so mnou -, trúbte aj vy okolo celého tábora a volajte: Za Pána a za Gedeona!“
19 Gedeon so sto mužmi, ktorí boli s ním, priblížil sa celkom až k táboru, keď začínala prostredná stráž, len čo postavili stráže. Tu zatrúbili a roztrieskali džbány v rukách. 20 Hneď sa ozývali trúby v troch zástupoch a rozbíjali sa džbány. V ľavej ruke držali fakle a v pravej ruke trúby na trúbenie. Pritom kričali: „Meč za Pána a za Gedeona!“ 21 Zostali stáť okolo tábora, každý tam, kde bol. Ale tábor sa celý rozvíril: kričali a utekali. 22 Kým oni trúbili na tristo trúbach, Pán obrátil meč jedného proti druhému v celom tábore. A tak tábor utekal až do Betsety a Serery, až na pomedzi Abel-Mehuly pri Tebate. 23 Tu zvolali izraelské mužstvo z Neftaliho, a Asera a z celého Manassesa a prenasledovaii Madiánčanov.
24 Gedeon rozoslal poslov aj po celej Efraimskej vrchovine s odkazom. Zaskočte Madiánčanov a obsaďte vody až k Betbere i Jordán!“ Všetci Efraimci poslúchli výzvu a obsadili vody až k Betbere aj Jordán. 25 Zajali tiež dvoje madiánskych kniežat, Oreba a Zeba. Oreba zabili na Havranej skale a Zeba zabili na Vlčom lise. Potom prenasledovali Madiánčanov za Jordán a niesli Orebovu a Zebovu hlavu Gedeonovi.
Sdc8
VIII. Žiarlivosť Efraimcov. - 1 Efraimci mu povedali: „Čo si nám to urobil, že si nás nezavolal, keď si šiel do boja proti Madiánčanom?“ A ostro sa s ním vadili. 2 On im povedal: „Vari som ja už dokázal niečo také ako vy? Či nie je Efraimovo paberkovanie lepšie ako Abiezerovo vinobranie?! 3 Predsa do vašej ruky dal Boh madiánske kniežatá Oreba a Zeba! Mohol som ja urobiť niečo také ako vy?“ Po týchto slovách ich popustil hnev proti nemu.
Prenasledovanie nepriateľa v Zajordánsku. - 4 Keď Gedeon dorazil k Jordánu, prekročil ho spolu s tristo mužmi, ktorí boli s ním. Keďže boli od prenasledovania unavení, 5 požiadal sokotských ľudí: „Dajteže chleba ľuďom, ktorí idú za mnou! Lebo sú vyčerpaní a ja prenasledujem madiánskych kráľov Zebea a Salmanu.“ 6 Ale sokotskí náčelníci odpovedali: „Azda sú už ruky Zebea a Salmanu v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb tvojmu vojsku?“ 7 Gedeon odpovedal: „Za toto, až dá Pán Zebea a Salmanu do mojej ruky, rozmlátim vaše telá tŕním púšte a bodľačím.“
8 Odtiaľ tiahol vyššie do Fanuela a takisto ich prosil, ale fanuelskí mužovia mu dali takú odpoveď ako sokotskí ľudia. 9 Preto pohrozil aj fanuelským mužom: „Až sa vrátim v pokoji, zbúram túto vežu.“
10 Zebee a Salmana boli so svojím vojskom, asi pätnásťtisíc mužov, v Karkore. To bolo všetko, čo zostalo z celého vojska synov východu. Ale padlých bolo asi stodvadsaťtisíc mužov, ktorí boli vyzbrojení mečom. 11 Tak tiahol Gedeon po ceste kočovníkov východne od Nobe a Jegbay a prepadol tábor, ktorý sa už cítil v bezpečí. 12 Zebee a Salmana síce utiekli, ale prenasledoval ich, kým nezajal obidvoch madiánskych kráľov Zebea a Salmanu. A celý tábor uviedol do zmätku.
13 Nato sa Joasov syn Gedeon vrátil z boja od priesmyku Cheres. 14 Tu chytil akéhosi mladíka zo sokotských mužov a povypytoval sa ho. On mu napísal mená náčelníkov Sokota a jeho starších: sedemdesiatsedem mužov. 15 A keď došiel k sokotským mužom, povedal: „Hľa, tu sú Zebee a Salmana, pre ktorých ste ma potupili, keď ste hovorili: „Azda sú už ruky Zebea a Salmanu v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb tvojim vyčerpaným mužom?“ 16 I vzal starších mesta, aj tŕnie a bodľačie púšte a zmlátil ním sokotských mužov.
17 Zbúral aj vežu Fanuela a pozabíjal mužov mesta.
18 Potom povedal Zebeovi a Salmanovi: „Ako vyzerali mužovia, ktorých ste zabili na Tábore?“ Odpovedali: „Celkom tak ako ty, každý mal výzor kráľovského syna.“ 19 On povedal: „To boli moji bratia, synovia mojej matky. Na život Pána, nezabil by som vás, keby ste ich boli nechali nažive.“ 20 Potom povedal Jetrovi, svojmu prvorodenému: „Vstaň, zabi ich!“ Ale chlapec nevytasil meč, lebo sa bál; bol totiž ešte chlapcom. 21 Tu prosili Zebee a Salmana: „Vstaň ty a vrhni sa na nás! Veď aký muž, taká aj jeho sila!“ Gedeon teda vstal a zabil Zebea a Salmanu. Mesiačky však, ktoré boli na krkoch ich tiav si vzal.
Gedeon odmieta kráľovskú hodnosť. - 22 Nato vraveli Izraelovi synovia Gedeonovi: „Buď naším kráľom, ty aj tvoj syn, aj syn tvojho syna! Lebo si nás vyslobodil z ruky Madiánčanov.“ 23 Gedeon im však odpovedal: „Ja nemôžem byť vaším kráľom, ani môj syn nemôže byť vaším kráľom. Pán je vaším kráľom!“
24 Potom im Gedeon povedal: „Mám k vám jednu prosbu. Nech mi dá každý prsteň, ktorý si ukoristil.“ Oni mali totiž zlaté prstene, lebo boli Izmaeliti. 25 Odpovedali: „Veľmi radi ti ich dáme.“ I rozprestreli plášť a každý naň hodil svoj ukoristený prsteň. 26 A váha zlatých prsteňov, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šeklov zlata, okrem mesiačkov, náušníc, purpurových rúch, ktoré nosievali madiánski králi, a okrem retiazok z krkov ich tiav. 27 Gedeon zhotovil z toho efód a uložil ho vo svojom meste v Efre.
Používali ho však na smilstvo všetci Izraeliti, a tak sa stal osídlom Gedeonovi i jeho domu.
28 Madiánčania boli tak uponížení pred Izraelovými synmi, že už viac nepozdvihli svoje hlavy. A krajina mala pokoj štyridsať rokov, pokým žil Gedeon.
29 Joasov syn Jerobál potom odišiel a býval vo svojom dome. 30 Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí vzišli z jeho bedier. Mal totiž mnoho žien. 31 Jeho vedľajšia žena v Sicheme mu tiež porodila syna, ktorému dal meno Abimelech.
32 A Joasov syn Gedeon zomrel vo vysokom veku a pochovali ho v hrobe jeho otca Joasa v abiezerovskej Efre.
33 Keď však Gedeon zomrel, Izraelovi synovia sa zvrhli a smilnili s bálmi a urobili si bohom Bál-berita. 34 Izraelovi synovia nepamätali na Pána, svojho Boha, ktorý ich vyslobodil z ruky všetkých ich okolitých nepriateľov. 35 Ani domu Jerobála-Gedeona nepreukazovali vďačnosť napriek všetkým dobrodeniam, ktoré on preukázal Izraelu.
Sdc9
IX. Bratovrah Abimelech kráľom. - 1 Jerobálov syn Abimelech sa vybral do Sichemu k bratom svojej matky a vravel im aj celému príbuzenstvu rodiny svojej matky: 2 „Hovorte verejne všetkým sichemským občanom: Čo je vám lepšie, aby panovalo nad vami sedemdesiat mužov, všetci Jerobálovi synovia, alebo aby panoval nad vami len jeden muž? Pamätajte tiež, že ja som vaša kosť a vaše mäso!“ 3 A bratia jeho matky verejne hovorili o ňom všetky tieto slová všetkým sichemským občanom a ich srdce sa naklonilo k Abimelechovi. Potom si povrávali: „On je náš brat.“ 4 dali mu z chrámu Bál-berita sedemdesiat šeklov striebra. Abimelech si za ne najal povaľačských a bezočivých mužov, ktorí sa stali jeho družinou. 5 Potom išiel do domu svojho otca do Efry a pobil svojich bratov, Jerobálových synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni. Zostal iba najmladší Jerobálov syn Joatam, lebo sa skryl. 6 Nato sa zhromaždili všetci sichemskí občania a všetci obyvatelia Mela, išli a ustanovili Abimelecha za kráľa pri pamätnom dube, ktorý stál v Sicheme.
Joatamova bájka. - 7 Keď to oznámili Joatamovi, šiel, postavil sa na končiari vrchu Garizim a zvýšeným hlasom im volal:
„Počujte ma, Sichemčania,
aby aj vás počul Boh.
8 Išli raz stromy
pomazať si kráľa.
I povedali olive:
„Kraľuj nad nami!“
9 Ale oliva im odvetila:
„Môžem ja zanechať svoju tučnosť,
ktorú zvelebujú bohovia i ľudia,
a ísť sa povyšovať nad stromami?“
10 Potom povedali stromy figovníku:
„Nože poď ty a kraľuj nad nami!“
11 Ale figovník im odpovedal:
„Môžem ja zanechať svoju sladkosť
a tie svoje skvostné plody
a ísť sa povyšovať nad stromami?“
12 Povedali teda stromy viniču:
„Poď ty a kraľuj nad nami!“
13 Vinič im však odvetil takisto:
„Môžem ja zanechať svoj mušt,
ktorý obveseľuje bohov i ľudí,
a ísť a povyšovať sa nad stromami?“
14 Povedali všetky stromy bodliaku:
„Poď ty a kraľuj nad nami!“
15 Bodliak odpovedal stromom:
„Ak ma vskutku pomažete,
aby som bol vaším kráľom,
poďte, schovajte sa v mojej tôni!
Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka
a strávi libanonské cédre.“
16 Teraz teda, ak ste opravdivo a čestne konali keď ste ustanovovali Abimelecha za kráľa, ak ste dobre urobili s Jerobálom a jeho domom, ak ste sa k nemu zachovali podľa jeho zásluh - 17 vy, za ktorých bojoval môj otec, ba až svoj život nasadil, a ktorých vyslobodil z ruky Madiánčanov - 18 vy však ste sa dnes vzbúrili proti domu môjho otca a pozabíjali ste jeho synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho slúžky, za kráľa nad sichemskými občanmi, pretože je váš brat -, 19 ak ste teda opravdivo a čestne urobili s Jerobálom a jeho domom v dnešný deň, radujte sa z Abimelecha a on nech sa zas raduje z vás! 20 Ale ak nie, nech vyšľahne oheň z Abimelecha a strávi sichemských občanov i Melo! A nech vyšľahne oheň zo sichemských občanov a z Mela a nech strávi Abimelecha!“
21 Potom Joatam utiekol a utiahol sa do bezpečia. Odišiel do Bery a tam zostal (zo strachu) pred svojím bratom Abimelechom.
Vrenie proti Abimelechovi. - 22 Abimelech panoval nad Izraelom tri roky. 23 Potom Boh poslal zlého ducha (nezhody) medzi Abimelecha a sichemských občanov - takže sichemskí občania zostali neverní Abimelechovi -, 24 aby tak zločin na sedemdesiatich Jerobálových synoch prešiel a ich krv zaľahla na ich brata Abimelecha, ktorý ich zavraždil, a tiež na sichemských občanov, ktorí ho povzbudzovali, aby zabil svojich bratov. 25 Sichemskí občania potom postavili proti nemu zálohy na vrcholoch hôr a olupovali každého, kto k nim prichádzal po ceste. Toto oznámili Abimelechovi.
Nešťastná Gálova vzbura. - 26 Tu prišiel Obedov syn Gál aj so svojimi bratmi a vošli do Sichemu. A sichemskí občania im prejavili dôveru. 27 Vybrali sa do poľa, oberali a lisovali hrozno a potom usporiadali slávnosť. Pritom vošli do chrámu svojho boha, kde jedli a pili a preklínali Abimelecha. 28 Tu zvolal Obedov syn Gál: „Kto je Abimelech a kto je sichemčan, aby sme mu my slúžili? A nemal by Jerobálov syn a jeho správca Zebul slúžiť mužom Sichemovho otca Emora?! Prečo by sme mali slúžiť my jemu?! 29 Keby mi niekto dal tento ľud do ruky, odstránil by som Abimelecha!“
A vyzval Abimelecha: „Zosilni svoje vojsko a vytiahni!“
30 Keď sa veliteľ mesta Zebul dopočul o rečiach Obedovho syna Gála, vzplanul hnevom. 31 Ľstivo vyslal poslov k Abimelechovi a odkázal mu: „Obedov syn Gál a jeho bratia došli do Sichemu a teraz poburujú mesto proti tebe. 32 Vyber sa teda v noci aj so svojimi ľuďmi a postav sa do zálohy v poli! 33 A zrána, len čo vyjde slnko, vstaň a udri na mesto! On vytiahne so svojimi ľuďmi proti tebe. Potom už s ním urob, čo budeš môcť.“
34 Abimelech sa vybral za noci aj so svojimi ľuďmi a postavil proti Sichemu štyri oddiely do zálohy. 35 Keď Obedov syn Gál vytiahol a zastavil sa pri vchode do mestskej brány, vtedy vyrazil Abimelech so svojimi ľuďmi zo zálohy. 36 Keď Gál zazrel ľudí, povedal Zebulovi: „Hľa, ľudia zostupujú z vrchov!“ Ale Zebul mu odvetil: „To sa ti len zdá, že tiene vrchov sú mužovia.“ 37 Ale Gál opäť hovoril: „Ľudia zostupujú od pupka zeme! A jeden zástup prichádza po ceste k Dubu veštcov.“ 38 Zebul mu povedal: „Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si hovoril: „Kto je Abimelech, aby sme my slúžili jemu?!“ Nie sú to práve tí ľudia, ktorými si ty pohŕdal? Nože, vytiahni teraz a bojuj proti nim!“ 39 Tu Gál vytiahol na čele sichemských občanov a bojoval proti Abimelechovi. 40 Lenže Abimelech ho donútil k ústupu a utekal pred ním. A ležalo mnoho pobitých až po vchod do (mestskej) brány.
41 Ale Abimelech zostal v Rume. Zebul potom vyhnal Gála a jeho bratov, nesmeli už zostať v Sicheme.
Zničenie Sichemu. - 42 Na druhý deň vyšiel ľud do poľa. Keď to oznámili Abimelechovi, 43 vzal ľudí, rozdelil ich na tri zástupy a postavil sa v poli do zálohy. Keď spozoroval, že ľud vychádza z mesta, vyrazil proti nemu, aby ho porazil. 44 Abimelech so svojím oddielom zaútočil a postavil sa ku vchodu do mestskej brány. Zatiaľ druhé dva oddiely zaútočili na všetkých tých, čo boli v poli, a pobili ich. 45 Abimelech bojoval proti mestu celý deň. Keď mesto zaujal, pobil ľudí, ktorí v ňom boli, mesto rozbúral a posypal ho soľou.
Vypálenie sichemskej veže. - 46 Keď sa to dozvedeli obyvatelia sichemskej veže, utiahli sa do hradieb chrámu Bála zmluvy. 47 Keď Abimelechovi oznámili, že sa tam zhromaždili všetci obyvatelia sichemskej veže, 48 Abimelech vystúpil so všetkými svojimi ľuďmi na vrch Selmon. Tam vzal do ruky sekeru, uťal zo stromu vetvu, zdvihol ju, položil si ju na plecia a povedal svojim ľuďom: „Čo ste videli robiť mňa, to rýchle robte aj vy za mnou!“ 49 A všetok ľud - každý si nasekal haluzia, potom išli za Abimelechom, nahádzali ho na hradby a podpálili ním hradby. Tak zahynuli všetci obyvatelia sichemskej veže, asi tisíc mužov a žien.
Abimelechova smrť. - 50 Potom Abimelech tiahol do Tebes. Obľahol Tebes a zaujal ho. 51 Uprostred mesta bola pevná veža, do ktorej utiekli všetci mužovia a ženy, vôbec všetci obyvatelia mesta. Zavreli za sebou a vystúpili na strechu veže. 52 Abimelech prenikol až k veži, lebo ju chcel dobyť. A keď sa dostal až ku vchodu do veže a chcel rozložiť oheň, 53 nejaká žena zhodila Abimelechovi na hlavu vrchný mlynský kameň a prerazila mu lebku. 54 Rýchle zavolal na svojho sluhu, ktorý mu nosil zbraň, a povedal mu: „Vytas svoj meč a zabi ma! Ináč by sa o mne hovorilo, že ma zabila žena.“ Sluha ho teda prebodol a zomrel.
55 Keď Izraeliti videli, že Abimelech je mŕtvy, vrátili sa všetci domov. 56 Tak Boh odplatil Abimelechovi zločin, ktorý spáchal na svojom otcovi, keď zabil sedemdesiat svojich bratov. 57 Aj všetky zločiny sichemských mužov obrátil Boh na ich hlavu. Tak sa na nich splnila kliatba Jerobálovho syna Joatama.
Údel zlých a údel spravodlivých
Ž37 (36)
1 Dávidov žalm.
Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi
a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.
2 Veď oni uschnú rýchlo ako tráva
a zvädnú ako zelená bylina.
3 Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob
a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.
4 Hľadaj radosť v Pánovi
a dá ti, za čím túži tvoje srdce.
5 Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj,
on sa už postará.
6 Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo
a tvoje právo ako poludňajší jas.
7 Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho;
nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu,
a s človekom, čo strojí úklady.
8 Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť,
nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.
9 Všetci ničomníci budú zničení,
lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.
10 Ešte chvíľku a už nebude hriešnika;
budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.
11 Tichí však zdedia zem
a budú žiť v šťastí a pokoji.
12 Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému
a škrípe proti nemu zubami.
13 Ale Pán sa mu smeje,
lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.
14 Hriešnici tasia meč
a napínajú luk,
chcú zraziť bedára i chudáka
a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.
15 Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca
a ten luk sa im doláme.
16 Lepšie to málo, čo má spravodlivý,
než veľké bohatstvá hriešnikov.
17 Veď ramená hriešnikov budú polámané,
no spravodlivých posilňuje Pán.
18 O život bezúhonných sa stará Pán
a ich dedičstvo trvá naveky.
19 V nešťastí zahanbení nebudú
a v čase hladu budú nasýtení.
20 Ale hriešnici, tí zahynú,
nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk
a stratia sa ako dym.
21 Hriešnik si požičiava, a nevracia,
lež spravodlivý má súcit a rozdáva.
22 Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme
a tí, ktorým zlorečí, zahynú.
23 Pán upevňuje kroky človeka
a sprevádza ho na ceste.
24 Ak padne, neostane ležať,
veď Pán ho drží za ruku.
25 Bol som mladík, teraz som starec,
a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený,
ani jeho deti žobrať o chlieb.
26 Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava,
na jeho potomstve požehnanie spočinie.
27 Vyhýbaj zlu a dobre rob
a budeš mať domov naveky.
28 Lebo Pán miluje spravodlivosť
a neopúšťa svojich svätých.
Nespravodlivci navždy vyhynú
a pokolenie bezbožných bude zničené.
29 Lež spravodliví zdedia zem
budú ju obývať na veky vekov.
30 Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť
a jeho jazyk hovorí, čo je správne.
31 V jeho srdci je zákon Boží
a jeho kroky nezakolíšu.
32 Hriešnik striehne na spravodlivého
a usiluje sa ho usmrtiť;
33 lenže Pán mu ho v rukách nenechá,
nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.
34 Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj;
on ťa povýši za dediča zeme
a dožiješ sa záhuby hriešnikov.
35 Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval
a vypínal sťa céder košatý;
36 no sotva som prešiel, už ho tam nebolo,
aj som ho hľadal, ale nenašiel.
37 Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého,
lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.
38 Ale nespravodlivci všetci vyhynú
a potomstvo bezbožných bude vyhubené.
39 Spása spravodlivých prichádza od Pána,
on je ich ochrancom v čase súženia.
40 Pán im pomôže a oslobodí ich,
vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich,
lebo sa spoliehajú na neho.