Bar 4-6

Bar4

 

IV. 1    Ona je knihou Božích príkazov

            a zákonom, ktorý trvá naveky:

            všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život,

            čo ju však opustia, zomrú.

2           Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej,

            choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.

3           Neprepusť svoju slávu inému,

            ani čo cenného máš cudziemu národu.

4           Blahoslavení sme, Izrael,

            lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.

 

 

 

 

Boh splní svoje prisľúbenia

5           Buď pevnej mysle, ľud môj,

            pamätihodný Izrael!

6           Boli ste predaní národom

            - nie na zahynutie:

            pretože ste rozhnevali Boha,

            boli ste vydaní nepriateľom.

7           Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril,

            obetovali ste démonom, nie Bohu.

8           Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval,

            zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.

9           Lebo videl prichádzať od Boha

            hnev na vás a povedal:

 

 

 

 

Prívet Jeruzalema k susedným národom

            „Počujte, susedia Siona,

            Boh dopustil na mňa veľký smútok.

10         Veď som videl zajatie svojich synov a dcér,

            ktoré na nich dopustil Večný.

11         Vychovával som ich s rozkošou,

            prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.

12         Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou,

            ktorú opustili mnohí,

            osamel som pre hriech svojich detí,

            lebo sa odklonili od Božieho zákona

13         a nechceli poznať jeho práva,

            ani nekráčali po ceste Božích zákonov

            a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.

14         Poďteže, susedia Siona,

            spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér,

            ktoré na nich dopustil Večný.

15         Veď priviedol proti nim národ zďaleka,

            národ nehanebný a cudzojazyčný;

            tí sa neštítili starca

            a nezľutovali sa nad dieťatkom.

16         Odviedli miláčikov vdovy

            a osamelú pozbavili dcér.“

 

 

 

 

Jeruzalem oslovuje svoje dietky

17         A ja vám ako môžem pomôcť?

18         Len kto dopustil nešťastia,

            vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.

19         Odíďte, deti, odíďte,

            veď ja som ostal osamelý!

20         Vyzliekol som si rúcho pokoja,

            vrecovinu prosebnú som si obliekol,

            volať chcem k Večnému, kým žijem.

21         Dôvera, deti, volajte k Bohu

            a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.

22         Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu;

            a došla na mňa radosť od Svätého

            pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite

            od Večného, spasiteľa nášho.

23         Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom,

            Boh mi vás vráti s radosťou

            a rozkošou naveky.

24         Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie,

            tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha,

            ktorá vám príde so slávou

            a so žiarou Večného.

25         Dietky, znášajte trpezlivo hnev,

            ktorý na vás dopadol od Boha:

            prenasledoval ťa tvoj nepriateľ,

            no zanedlho uvidíš jeho skazu

            a budeš šliapať po jeho šiji.

26         Moje krehučké išli po tvrdých cestách,

            vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.

27         Dôvera, deti! A volajte k Bohu,

            ten, čo dopustil, spomenie si na vás.

28         Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha,

            desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.

29         Veď ten, čo na vás dopustil pohromy,

            dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.

 

 

 

 

Prorok teší Jeruzalem

30         Dôveruj, Jeruzalem,

            poteší ťa ten, čo ti dal meno.

31         Nešťastníci sú, čo ti škodili

            a radovali sa tvojmu pádu.

32         Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti,

            nešťastné je, čo ti synov zajalo.

33         Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu

            a radovalo sa tvojmu pádu,

            tak bude smútiť nad vlastným spustošením.

34         Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu,

            z jeho honosenia bude smútok.

35         Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni

            a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.

36         Pohliadni k východu, Jeruzalem,

            a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!

37         Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil;

            prichádzajú zhromaždení od východu až po západ

            na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.

 

 

Bar5

 

V5. 1    Vyzleč, Jeruzalem, rúcho smútku a nešťastia

            a odej sa ozdobou Božej slávy naveky!

2           Obleč si plášť spravodlivosti Boha,

            polož si na hlavu mitru slávy Večného!

3           Lebo Boh všetkému, čo je pod nebom,

            ukáže tvoju žiaru.

4           Boh ti dá meno na večnosť:

            Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti.

5           Hor’ sa, Jeruzalem, zastaň si vysoko,

            pohliadni k východu,

            pozri si deti od západu slnka až na východ,

            zhromaždené slovom Svätého,

            tešiace sa, že Boh si na ne spomenul!

6           Odišli od teba peši, vedení nepriateľmi,

            ale Boh ich k tebe privedie nesených

            so slávou sťa kráľovské deti.

7           Pretože Boh rozkázal

            znížiť každý vysoký vrch a večné kopce

            a vyplniť trhliny na rovnú zem,

            aby Izrael bezpečne kráčal na Božiu slávu.

8           Aj lesy, aj každý voňavý strom

            zatieňovali na Boží rozkaz Izrael.

9           Veď Boh privedie Izrael

            s rozkošou v žiare svojej slávy,

            s milosrdenstvom a spravodlivosťou, ktorú vlastní.

 

 

Bar6

 

VI.      Jeremiášov list. - Odpis listu zajatcom, ktorých mal babylonský kráľ Nabuchodonozor odviesť do Babylonu. Poslal ho Jeremiáš, aby im oznámil, čo mu naložil Boh.

            1 Pre hriechy, ktoré ste spáchali proti Bohu, odvedie vás babylonský kráľ Nabuchodonozor ako zajatcov do Babylonu. 2 Keď teda prídete do Babylonu, budete tam mnoho rokov a dlhý čas, až sedem pokolení. Potom vás však vyvediem odtiaľ v pokoji. 3 Ale v Babylone uvidíte strieborných, zlatých a drevených bohov, ktorých nosia na pleciach a ktorí pohanom naháňajú strach. 4 Chráňte sa, aby ste sa nestali aj vy podobnými pohanom a aby sa strach nezmocnil aj vás. 5 Keď budete vidieť pred nimi a za nimi zástup, ktorý sa im klania, povedzte si v duchu: „Tebe sa treba klaňať Pane!“, 6 lebo môj anjel je s vami a on bude skúmať vaše duše.

            7 Ich jazyk vyhladil umelec a sú len postriebrení a pozlátení; sú teda lžou a nevládzu hovoriť. 8 A vezmú ako pre pannu parádnicu zlato 9 a zhotovia koruny na hlavy svojich bohov. Stáva sa však aj, že kňazi vezmú zlato a striebro svojim bohom a použijú ho pre seba. 10 Dokonca darujú z toho aj smilniciam vo verejných domoch. Ozdobujú ich - strieborných, zlatých a drevených bohov - šatami ako ľudí. 11 Oni sa však nevedia zachrániť od hrdze a črvotoče, hoci sú oblečení do purpurového rúcha. 12 Utierajú im tvár pre prach, ktorý je v dome a ktorého je na nich plno. 13 Aj žezlo má ako človek, krajský sudca, ale nemôže zabiť toho, kto sa proti nemu prehreší. Má aj dýku v pravici a sekeru, ale oslobodiť sa nevie ani od vojny, ani od lúpežníkov. Z toho je zrejmé, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte!

            15 Ako sa rozbitá nádoba stáva človekovi neužitočnou, 16 takí sú ich bohovia. Keďže sú postavení v domoch, majú oči plné prachu z nôh tých, čo prichádzajú. 17 A ako sú okolo toho, čo urazil kráľa, pozatvárané dookola dvory, keďže ho majú viesť na smrť, podobne zabezpečujú kňazi ich domy dverami, zámkami a závorami, aby ich neukradli zlodeji. 18 Zapaľujú lampy a viac ako sami pre seba, ale ani jednu z nich vidieť nemôžu. 19 Sú podobní hociktorej hrade z domu a hovorí sa, že im vnútro rozožiera červač zeme; a keď ich aj s rúchom zožerie, nezbadajú. 20 Tvár im očernie od dymu z domu. 21 Na telo a na hlavu im nalietajú netopiere, lastovičky a iné vtáky a podobne (skáču) mačky. 22 Z toho poznáte, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte.

            23 Zlato, ktorým sú pokrytí, je síce na krásu, ale ak niekto nestiera hrdzu, nebudú sa ligotať; necítili ani to, keď ich uliali. 24 Sú kúpení za každú cenu, hoci v nich niet ducha. 25 Keďže sú bez nôh, nosia ich na pleciach, a tak ukazujú ľuďom svoju hanbu. Ale nech sa hanbia aj tí, čo im slúžia. 26 Preto ak padne na zem, sám nevstane; ani sa nebude sám pohybovať, ak ho niekto postaví narovno; ani sa nevzpriami, ak ho niekto položí; zato im však predkladajú dary ako mŕtvym. 27 Ich obety si však predajú a použijú kňazi. Podobne z nich berú aj ženy, ale ani žobrákovi, ani biednemu z toho nedajú. 28 Ich obiet sa dotýkajú nečistí a šestonedieľky. Keďže podľa, týchto vecí viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!

            29 Ako ich teda možno volať bohmi? Veď strieborných, zlatých a drevených bohov obsluhujú ženy, 30 v ich domoch sedia kňazi v roztrhaných tunikách, s oholenými hlavami a bradami a s nezakrytými hlavami; 31 vreštia a kričia pred svojimi bohmi ako niektorí na pohrebných karoch. 32 Z ich šiat si berú kňazi a obliekajú svoje ženy a deti. Či zakúsia od niekoho zlo 33 a či dobro, odplatiť to nevládzu. Kráľa nevládzu ani ustanoviť, ani zosadiť. 34 Podobne nevládzu dať ani bohatstvo, ani meď. Ak im niekto urobí sľub a nesplní, nebudú to vyžadovať. 35 Ani človeka neoslobodia od smrti, ani neochránia, slabšieho od mocnejšieho. 36 Slepému človeku nevrátia zrak, človeka z núdze nevytrhnú. 37 Nad vdovou sa nezľutujú, ani sirote nepreukážu dobro. 38 Drevené, pozlátené a postriebrené (modly) sú podobné kameňom z vrchov a tí, čo im slúžia, budú zahanbení. 39 Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?

            40         Veď ešte aj sami Chaldejci ich zneucťujú! Keď vidia nemého, ktorý nevie hovoriť, prinesú Béla a žiadajú, aby (nemý) prehovoril, akoby to ten (Bél) mohol zbadať. 41 A hoci to vedia, nie sú schopní zanechať tieto veci, pretože nemajú cit. 42 A ženy, obviazané stuhami, sedia na cestách a pália otruby. 43 A keď niektorá, odvedená niekým, čo šiel tadiaľ, vyspala sa s ním, znevažuje si susedu, že nemá toľkej ceny ako ona a že jej stuha nie je roztrhnutá. 44 Všetko, čo sa okolo nich deje, je lož. Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?

            45 Urobili ich remeselníci a zlatníci. Nebude z nich nič iné, len to, čo chcú mať remeselníci. 46 Ani tí, čo ich zhotovili, nežijú dlhý čas, ako by mohlo to, čo zhotovili? 47 Svojim potomkom zanechali lož a hanbu. 48 Lebo keď ich zastihne vojna alebo nešťastie, kňazi sa radia medzi sebou, kde sa s nimi schovať. 49 Ako teda možno nezbadať, že nie sú bohmi, keď nezachránia ani seba od vojny alebo nešťastia? 50 Keďže sú drevené, pozlátené a postriebrené, neskoršie sa pozná, že sú klamstvo. Všetkým národom a kráľom bude jasné, že nie sú bohmi, ale dielom ľudských rúk, a nijakého božského činu na nich niet. 51 Komu je teda neznáme, že nie sú bohmi?

            52 Krajine veru neustanovia kráľa, ani ľuďom dažďa nedajú. 53 Ani sebe neprisúdia právo, ani nezabránia neprávo, veď sú bezvládni 54 ako vrany medzi nebom a zemou. Lebo keď dom drevených, pozlátených a postriebrených bohov zachváti oheň, ich kňazi síce ujdú a zachránia sa, ale oni poprehárajú celkom ako trámy. 55 Neodolajú ani kráľovi, ani nepriateľovi. 56 Ako možno teda pripustiť a domnievať sa, že sú bohmi?

            Drevené, postriebrené a pozlátené božstvá sa nezachránia ani od zlodejov, ani od lupičov. 57 Títo sú mocnejší a zoberú si zlato, striebro i rúcho, ktorým sú odiati, a odídu s korisťou, tí však si pomôcť nevedia. 58 Takže je lepšie kráľovi, ktorý ukazuje svoju moc, alebo užitočnej nádobe v dome, ktorú majiteľ upotrebí, ako falošným bohom; alebo i dverám na dome, ktoré ochraňujú to, čo v ňom je, než falošným bohom; alebo drevenému stĺpu v kráľovskom paláci ako falošným bohom.

            59 Slnko, mesiac a hviezdy sa ligocú, a keďže sú poslané na osoh, ochotne poslúchajú; 60 aj blesk, keď sa zablysne, lahodí oku, takisto aj vietor veje v každej krajine. 61 A keď Boh rozkáže oblakom, aby sa roztiahli nad celou zemou, splnia, čo im rozkázal. Aj oheň poslaný zhora stráviť vrchy a lesy urobí, čo je rozkázané. 62 Tieto sa im však ani vzhľadom, ani mocou nepodobajú. 63 Preto sa netreba ani domnievať, ani hovoriť že sú bohmi, veď nemajú moci ani súdiť, ani dobre robiť ľuďom! 64 Keďže teda viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!

            65 Veď kráľov nemôžu ani preklínať, ani žehnať im! 66 Národom neukážu znamenia na nebi, ani nežiaria ako slnko, ani ako mesiac nesvietia. 67 Lepšie je zvieratám ako im, tie si vedia pomôcť, keď zabehnú do zátišia. 68 Nijakým spôsobom nám teda nie je zrejmé, že sú bohmi, preto sa ich nebojte!

            69 Ako strašiak na uhorkovisku neustráži nič, tak sú aj ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia. 70 Takým istým spôsobom sú ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia podobní aj šípu v záhrade, na ktorý si sadá každé vtáča, a takisto aj mŕtvole, hodenej do tmy. 71 Podľa purpuru a bysu, ktorý na nich spráchnivie, poznať, že nie sú bohmi. Na konci budú aj sami rozožraní a budú potupou pre krajinu.

            72 Lepšie je teda spravodlivému človekovi, ktorý nemá modiel; ten bude ďaleko od potupy.