Proroctvá proti pohanom
Jer46
XLVI. 1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti národom.
Proti Egyptu. - 2 O Egypte. Proti vojsku egyptského kráľa, faraóna Nechaa, ktoré bolo pri rieke Eufrat a ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho.
3 „Chystajte pancier a štít
a pochodujte do boja!
4 Kantáre na kone!
Sadajte, jazdci, nastúpte v prilbách,
ostrite kopije, oblečte pancier!
5 Čože to vidím?
Veď zakolísali,
ustupujú nazad.
Ich siláci sú porazení,
utekajú behom
a neobrátia sa.
Hrôza zôkol-vôkol! -
hovorí Pán.
6 Neutečie rýchlobežec,
neunikne silák!
Na severe, pri brehu rieky Eufrat
zaváhali, klesajú.
7 Kto to vystupuje ako Níl,
ako rieky mu hučia vody?
8 Egypt vystupuje ako Níl,
ako rieky hučia jeho vody
a vraví: Vystúpim, zaplavím zem,
zničím mesto i jeho občanov.
9 Hor’ sa, paripy!
Rúťte sa, vozy!
Na pochod, bojovníci!
Kuš a Pút, čo nosia štít,
a Lýdovia, čo nosia a naťahujú kušu.
10 Nuž ten deň je pre Pána, Jahveho zástupov,
dňom pomsty, aby sa vyvŕšil na svojich nepriateľoch.
Meč bude hltať a nasýti sa,
opojí sa ich krvou.
Veď obetu bude mať Pán, Jahve zástupov,
v severnej krajine pri rieke Eufrat.
11 Hor’ sa do Galaádu a dones balzam,
panna, dcéra Egypta!
Nadarmo hromadíš lieky,
niet zacelenia pre teba.
12 Národy sa dozvedia tvoju hanbu,
tvojím krikom sa preplní zem,
veď silák sa potkýna o siláka
a padnú naraz obaja.“
13 Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nabuchodonozor pôjde poraziť egyptskú krajinu.
14 „Ohláste v Egypte, oznámte v Magdole,
povedzte v Nofe a Tafnese,
povedzte: „Nastupuj, chystaj sa,
veď meč hlce okolo teba!“
15 Prečože je zvrhnutý tvoj silák?
Neobstál, lebo ho zrútil Pán,
zakolísal sa veľmi a padol.
Druh hovorí druhovi:
Hore! Vráťme sa k svojmu národu,
do svojej rodnej krajiny
pred pustošiacim mečom.
17 Nazvite faraóna, egyptského kráľa:
„Zúrenie, ktoré premeškalo čas.“
18 Ako žijem - hovorí Kráľ,
ktorý sa volá Pánom zástupov.
Ako Tábor medzi vrchmi
a ako Karmel pri mori, príde!
19 Prichystaj si výstroj do zajatia,
obyvateľka, dcéra Egypta,
lebo Nóf bude pustatinou,
vyhorí, nebude mať občanov.
20 Nádhernou jalovicou bol Egypt,
prepadol ju ovad zo severu.
21 V jeho strede boli aj žoldnieri
ako tučné jalovice,
lež aj ti sa obrátili,
utiekli zaraz, nezastali,
lebo prišiel na nich čas ich biedy,
doba ich navštívenia.
22 Čuj, ide ako had;
áno, idú v sile,
sekerami ho prepadajú
ako drevorubači.
23 Stínajú jeho les, hovorí Pán,
lebo ním nemožno preniknúť.
Veď ich je viac ako kobyliek,
nemajú konca-kraja.
24 Potupená je dcéra Egypta,
dostala sa do rúk severného národa.“
25 Pán zástupov Boh Izraela, hovorí: „Hľa, navštívim Amona z No aj Faraóna, (aj Egypt, aj jeho bohov, aj jeho kráľov, aj faraóna), i všetkých, čo sa naň spoliehajú. 26 A vydám ich do ruky tých, čo im striehnu na život, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky jeho služobníkov. Potom však bude zasa obývaný ako za dávnych čias, hovorí Pán.
27 Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub,
nestrachuj sa, Izrael,
lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky
a tvoje potomstvo z krajiny zajatia;
i vráti sa Jakub a odpočinie si,
v bezpečí bude, nezastraší ho nik.
28 Ty sa neboj, sluha môj, Jakub,
hovorí Pán, veď som s tebou ja;
áno, zničím všetky národy,
medzi ktoré som ťa roztratil,
iba teba nezničím,
ale budem ťa karhať spravodlivo
a bez trestu ťa nenechám.“
Jer47
XLVII. Proti Filištíncom. - 1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o Filištíncoch skôr, než faraón porazil Gazu. 2 Toto hovorí Pán:
„Hľa, vystupujú vody od severu,
stávajú sa rozvodneným potokom,
zaplavujú zem a všetko, čo je na nej,
mesto i jeho obyvateľov.
A ľudia volajú,
kvília všetci obyvatelia zeme
3 od dupotu kopýt jeho žrebcov,
od lomozu vozov, od hrkotu kolies.
Otcovia sa neobrátia k deťom,
lebo im klesajú ruky
4 pre deň, ktorý prišiel
zničiť všetkých Filištíncov
a vyhubiť Týru a Sidonu
posledné zvyšky spojencov.
Áno, Pán zničí Filištíncov,
zvyšky ostrova Kaftor.
5 Na Gazu príde plešivosť,
Askalon je znivočený;
pozostatky Enakovcov,
dokedyže sa budete zraňovať?
6 Ó, Pánov meč,
dokedy nebudeš mať odpočinku?
Vráť sa do svojej pošvy,
oddýchni si a prestaň!
7 Akože si odpočinie,
keď mu Pán dal rozkaz?
Proti Askalonu a brehu mora,
kam ho postavil.“
Jer48
XLVIII. Proti Moabčanom. - 1 O Moabe. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela:
Beda Nebu, veď je zničené,
potupený a podmanený je Kiriataim,
potupený je hrad a zrúcaný.
2 Slávy Moabu už niet.
V Hesebone mu stroja nešťastie:
Poďme, zničme ho, nech nie je národom.
Aj ty, Madmen, zamĺkneš,
príde za tebou meč.
3 Čuj krik z Horonaimu,
veľké pustošenie a rúcanie.
4 Zlomený je Moab,
kričia, že ich počuť až do Segoru.
5 Áno, hore svahom Luitu
vystupujú v plači.
Áno, na svahu Horonaimu
počuť krik pre skazu.
6 Bežte a zachráňte si život
a buďte ako tamariška na púšti.
7 Pretože si dúfal v svoje diela a poklady,
aj teba podmania!
Kamoš pôjde do zajatia,
jeho kňazi a kniežatá tiež.
8 A ničiteľ vnikne do každého mesta,
ani len jediné mesto sa nezachráni;
zhynie údolie a skazu vezme pláň,
ako riekol Pán.
9 Dajte krídla Moabu,
nech letom unikne!
Jeho mestá obrátia sa na púšť,
že nebude v nich obyvateľov.
10 Zlorečený, kto koná Pánovo dielo nedbalo,
zlorečený, kto si odťahuje meč od krvi!
11 Moab bol nerušený od mladosti,
spočíval na svojich kvasniciach,
neprelieval sa z nádoby do nádoby
a do zajatia nešiel,
preto trvala jeho chuť
a vôňa sa mu nezmenila.
12 Preto veru prídu dni, hovorí Pán, keď pošlem prelievačov a nachýlia ho, vyprázdnia jeho nádoby a krčahy mu porozbíjajú. 13 Moab ostane v hanbe pre Kamoša, ako Izraelov dom ostal v hanbe pre Betel, svoju nádej.
14 Čo vravíte: „Hrdinovia sme
a mocní chlapi do boja“?
15 Moab bude zničený, vystupujú do jeho miest
jeho vybraná mlaď zostupuje na jatku,
hovorí Kráľ,
volá sa Pán zástupov.
16 Blíži sa skaza Moabu,
jeho nešťastie sa veľmi ponáhľa.
17 Ľutujte ho všetci z jeho okolia
a všetci, čo poznáte jeho meno,
vravte: „Ako sa len zlomila
silná palica, berla okrasná.“
18 Dolu z nádhery, seď o smäde,
obyvateľka, dcéra Dibonu,
veď ničiteľ Moabu útočí na teba,
zrúca tvoje pevnosti!
19 Postav sa na cestu a vyzeraj,
obyvateľka Aroeru,
pýtaj sa bežcov a utečencov.
Povedz: „Čo sa stalo?“
20 V hanbe je Moab, áno, podlomil sa,
kvíľte a volajte,
zvestujte pri Arnone,
že Moab je zničený.
21 Príde súd na krajiny roviny, na Helon, na Jasu, na Mefaat, 22 na Dibon, na Nebo, na Bet-Debelaim, 23 na Kiriataim, na Bet-Gamul, na Bet-Maon, 24 na Kariot, na Bozru a na všetky mestá moabskej krajiny, či sú ďaleko blízko.
25 Odrazený je roh Moabu
a jeho rameno je zlomené,
hovorí Pán.
26 Opojte ho, veď sa dvíhal nad Pána,
nech sa Moab váľa v tom, čo vydávil,
nech je aj on na posmech.
27 A či ti Izrael nebol na posmech?
Či ho dochytili medzi zlodejmi,
že si vždy pokyvoval hlavou, keď si s ním hovoril?
28 Opustite mestá a bývajte v bralách,
obyvatelia Moabu,
buďte ako holub,
ktorý hniezdi na okraji dier.
29 Počuli sme o pýche Moabu, veľmi pyšný je,
o jeho namyslenosti, pýche, nadutosti, povýšenosti srdca.
30 Ja poznám - hovorí Pán - jeho prchkosť;
má nezmyselné reči, nezmyselné činy.
31 Preto kvílim pre Moab,
pre celý Moab volám,
pre ľudí z Kir Cheresu vzdychám.
32 Viac ako Jazer oplakávam
vinohrad Sabamy.
Tvoje výhonky prekračovali more,
siahali až k (moru) Jazeru:
do tvojej oberačky a tvojho vinobrania
vpadol ničiteľ.
33 I zmizla radosť a plesanie
zo záhrad a z krajiny moabskej.
Urobím koniec vínu v lisoch,
šliapač nešliape,
ujúkanie nie je ujúkaním.
34 Krik znie od Hesebonu k Eleále,
až k Jase vydávajú hlas.
Od Segoru až k Horonaimu,
k tretiemu Eglatu;
veď aj vody Nimrimu
sa na púšť obrátia.
35 A urobím v Moabe koniec
- hovorí Pán,
tým, čo vystupujú na výšinu
a okiadzajú bôžikov.
36 Preto moje vnútro vzlyká
pre Moaba ako flauta,
moje srdce pre ľud z Kír Cheresu
ako flauta vzlyká,
lebo stratili svoje zvyšky.
37 Veď každá hlava je plešivá
a každá brada oholená,
na každej ruke zárezy
a na každých bedrách vrecovina.
38 Na všetkých strechách Moabu
i na jeho uliciach všetko narieka,
lebo som zlomil Moab
ako odpornú nádobu
- hovorí Pán.
39 Ako je zničený! Kvíľte!
Ako Moab obrátil s hanbou šiju!
Moab bude posmechom a hrôzou
všetkým, ktorých má vôkol seba.
40 Lebo toto hovorí Pán:
Pozri, letí ako orol,
rozprestiera krídla nad Moabom.
41 Podmanené sú mestá
a zaujaté pevnosti.
Srdce hrdinov Moabska však ten deň bude
ako srdce ženy, ktorá rodí.
42 Moab bude zničený, nebude národom,
pretože sa vyvyšoval nad Pána.
43 Strach, jama a osídlo
pre teba, obyvateľ Moabu
- hovorí Pán.
44 Kto unikne hrôze, padne do jamy,
a kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla;
áno, toto dopustím na Moab
v roku jeho navštívenia
- hovorí Pán.
45 V tieni Hesebonu zastanú
utečenci bez moci.
Veď z Hesebonu vyšľahne oheň
a plameň z domu Sehona
i strávi sluchy Moabu
a temä zúrivcov.
46 Beda ti, Moab,
zahynul ľud Kamoša,
veď ti synov odviedli do zajatia
a tvoje dcéry do vyhnanstva.
47 Ale obrátim osud Moabu
na konci dní,“ hovorí Pán.
Potiaľto je súd nad Moabom.
Ain (121-128)
121 Podľa práva a spravodlivosti som si počínal;
nevydávaj ma do rúk krivých žalobcov.
122 Zaruč sa za svojho služobníka,
nech ma pyšní nehanobia.
123 Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou
a za tvojím spravodlivým výrokom.
124 Nalož so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva
a pouč ma o svojich ustanoveniach.
125 Som tvojím služobníkom,
daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania.
126 Pane, už je čas, aby si zasiahol,
lebo sa porušuje tvoj zákon.
127 Milujem tvoje predpisy
viac ako zlato, viac ako najrýdzejšie zlato.
128 Preto sa správam tvojimi príkazmi
a nenávidím cestu klamstva.
Pe (129-136)
129 Tvoje príkazy sú obdivuhodné,
preto ich zachovávam.
130 Výklad tvojich slov osvecuje,
maličkým dáva chápavosť.
131 Otváram ústa a dych naberám,
lebo túžim za tvojimi predpismi.
132 Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou,
ako robievaš tým, čo tvoje meno milujú.
133 Riaď moje kroky podľa tvojho výroku;
nech ma neovláda nijaká neprávosť.
134 Chráň ma pred ohováračmi
a budem zachovávať tvoje príkazy.
135 Vyjasni tvár nad svojím služobníkom
a nauč ma svojim ustanoveniam.
136 Potoky sĺz ronia moje oči,
že sa nezachováva tvoj zákon.
Sade (137-144)
137 Pane, ty si spravodlivý
a správne sú tvoje rozsudky.
138 V spravodlivosti si vyniesol svoje prikázania
a v dokonalej pravdivosti.
139 Spaľuje ma horlivosť,
lebo moji nepriatelia zabúdajú na tvoje slová.
140 Tvoj výrok je dokonale vyskúšaný v ohni
a tvoj sluha ho miluje.
141 Mladučký som a opovrhovaný,
no nezabúdam na tvoje príkazy.
142 Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky
a tvoj zákon je číra pravda.
143 Keď ma postihne úzkosť a súženie,
potešenie nájdem v tvojich príkazoch.
144 Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky,
daj mi to pochopiť a budem žiť.