Nár 1-3, Ž 119, 145-176

Nár1

 

            Keď odviedli Izrael do zajatia a Jeruzalem ostal opustený, sedel Jeremiáš v plači a týmito žalospevmi nariekal nad Jeruzalemom. Zatrpknutou dušou si vzdychol, zakvílil a prehovoril:

 

 

 

 

I.                                                        Prvá elégia

 

Alef                1           Ach, ako sedí osamelé mesto

                                      (kedysi) plné ľudu,

                                   postihol osud vdovy

                                      paniu národov,

                                   kňažná medzi krajinami

                                      ostala poplatnicou.

 

Bet                  2           Prehorko plače v noci,

                                      líca má zaslzené,

                                   niet, kto by ju potešil

                                      zo všetkých jej milencov;

                                   priatelia, tí ju opustili,

                                      prešli k jej nepriateľom.

 

Gimel              3           Pod nátlakom sa sťahoval Júda,

                                      vo veľkom nevoľníctve;

                                   uprostred národov býva,

                                      spočinku nenachodí.

                                   Dochytili ho stíhači

                                      zbitého útrapami.

 

Dalet               4           Cesty Siona smútia,

                                      že niet pútnikov na sviatky:

                                   brány má všetky spustnuté.

                                      Žalostia jeho kňazi,

                                   jeho panny sú skľúčené

                                      a on? - ach, trpko mu je!

 

He                   5           Jeho odporci triumfujú,

                                      jeho nepriatelia sú šťastní,

                                   pretože Pán ho skľúčil

                                      pre množstvo jeho hriechov.

                                   Dietky mu ženie do zajatia

                                      pred sebou utláčateľ.

 

Vau                 6           Sionskú dcéru opustila

                                      všetka jej nádhera,

                                   jej kniežatá sú sťa jelene,

                                      čo pastvu nenachodia,

                                   čo bezvládne sa vlečú

                                      pred tvárou stíhača.

 

Zain                7           Jeruzalem spomína na dni

                                      plaču a biedy,

                                   (na všetky svoje skvosty,

                                      ktoré mal od dávnych dní);

                                   keď mu ľud padal rukou nepriateľa

                                      a nemal pomocníka,

                                   nepriateľ sa naň díval, smial sa

                                      jeho záhube.

 

Chet                8           Pochybil Jeruzalem veľmi,

                                      preto sa stal odporným,

                                   opovrhli ním všetci ctitelia,

                                      keď uzreli jeho hanbu,

                                   on sám však vzdychá,

                                      odvracia sa preč.

 

Tet                  9           Škvrny sú na jeho vlečkách,

                                      na následky si nespomenul

                                   a poklesol úžasne,

                                      nemá tešiteľa.

                                   „Na moju biedu pozri, Pane,

                                      nepriateľ ma, hľa, premohol!“

 

Jod                  10         Jeho nepriateľ vystrel ruku

                                      na všetky jeho skvosty;

                                   hej, videl, ako do svätyne

                                      vniká mu ľud pohanský,

                                   ktorému zakázal si vkročiť

                                      do svojho zhromaždenia.

 

Kaf                 11         Všetok jeho ľud kvíli,

                                      hľadajú chlieb;

                                   svoje skvosty dali za jedlo,

                                      aby sa do nich vrátil život.

                                   „Pozriže, Pane, zhliadni,

                                      aký som znevážený.“

 

Lamed 12         „Všetci, čo prechádzate cestou,

                                      pozrite a viďte,

                                   či je bôľ ako môj bôľ,

                                      ktorým som postihnutý,

                                   ktorým ma poranil Pán

                                      v deň pále svojho hnevu!

 

Mem               13         Z výsosti poslal oheň

                                      do mojich kosti a pokarhal ma,

                                   pred moje nohy rozostrel sieť

                                      a nazad ma odohnal,

                                   spravil ma spustošeným,

                                      nemocným po celý deň.

 

Nun                 14         Spriahnuté je jarmo mojich vín,

                                      sú popletené v jeho ruke,

                                   presahujú mi šiju,

                                      klesá mi sila.

                                   Pán ma vydal do rúk,

                                      nemôžem povstať.

 

Samech           15         Pán zavrhol všetkých vodcov

                                      v mojom strede,

                                   vyhlásil proti mne sviatok,

                                      aby zlomil moju mlaď.

                                   Pán šliapal v lise

                                      panenskú dcéru Júdovu.

 

Ajin                 16         Pre toto ja plačem,

                                      oko mi roní vlahu,

                                   lebo sa vzdialil ten, čo teší,

                                      čo by mi vrátil život.

                                   Moji synovia zhynuli,

                                      veď nepriateľ zvíťazil!“

 

Pe                    17         Sion rozpína ruky,

                                      potešiteľa nemá.

                                   Pán vzbudil proti Jakubovi

                                      jeho susedných nepriateľov,

                                   i stal sa Jeruzalem

                                      medzi nimi odporným.

 

Sade                18         „On, Pán je spravodlivý,

                                      veď som vzdoroval jeho slovám.

                                   Počujže, každý národ,

                                      a pozri moju bolesť:

                                   panenky moje i junáci

                                      odišli do zajatia.

 

Kof                 19         Volal som svojich milých,

                                      ale tí ma zradili;

                                   kňazi a moji starci

                                      zahynuli v meste,

                                   pretože si hľadali jedlo,

                                      aby si udržali život.

 

Reš                  20         Pozriže, Pane, je mi krušno,

                                      búri sa moje vnútro,

                                   srdce sa vo mne zviera,

                                      hej, veľmi som sa vzpieral;

                                   meč zbíja vonku,

                                      vnútri mám tiež smrť.

 

Šin                  21         Počuli, že ja vzdychám,

                                      potešiteľa nemám,

                                   odporci počuli moju skazu,

                                      tešili sa, že si ty konal,

                                   priviedol si ohlásený deň.

                                       Nech ich stihne to, čo mňa!

 

Tau                  22         Nech príde k tebe všetka ich zlosť,

                                      potom však urob s nimi,

                                   ako si spravil so mnou

                                      pre všetky moje hriechy!

                                   Množstvo je mojich vzdychov

                                      a srdce mi je choré.“

 

 

Nár2

 

 

 

 

II.                                                       Druhá elégia

 

Alef                1          Ako len zatemnil svojím hnevom

                                      Pán dcéru Siona;

                                   pohodil z neba na zem

                                      okrasu Izraela,

                                   podnožia svojho si nevšimol

                                      v deň svojho hnevu.

 

Bet                  2           Zničil Pán bez milosti

                                      všetky nivy Jakuba,

                                   v svojom hneve zlámal

                                      pevnosti Júdovej dcéry,

                                   zneuctil, hodil na zem

                                      jej ríšu a kniežatá.

 

Gimel              3           V žeravom hneve zlámal

                                      všetku moc Izraela,

                                   svoju pravicu odtiahol späť

                                      pred tvárou nepriateľa,

                                   zahorel proti Jakubovi ako plameň,

                                      čo hlce dookola.

 

Dalet               4           Kušu si šliapal sťa odporca,

                                      vzmužil sa ako nepriateľ;

                                   čo oku lahodilo, zabil všetko

                                      v šiatri dcéry sionskej.

                                   Ako oheň vylial svoj hnev

                                      ...

 

He                   5           Rovný nepriateľovi bol Pán,

                                      zahubil Izrael,

                                   jeho paláce zničil všetky,

                                      zrúcal jeho pevnosti;

                                   u júdskej dcéry tak rozmnožil

                                      stenanie, stony.

 

Vau                 6           Akoby bol sad, strhol mu plot,

                                      zničil jeho zbor,

                                   zabudnúť dal Pán na Sione

                                      sobotu a zbor,

                                   zavrhol v prudkom hneve

                                      kráľa i kňaza.

 

Zain                7           Odvrhol Pán svoj oltár,

                                      svätyňu si znesvätil,

                                   nepriateľovi vydal do rúk

                                      pevnosti jej palácov.

                                   Robili krik v dome Pánovom

                                      ako v deň zhromaždenia.

 

Chet                8           Rozváľať zamýšľal Pán

                                      hradby dcéry sionskej,

                                   roztiahol povraz, neodtiahol

                                      si ruky od ničenia;

                                   vrhol do žiaľu hradby aj múr,

                                      čo hynuli spolu.

 

Tet                  9           Brány mu padli na zem,

                                      zničil a zlámal jeho závory,

                                   jeho kráľ aj kniežatá sú medzi národmi.

                                      Zákona nieto,

                                   prorokom tiež sa nedostalo

                                       videnie Pánovo.

 

Jod                  10         Na zemi sedeli a zamĺkli

                                      sionské dcéry i starci.

                                   Na hlavu sypali si popol,

                                      odiali si vrecoviny;

                                   k zemi si ovesili hlavy

                                      panny Jeruzalema.

 

Kaf                 11         „Oči mám zoslabnuté od sĺz,

                                      vnútro mám rozbúrené,

                                   pečeň sa mi na zem rozteká

                                      pre skazu dcéry môjho ľudu,

                                   že nemluvňa i dojča

                                      hynú na uliciach mesta.“

 

Lamed            12         Vraveli svojim matkám:

                                      „Kdeže je obilie a víno?“,

                                   keď ako prebodnuté mreli

                                      na uliciach mesta,

                                   keď si dušu vydýchli

                                      do lona svojich matiek.

 

Mem               13         K čomu ťa pripodobním? K čomu prirovnám,

                                      dcéra jeruzalemská?

                                   K čomu ťa primeriam? Ako ťa poteším,

                                      sionská dcéra, panna?

                                   Tvoja zlomenosť je veľká ako more,

                                      ktože ju zhojí?

 

Nun                 14         Tvoji proroci videli tvoju

                                      márnosť a hlúposť,

                                   tvoj zločin neodhaľovali,

                                      aby ti obrátili osud,

                                   ale zreli ti zrenia

                                      daromné, klamné.

Samech           15         Tlieskajú nad tebou do dlaní

                                      všetci, čo idú cestou,

                                   kývajú hlavou, vypiskujú

                                      jeruzalemskú dcéru:

                                   „Toto je mesto vrcholnej vraj krásy

                                      a rozkoš celej zeme?“

 

Pe                    16         Ústa si otvárali proti tebe

                                      všetci tvoji odporci,

                                   pískali, škrípali zubami,

                                      vraveli: „Pohlťme ho!

                                   Toto je deň, čo sme čakali,

                                      dočkali, uvideli sme ho.“

 

Ajin                 17         Spravil Pán, čo si zaumienil,

                                      splnil svoje slovo,

                                   ustanovené odpradávna.

                                      Strhol a neľutoval;

                                   nad tebou rozradostil nepriateľov,

                                      vztýčil roh svojich protivníkov.

 

Sade                18         Zo srdca volaj k Pánovi,

                                      sionská dcéra, panna;

                                   sťa potok nech ti tečú slzy

                                      vo dne i v noci;

                                   nedaj si odpočinku,

                                      nech ti neustáva zrenica!

 

Kof                 19         Povstaňže, kvíľže v noci

                                      začiatkom nočných bdení;

                                   vylej si srdce ako vodu

                                      pred Pánovou tvárou,

                                   k nemu si dvíhaj ruky

                                      za život svojich detí,

                                   (ktoré hynú od hladu

                                      na rohoch všetkých ulíc).

 

Reš                  20         Pohliadni, Pane, pozri,

                                      s kým si to tak naložil!

                                   Či majú ženy jesť vlastný plod?

                                      Dojčence, ktoré varovali?

                                   V Pánovej svätyni má byť

                                      zabitý kňaz i prorok?

 

Šin                  21         Na zemi ležia na uliciach

                                      chlapček i starec,

                                   panenky moje, junáci tiež

                                      pod mečom padli.

                                   V deň svojho hnevu si zabíjal,

                                      porážal bez milosti.

 

Tau                  22         Zvolal si ako v deň sviatočný

                                      proti mne hrôzy zo všetkých strán.

                                   V deň Pánovho hnevu neušiel nik,

                                      ani sa nezachránil.

                                   Tých, čo som láskal, vychovával,

                                      zničil môj nepriateľ.

 

 

Nár3

 

 

 

 

III.                                                     Tretia elégia

 

Alef                1           Som muž, čo skúsil biedu

                                      pod prútom jeho hnevu.

Alef                2           Vohnal a voviedol ma

                                      do temnôt, kde svetla niet.

Alef                3           Na mňa len dvíha zase

                                      celý deň svoju ruku.

 

Bet                  4           Zosušil na mne telo, kožu,

                                      dolámal moje kosti.

Bet                  5           Obklopil, obkľúčil ma

                                      jedom a útrapami.

Bet                  6           V temnotách ma usadil

                                      ako večne mŕtvych.

 

Gimel              7           Ohradil ma, že neuniknem,

                                      reťaze mi zaťažil;

Gimel              8           hoc by som volal, kričal,

                                      udusí moju prosbu.

Gimel              9           Na cesty mi dal hradby z kvádrov,

                                      moje chodníky porozvracal.

 

Dalet               10         Je mi ako striehnúci medveď,

                                      lev, ktorý čaká v skrýši.

Dalet               11         Zviedol ma z cesty, roztrhal ma,

                                      zničil ma celkom.

Dalet               12         Natiahol svoju kušu,

                                      postavil ma ako cieľ pre šíp.

 

He                   13         Do mojich obličiek vstrelil

                                      šípy zo svojho tulca.

He                   14         Všetok ľud si robí zo mňa posmech,

                                      pesničky celý deň.

He                   15         Horkosťou ma nasýtil,

                                      opojil ma palinou.

 

Vau                 16         Zuby mi zodral štrkom,

                                      nachoval ma popolom.

Vau                 17         Z pokoja si mi vyhnal dušu,

                                      zabudol som na blaho.

Vau                 18         Vravel som: „Zmizla moja hrdosť,

                                      tiež moja nádej v Pána.“

 

Zain                19         Spomeň si na moju biedu, utýranosť,

                                      na palinu a otravu.

Zain                20         V spomienke je stále schúlená

                                      moja dušička vo mne.

Zain                21         Toto si beriem k srdcu,

                                      pre toto budem dúfať.

 

Chet                22         Láskavosť Pána, že nám nie je koniec,

                                      veď jeho milosť nepomíňa,

Chet                23         obnovuje sa každým ránom;

                                      veľká je tvoja vernosť.

Chet                24         „Pán je môj údel, vraví moja duša,

                                      nuž v neho dúfam.“

 

Tet                  25         Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho,

                                      k duši, ktorá ho hľadá.

Tet                  26         Dobre je ticho čakať

                                      Pánovo spasenie.

Tet                  27         Pre muža je dobre, keď nesie

                                      svoje jarmo od mladi.

 

Jod                  28         Nech sedí mlčky osamelý,

                                      veď mu ho on položil!

Jod                  29         Nech si až po prach skloní ústa,

                                      ešte je azda nádej.

Jod                  30         Ponúknuť má líce, keď ho bije,

                                      potupou sa nasýtiť.

 

Kaf                 31         Pretože Pán

                                      nezavrhne naveky...

Kaf                 32         Zmilúva sa - hoc i zarmucuje -

                                      svojou veľkou milosťou.

Kaf                 33         Zo srdca nepokoruje,

                                      nezarmucuje synov ľudských.

 

Lamed            34         Keď drvia pod nohami

                                      všetkých zajatcov zeme,

Lamed            35         keď zvrátia právo muža

                                      pred tvárou Najvyššieho,

Lamed            36         keď potlačia v súde človeka,

                                      nevidí to Pán?

 

Mem               37         Na čieže slovo sa čo stalo,

                                      keď to nerozkázal Pán?

Mem               38         Nevychádza z úst Najvyššieho

                                      nešťastie aj blaho?

Mem               39         Čože sa ponosuje živý človek,

                                      muž pre trest za hriech?

 

Nun                 40         Prezrime svoje cesty, preskúmajme

                                      a vráťme sa k Pánovi;

Nun                 41         na dlaniach pozdvihujme srdcia

                                      do neba k Bohu!

Nun                 42         My sme sa prehrešili, búrili sa,

                                      preto si neodpustil.

 

Samech           43         Zahalil si sa hnevom, stíhal si nás,

                                      stínal si, nezľutoval si sa.

Samech           44         Zahalil si sa do oblaku,

                                      aby neprenikla modlitba.

Samech           45         Urobil si nás odvrhlinou, smeťou

                                      uprostred národov.

 

Pe                    46         Proti nám otvárali ústa

                                      všetci naši odporci.

Pe                    47         Hrôza a jama nás čakala,

                                      zánik a skaza.

Pe                    48         Potoky vôd mi prúdia z oka

                                      pre skazu dcéry môjho ľudu.

 

Ajin                 49         Oko mi slzí, neustáva,

                                      spočinku nemá,

Ajin                 50         kým nepozrie a nepohliadne

                                      z nebies Pán.

Ajin                 51         Oko mi trápi dušu

                                      pre všetky dcéry môjho mesta.

 

Sade                52         Ako na vtáka poľovali na mňa

                                      odporci bez príčiny.

Sade                53         V jame mi nivočili život,

                                      skál nahádzali na mňa.

Sade                54         Vody mi zakrývali hlavu,

                                      myslel som: „Je mi koniec.“

 

Kof                 55         Vzýval som, Pane, tvoje meno

                                   z priepastnej jamy.

Kof                 56         Počul si môj hlas: „Neskrývaj si ucho,

                                      keď si uľahčujem výkrikom.“

Kof                 57         Keď som ťa volal, bol si blízko,

                                      vravel si: „Neboj sa!“

 

Reš                  58         Viedol si, Pane, spory mojej duše,

                                      vykúpil si môj život.

Reš                  59         Videl si, Pane, moju utýranosť,

                                      zastaň sa môjho práva!

Reš                  60         Videl si, Pane, celú ich pomstivosť,

                                       ako sa na mňa stroja.

 

Šin                  61         Čul si ich hanobenie, Pane,

                                      ako sa na mňa stroja,

Šin                  62         reči mojich odporcov, plány

                                      proti mne celý deň.

Šin                  63         Pozoruj ich, či sedia a či stoja,

                                      že ja som ich pesničkou.

 

Tau                  64         Odplať im, Pane, podľa zásluh,

                                      podľa ich činov!

Tau                  65         Dopusťže na ich srdce tvrdosť,

                                      nech ich stihne tvoja kliatba!

Tau                  66         Stíhaj ich v hneve a znivoč ich

                                      pod svojím nebom, Pane!


 

 

 

Kóf (145-152)

            145 Z celého srdca volám, Pane, vyslyš ma;

            chcem zachovať tvoje ustanovenia.

            146 K tebe volám, zachráň ma;

            a budem plniť tvoje príkazy.

            147 Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc,

            na tvoje slová sa veľmi spolieham.

            148 Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči,

            aby som rozjímal o tvojich výrokoch.

            149 Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas

            a oživ ma podľa svojho rozhodnutia.

            150 Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú,

            tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona.

            151 Pane, ty si blízko

            a všetky tvoje predpisy sú pravdivé.

            152 Odprvoti viem z tvojich prikázaní,

            že si ich ustanovil naveky.

 

 

 

 

Réš (153-160)

            153 Pozri na moje poníženie a vysloboď ma;

            veď nezabudol som na tvoj zákon.

            154 Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma;

            daj mi žiť, veď si to prisľúbil.

            155 Spása je ďaleko od hriešnikov,

            lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú.

            156 Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne,

            nuž oživ ma podľa svojich rozhodnutí.

            157 Mnohí ma prenasledujú a sužujú,

            no ja sa neodkláňam od tvojich prikázaní.

            158 S odporom pozerám na odpadlíkov,

            lebo nedbajú na tvoje výroky.

            159 Pozri, Pane, tvoje príkazy milujem;

            oživ ma pre svoje milosrdenstvo.

            160 Pravda je podstatou tvojich slov

            a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné.

 

 

 

 

Sin (161-168)

            161 Hoci ma kniežatá prenasledujú pre nič za nič,

            moje srdce si tvoje slová ctí.

            162 Z tvojich výrokov sa radujem

            ako ten, čo získal korisť bohatú.

            163 Nenávidím klamstvo, protiví sa mi;

            ale tvoj zákon milujem.

            164 Cez deň ťa chválim sedemkrát

            pre tvoje spravodlivé rozsudky.

            165 Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon;

            a nemajú sa na čom potknúť.

            166 Pane, vyčkávam tvoju pomoc

            a plním tvoje predpisy.

            167 Moja duša uchováva tvoje ustanovenia

            a ja ich veľmi milujem.

            168 Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia:

            lebo pred tebou sú všetky moje cesty.

 

 

 

 

Tau (169-176)

            169 K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba;

            podľa tvojho slova daj mi chápavosť.

            170 Nech dôjde k tebe moja žiadosť;

            vysloboď ma, ako si prisľúbil.

            171 Z perí mi vytryskne chválospev,

            že si ma naučil svoje ustanovenia.

            172 Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch,

            lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy.

            173 Tvoja ruka nech mi pomáha,

            veď som si vyvolil tvoje príkazy.

            174 Pane, túžim za tvojou pomocou

            a tvoj zákon je mi slasťou.

            175 Ja budem žiť a teba chváliť

            a tvoje rozhodnutia mi pomôžu.

            176 Blúdim ako ovca, čo sa stratila;

            hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam na tvoje predpisy.