Dan 1-3, Ž 129

Historická časť hl. 1 - 6

Dan1

 

I.         Daniel na kráľovskom dvore. - 1 V treťom roku panovania júdskeho kráľa Joakima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a obliehal ho. 2 Pán mu vydal do ruky júdskeho kráľa Joakima a čiastku náradia Božieho domu, odniesol ich do krajiny Senaár, do domu svojho boha; nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha. 3 Vtedy povedal kráľ Asfenezovi, svojmu veliteľovi eunuchov, aby zo synov Izraela, z kráľovského potomstva a spomedzi vznešených, priviedol 4 mladíkov, na ktorých niet nijakej chyby, pekného zovňajšku, vnímavých pre každú múdrosť, vystrojených znalosťami a chápavých na vedomosti, ktorí by boli schopní stáť v kráľovskom paláci; a aby ich naučil chaldejskému písmu a reči. 5 Kráľ im na každý deň pridelil z kráľovského pokrmu a z vína, ktoré jemu slúžili za nápoj, aby ich tri roky vychovávali a po ich uplynutí mali stáť pred kráľovou tvárou. 6 Spomedzi Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. 7 Veliteľ eunuchov im dal mená: Danielovi Baltazár, Ananiášovi Sidrach, Mízaelovi Misach a Azariášovi Abdenago.

            8 Daniel si však zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovým pokrmom ani vínom, ktoré píjal; prosil teda veliteľa eunuchov, aby sa nemusel poškvrniť. 9 A Boh spôsobil, že Daniel našiel milosť a priazeň u veliteľa eunuchov. 10 Ale veliteľ eunuchov povedal Danielovi: „Bojím sa, že môj pán, kráľ, ktorý vám vydelil váš pokrm a nápoj, uvidí, že ste v tvári chudší ako iní chlapci, vaši vrstovníci, a uvalíte mi pred kráľom vinu na hlavu.“ 11 Vtedy Daniel povedal Malasarovi, ktorého veliteľ eunuchov postavil nad Daniela, Ananiáša, Mízaela a Azariáša: 12 „Skús to so svojimi sluhami desať dní. Nech nám dajú na jedlo lúšteniny a na pitie vodu; 13 nech sa potom ukážu pred tebou naše tváre a tváre chlapcov, ktorí jedia z kráľovho pokrmu, a potom nalož so svojimi sluhami, ako sa ti bude vidieť. 14 Privolil im teda v tejto veci a skúšal ich desať dní. 15 Po desiatich dňoch sa ukázalo, že ich tváre sú krajšie a telá tučnejšie ako všetkých chlapcov, ktorí jedli z kráľovho pokrmu. 16 MaIasar im teda odňal pokrm a vína, ktoré mali piť, a dával im lúšteniny.

            17 Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen. 18 A po uplynutí dní, ktoré do ich predstavenia určil kráľ predviedol ich veliteľ eunuchov pred Nabuchodonozora. 19 Kráľ sa s nimi rozprával a medzi všetkými nenašiel takých ako Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Obsluhovali teda kráľa. 20 A vo všetkých veciach, (kde bolo treba) múdreho dôvtipu, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, zistil, že sú desať ráz vyššie než všetci čarodeji a veštci, ktorí boli v celom jeho kráľovstve.

            21 Daniel sa dožil až do prvého roku kráľa Kýra.

 

 

Dan2

 

II.        Nabuchodonozorov sen a jeho výklad. - 1 V druhom roku Nabuchodonozorovho panovania prisnil sa Nabuchodonozorovi sen. Vtom sa mu duch strhol a jeho sen bol preč. 2 Vtedy kráľ rozkázal zavolať čarodejov, veštcov, snárov a Chaldejcov, aby vyložili kráľovi jeho sny. I dostavili sa pred kráľa. 3 Kráľ im povedal: „Prisnil sa mi sen a duch sa mi trápi túžbou poznať ho.“ 4 Nato Chaldejci odpovedali kráľovi aramejsky: „Kráľ ži naveky. Povedz svojim sluhom svoj sen, potom ti oznámime jeho význam. 5 Kráľ odpovedal Chaldejcom: „Už som sa rozhodol: Ak mi nepoviete sen i jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na sutiny. 6 Ale ak mi poviete sen i jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľké pocty. Preto mi oznámte sen i jeho výklad!“ 7 Odpovedali druhý raz: „Nech kráľ rozpovie svojim sluhom sen, my potom oznámime jeho význam. 8 Kráľ odpovedal: „Určite viem, že chcete získať čas, lebo vidíte, že som sa rozhodol: 9 Ak mi neoznámite sen, je o vás len jeden výrok: že ste sa uzhovorili vravieť predo mnou lživo a falošne, kým sa nezmení čas. Oznámte mi teda sen a budem vedieť, že mi poviete aj jeho význam.“ 10 Chaldejci odpovedali kráľovi: „Niet na zemi človeka, ktorý by vedel oznámiť kráľovu vec. Preto nijaký veľký a mocný kráľ nežiada od nijakého čarodeja, veštca a Chaldejca podobnú vec. 11 Vec ktorú žiada kráľ, je ťažká a niet toho, kto by ju oznámil kráľovi, iba ak bohovia, ale tí nebývajú medzi ľuďmi. 12 Kráľ sa pre to nahneval, veľmi sa rozzlostil a rozkázal vyhubiť všetkých mudrcov Babylonu. 13 Vyšiel teda rozkaz, aby pozabíjali mudrcov. Hľadali aj Daniela a jeho spoločníkov, aby ich zabili. 14 Vtedy Daniel múdro a rozumne hovoril s veliteľom kráľovej telesnej stráže Ariochom, ktorý sa vybral pozabíjať mudrcov Babylonu. 15 Oslovil ho a hovoril kráľovmu zmocnencovi Ariochovi: „Prečo vyšiel od kráľa taký prísny rozkaz?“ Nato Arioch rozpovedal Danielovi vec 16 a Daniel išiel a žiadal kráľa, aby mu určil čas, že oznámi kráľovi riešenie. 17 Potom išiel Daniel do svojho domu a rozpovedal vec svojim spoločníkom, Ananiášovi, Mízaelovi a Azariášovi, 18 aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby Daniela a jeho spoločníkov neodpravili s ostatnými mudrcmi Babylonu. 19 Nato bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo; a Daniel dobrorečil Bohu nebies.

            20 Daniel hovoril: „Nech je zvelebené Božie meno od vekov do vekov, lebo jeho je múdrosť i sila. 21 On mení časy i veky, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu. 22 On odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je vo tme, a svetlo s ním býva. 23 Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, pretože si mi dal múdrosť a silu a teraz si mi dal vedieť, o čo sme ťa prosili, lebo si nám oznámil kráľovu vec.“

            24 preto Daniel išiel za Ariochom; ktorého kráľ poveril vyhubením mudrcov Babylonu. Išiel a povedal mu: „Nevyhub mudrcov Babylonu; zaveď ma ku kráľovi, oznámim mu rozriešenie. 25 Nato Arioch urýchlene zaviedol Daniela ku kráľovi a vravel mu: „Našiel som medzi júdskymi zajatcami muža, ktorý oznámi kráľovi rozriešenie. 26 Kráľ vravel Danielovi, ktorého meno bolo Baltazár: „Si schopný oznámiť mi sen, ktorý som mal, i jeho význam?“ 27 Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači. 28 Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto:

            29 Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. 30 A mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorá je vo mne nad všetky živé tvory, ale preto, aby sa riešenie oznámilo kráľovi, aby si poznal myšlienky svojho srdca.

            31 Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. 32 Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, 33 jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. 34 Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. 35 Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.

            36 Toto je sen; i jeho význam oznámime kráľovi. 37 Ty kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, silu, moc a slávu 38 a do rúk ktorého dal všetko, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého ustanovil za vládcu nad nimi všetkými: ty si hlava zo zlata. 39 Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než ty, a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. 40 A štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, pretože železo drúzga všetko. A ako železo rozbíja všetky veci, bude rozbíjať a drúzgať. 41 A že si nohy a prsty videl čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa: kráľovstvo bude rozdelené, bude v ňom z pevnosti železa tak, ako si videl železo pomiešané s blatistou hlinou. A prsty nôh čiastočne zo železa a čiastočne z hliny: kráľovstvo bude sčiastky mocné, sčiastky krehké. 43 A že si videl železo, pomiešané s blatistou hlinou, znamená, že sa budú miešať ľudským semenom, ale spolu držať nebudú, tak ako sa nedá železo pomiešať s hlinou. 44 V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky 45 tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý.

            46 Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. 47 Kráľ sa ozval a vravel Danielovi: „Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvá, keď si dokázal odhaliť toto tajomstvo. 48 Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu mnoho veľkých darov a ustanovil ho za vládcu nad celou babylonskou provinciou a za hlavného náčelníka všetkých babylonských mudrcov. 49 Ale Daniel uprosil kráľa a spravovaním babylonskej provincie poveril Sidracha, Misacha a Abdenaga. Daniel však ostal na kráľovskom dvore.

 

 

Dan3

 

III.      Traja mládenci v ohnivej peci. - 1 Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov; jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. 2 Nato dal Nabuchodonozor zvolať námestníkov, úradníkov a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajín, aby sa zišli na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 3 A zišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešení, ktorým bola zverená moc, i všetky kniežatá krajín na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 4 A hlásateľ hlasno oznamoval: „Oznamuje sa vám, národy, kmene a nárečia: 5 V tú hodinu, keď začujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlate soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 6 Kto by však nepadol a neklaňal by sa, v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece. 7 Preto potom len čo rôzne národy počuli zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padali všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor.

            8 A hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov. 9 Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľ, ži naveky! 10 Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa soche. 11 Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. 12 Sú tu však júdski mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo mužovia, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú. 13 Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. 14 Kráľ Nabuchodonozor im povedal: „Je to pravda Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? 15 Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?“

            16 Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme nič odpovedať. 17 Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, 18 a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!“ 19 Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. 21 Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. 22 Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. 23 Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece.

            Modlitba Azariášova. - 24 Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. 25 Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril:

 

26         „Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebný

            a tvoje meno je slávne naveky.

27         Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil,

            všetky tvoje diela sú pravdivé,

            tvoje cesty sú priame

            a všetky tvoje rozsudky spravodlivé.

28         Vykonal si pravdivé súdy

            vo všetkom, čo si priviedol na nás

            a na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov,

            veď si to previedol v pravde

            a spravodlivosti pre naše hriechy.

29         Lebo sme zhrešili a prestúpili zákon,

            keď sme odpadli od teba a hrešili vo všetkom;

30         nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy,

            ani sme nerobili, ako si nám prikázal,

            aby sa nám dobre vodilo.

31         Všetko, čo si na nás priviedol,

            všetko, čo si nám urobil,

            urobil si spravodlivým rozsudkom:

32         vydal si nás do rúk zlostných nepriateľov

            a najpodlejších hriešnikov,

            nespravodlivému a na celej zemi najhoršiemu kráľovi.

33         Teraz však nemôžeme otvoriť ústa:

            sme na hanbu a potupu

            tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia.

34         Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť

            a nezrušuj svoju zmluvu!

35         A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo

            pre Abraháma, svojho miláčika,

            pre Izáka, svojho sluhu,

            a pre Izraela, svojho svätca,

36         ktorým si prisľúbil, že rozmnožíš ich semä

            sťa hviezdy na nebi a piesok, čo je na brehu mora.

37         Pretože sme ostali menší, Pane, ako všetky národy

            a sme dnes uponížení pre svoje hriechy na celej zemi.

38         Nateraz niet kniežaťa ani proroka, ani vodcu,

            ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla,

            ani miesta pre prvotiny pred tebou,

            aby sme našli milosť.

39         Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchom

            nech dosiahneme prijatie!

40         Ako pri obetách baranov a býkov

            a desaťtisícov tučných baránkov,

            takou nech je dnes pred tebou naša obeta,

            nech je milá tebe, veď nedôjdu hanby tí, ktorí dúfajú v teba!

41         Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom,

            bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár.

42         Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkosti

            a podľa množstva svojho milosrdenstva!

43         A vysloboď nás svojimi zázrakmi,

            získaj, Pane, slávu svojmu menu!

44         Nech sa hanbia všetci,

            čo preukazujú zlo tvojim sluhom,

            nech ich zahanbí všetka tvoja moc

            a ich sila nech je pošliapaná!

45         Nech vedia, že ty, Pane, si jediný Boh

            a si slávny po celom zemskom okruhu.“

 

            Chválospev troch mládencov v ohnivej peci. - 46 Kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili, neprestajne rozpaľovali pec naftou, smolou, pazderím a raždím, 47 takže plameň vyšľahoval z pece na štyridsaťdeväť lakťov, 48 vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci. 49 Spolu s Azariášom však a jeho druhmi zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece, 50 stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu.

            51 Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli:

 

52         „Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov,

            chválitebný, slávny a vyvýšený naveky.

            Zvelebené je tvoje slávne sväté meno,

            chválitebné a vyvýšené naveky.

53         Zvelebený si v chráme svojej svätej slávy,

            chválitebný a preslávený naveky.

54         Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva,

            chválitebný a vyvýšený naveky.

55         Zvelebený si, čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi,

            chválitebný a vyvýšený naveky.

56         Zvelebený si na nebeskej oblohe

            a chválitebný a slávny naveky.

 

57         Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

58         Dobrorečte Pánovi, anjeli Pánovi,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

59         Dobrorečte Pánovi, nebesá,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

60         Dobrorečte Pánovi, všetky vody, ktoré sú nad nebom,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

61         Dobrorečte Pánovi, všetky mocnosti Pánove,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

62         Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

63         Dobrorečte Pánovi, hviezdy na nebi,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

64         Dobrorečte Pánovi, všetok dážď a rosa,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

65         Dobrorečte Pánovi, všetky vetry,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

66         Dobrorečte Pánovi, oheň a horúčosť,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

67         Dobrorečte Pánovi, zima a horúčosť,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

68         Dobrorečte Pánovi, rosa a mráz,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

69         Dobrorečte Pánovi, mráz a zima,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

70         Dobrorečte Pánovi, ľad a sneh,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

71         Dobrorečte Pánovi, noci a dni,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

72         Dobrorečte Pánovi, svetlo a tma,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

73         Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

 

74         Dobroreč Pánovi, zem,

            chváľ a vyvyšuj ho naveky!

75         Dobrorečte Pánovi, vrchy a kopce,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

76         Dobrorečte Pánovi, všetky plody zeme,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

77         Dobrorečte Pánovi, pramene,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

78         Dobrorečte Pánovi, moria a rieky,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

79         Dobrorečte Pánovi, veľryby a všetko, čo sa hmýri vo vode,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

80         Dobrorečte Pánovi, všetky vtáčky neba,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

81         Dobrorečte Pánovi, všetka divina a zvieratá,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

 

82         Dobrorečte Pánovi, synovia človeka,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

83         Dobroreč Pánovi, Izrael,

            chváľ a vyvyšuj ho naveky.

84         Dobrorečte Pánovi, kňazi Pánovi,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

85         Dobrorečte Pánovi, služobníci Pánovi,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

86         Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

87         Dobrorečte Pánovi, svätí a pokorní srdcom,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky!

88         Dobrorečte Pánovi, Ananiáš, Azariáš, Mízael,

            chváľte a vyvyšujte ho naveky,

            pretože nás vytrhol z podsvetia,

            vyslobodil nás z ruky smrti,

            vymanil nás zo stredu horiaceho plameňa

            a sprostred ohňa nás vytrhol.

89         Oslavujte Pána, pretože je dobrý,

            že večne trvá jeho milosrdenstvo.

90         Dobrorečte Pánovi, Bohu bohov, všetci nábožní,

            chváľte a oslavujte ho,

            pretože na všetky veky trvá jeho milosrdenstvo.“

 

            Nabuchodonozor obdivuje Pánovu moc. - 91 Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, náhle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme doprostred ohňa troch poviazaných mužov?“ Odpovedali kráľovi: „Skutočne, kráľ!“ 92 Povedal: „Ja vidím štyroch rozpútaných mužov prechádzať sa uprostred ohňa a niet na nich nijakého úrazu, výzor štvrtého je však podobný synovi bohov. 93 Nato pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: „Sidrach, Misach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte! Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystúpili z rozpálenej pece. 94 Zhromaždení satrapovia, úradníci, kniežatá a ministri kráľov hľadeli na mužov, nad telami ktorých oheň nemal moci a ani vlások na hlave im nezhorel, ani ich odev sa nezmenil, ani zápach ohňa ich neprenikol. 95 Tu Nabuchodonozor povedal: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich sluhov, ktorí sa spoliehali naň, pozmenili kráľov príkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli preukazovať úctu a klaňať sa akémukoľvek bohu okrem svojho Boha. 96 Preto vydávam nariadenie, že ak sa ktokoľvek z ktoréhokoľvek národa, kmeňa alebo nárečia prehreší proti Bohu Sidracha, Misacha a Abdenaga, nech ho roztrhajú na kusy a jeho dom nech obrátia na hnojisko, lebo niet iného Boha, ktorý by takto vedel zachraňovať.“ 97 Kráľ potom Sidracha, Misacha a Abdenaga povýšil v babylonskej provincii.

            Sen a šialenstvo Nabuchodonozora. - 98 „Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývajú po celej zemi! Nech sa zveľadí vaše blaho. 99 Zapáčilo sa mi rozhlasovať znamenia a zázraky, ktoré na mne urobil najvyšší Boh.

 

100        Aké veľké sú jeho znamenia

            a aké mocné jeho zázraky!

            Jeho kráľovstvo je kráľovstvo večné

            a jeho vláda z pokolenia na pokolenie.


Obnovená dôvera utláčaného ľudu

Ž129 (128)

 

 

 

            1 Pútnická pieseň.

            Často dorážali do mňa od mojej mladosti,

            nechže povie Izrael:

            2 Často dorážali do mňa od mojej mladosti,

            a nič nezmohli proti mne.

            3 Po mojom chrbte orali oráči,

            ťahali dlhé brázdy.

            4 Ale spravodlivý Pán

            rozsekal postroje hriešnikov.

 

            5 Nech s hanbou ustúpia

            všetci, čo nenávidia Sion.

            6 Nech sú sťa tráva na streche,

            čo uschne prv, ako ju skosia.

            7 Kosec si ňou nenaplní hrsť,

            ani viazač snopov náručie.

            8 A čo idú okolo, nezavolajú:

            „Pán vás požehnaj;

            žehnáme vás v mene Pánovom.“