Kaz7
Životné pravidlá
VII. 1 Lepšia je dobrá povesť než (voňavý) olej.
Lepší je deň smrti ako deň narodenia.
2 Lepšie je ísť do smútočného domu
ako do domu, kde hodujú.
Lebo v tom (prvom) je koniec pre každého človeka
a každý, kým žije, pripustí si to k srdcu.
3 Lepšia je mrzutosť na tvári než smiech:
lebo aj pri nevľúdnej tvári
srdce môže byť blažené.
4 Srdce múdrych ide radšej do smútočného domu,
kým srdce pochabých tiahne do domu veselosti.
5 Lepšie je vypočuť pokarhanie od múdreho,
ako by mal niekto počúvať chválospevy od pochabých.
6 Lebo ako práska tŕnie pod kotlom,
tak vyznieva aj smiech pochábľa.
Aj to je len márnosť.
7 Lebo útlak môže ohlúpiť aj múdreho,
ako úplatok nakazí srdce (sudcu).
8 Lepšie je končiť niečo ako začínať,
lepšia je trpezlivá ako povýšenecká myseľ.
9 Neprenáhli sa svojím duchom, aby si sa zlostil,
lebo mrzutosť prebýva v hrudi pochabých.
10 Nepýtaj sa: „Ako to, že predošlé dni
boli lepšie ako terajšie?“
Lebo to by si sa nepýtal z múdrosti.
11 Lepšia je múdrosť spolu s dedičstvom,
to je výhoda pre tých, čo vidia slnko.
12 Lebo byť v tieni múdrosti je byť aj v tieni peňazí.
Osoh z poznania múdrosti je taký,
že zachováva jej majiteľa pri živote.
13 Všímaj si Božie dielo!
Ktože by mohol urobiť rovným,
čo on raz skrivil?
14 V deň blaženosti buď blažený,
v deň nešťastia si všimni:
tak prvý, ako aj druhý (deň) urobil Boh,
aby človek nemohol objaviť
ani najmenšie zo svojej budúcnosti.
Zlatá stredná cesta
15 Všetko toto som pozoroval v dňoch svojej márnosti:
stáva sa, že spravodlivý hynie
aj pri (všetkej) svojej spravodlivosti;
a stáva sa, že hriešnik dlho žije
aj popri svojej hriešnosti.
16 Nerob sa nadmieru spravodlivým,
ani si nepočínaj, akoby si bol veľmi múdry.
Veď prečo by si sa mal dožiť sklamania?
17 Nepočínaj si príliš zlostne,
ani sa nezachovaj až veľmi pochabo!
Veď prečo by si mal zomrieť nie na svoj čas?
18 Dobre je, keď sa budeš pevne držať prvého,
ale ani od druhého neodťahuj ruku!
Lebo kto sa bojí Boha,
má úspech vo všetkom.
19 Múdrosť dáva múdremu väčšiu silu,
než akú majú desiati vladári v meste.
20 Lebo niet na svete človeka,
ktorý by bol taký spravodlivý,
že by konal iba dobré
a nedopustil by sa hriechu.
21 Nepripúšťaj si k srdcu všetky reči,
ktoré sa hovoria,
aby si nemusel počuť svojho sluhu,
ako ťa potupuje.
22 Lebo v mnohých prípadoch si aj tvoje srdce uvedomuje,
že si aj ty potupne hovoril o iných.
23 Toto všetko som skúmal v múdrosti.
Povedal som si: „Rád by som bol múdry!“ -
a ona sa odo mňa vzdialila.
24 Ďaleké je všetko, čo už bolo,
a také hlboké, až prehlboké je to ...,
kto to odhalí?
Maj sa na pozore pred pochabou ženou
25 Všetko som v duchu prezrel,
aby som spoznával, skúmal a hľadal
múdrosť a zmysel (všetkého) -
aby som poznal,
že bezbožnosť je pochabosť
a nerozumnosť bláznovstvo.
26 A tu som našiel od smrti trpkejšiu vec:
ženu, ktorá je ako sieť,
jej srdce ako osídlo
a jej ruky sú ako putá.
Iba ten, kto je milý Bohu, vie pred ňou uniknúť,
ale hriešnik padne (celkom) do jej zajatia.
27 Hľa, toto som objavil,
povedal Kazateľ,
jedno i druhé,
aby som našiel zmysel,
28 ktorý ešte vždy hľadá moja duša,
a nenašiel som ho:
Našiel som jedného človeka z tisícich,
ale ženu som z nich zo všetkých nenašiel!
29 Hľa, iba toto som objavil:
Že Boh stvoril človeka priameho,
ale oni vyhľadávajú premnohé úlisnosti.
Kaz8
Poddaj sa Božiemu zákonu!
VIII. 1 Ktože sa vyrovná múdremu?
Kto vie dať vysvetlenie na záhadu?
Múdrosť zasvieti človeku na tvári
a tvrdosť jeho tváre sa zmení.
2 Pozoruj ústa kráľa
a pre Božiu prísahu
3 sa neponáhľaj odísť
spred jeho tváre,
ani sa nezastavuj pri zlej veci,
lebo (kráľ) ti môže urobiť všetko,
čo sa mu len zachce.
4 Čo raz kráľ povie, to má svoju platnosť;
veď kto by mu aj povedal: „Čo to robíš?“
5 Kto zachováva príkaz,
neokúsi nijaké zlo.
Múdre srdce pozná
čas a správny spôsob.
6 Lebo každá záležitosť
má svoj čas a správny spôsob:
lenže nehoda ťažko zaľahne
na človeka.
7 Nevie totiž, čo bude.
Lebo kto mu zvestuje, ako bude?
8 Nik nemá moc nad dychom života,
aby mohol zadržať dych života.
Ani nik nemá vládu nad dňom smrti.
Veď niet priepustky, kým trvá boj.
Nijaká ničomnosť nevie vyslobodiť tých,
čo ju páchajú.
Človek nemôže vystopovať cesty Božej spravodlivosti
9 To všetko som si všímal
a (pozorne) som si ukladal do srdca,
ako je určený čas pre každý čin,
ktorý sa deje pod slnkom -
človek však chce vládnuť nad iným človekom
na svoje vlastné zlo.
10 Pritom som videl, že násilníci boli pochovaní,
kým tí, čo si počínali správne,
museli utiecť zo svätého miesta
a upadli v meste do zabudnutia.
Aj v tom je márnosť,
11 že nevykonajú hneď rozsudok
nad zločinom ničomníka, -
a preto sa srdce Adamových synov
odváži konať zlo;
12 že hriešnik, ktorý si hanebne počína,
žije aj sto rokov, ba ešte aj viac, -
hoci aj to mi je známe,
že bohabojní sa budú mať dobre:
takí, čo majú bázeň pred (Božou) tvárou;
13 a zasa, že bezbožnému dobre nebude,
ani si nemôže predĺžiť svoje dní, podobné tieňu,
pretože sa nebojí Božej tváre.
14 Je aj iná márnosť,
ktorá sa deje na zemi,
že sú spravodlivci, ktorých stíha (osud),
aký zodpovie činom bezbožných, -
a že sú bezbožníci, ktorí dosiahnu,
čo by zodpovedalo skutkom spravodlivých.
A pomyslel som si: „Aj to je márnosť!“
15 A preto som schvaľoval radosť;
že niet pre človeka inej dobroty pod slnkom
okrem toho, že si zaje, vypije a teší sa.
Nech ho to sprevádza
pri každej námahe
v dňoch jeho života,
ktorý mu udelí Boh pod slnkom.
Neistota ľudského osudu
16 Keď som sa v srdci rozhodol,
že budem poznávať múdrosť
a všímať si zamestnanie,
ktorým sú takí zaujatí na zemi,
že nikomu nevidno sen na očiach
ani vo dne, ani v noci,
17 tak som videl, čo všetko spôsobuje Boh
a že človek nie je schopný vystihnúť dianie,
ktoré sa odohráva pod slnkom;
čo ako by sa človek namáhal v hľadaní,
nijako ho nevie vystihnúť.
A keby si aj múdry povedal,
že on ho (už) pozná,
ani on to nevládze vystihnúť.
Kaz9
Všetci ľudia sú smrteľní, preto užívaj život!
IX. 1 Keď som na to všetko upriamil svoje srdce
a chcel som to všetko vyskúmať, (zistil som),
že spravodliví a múdri ľudia
aj ich diela sú v Božích rukách,
takisto aj láska a nenávisť -
a niet človeka, čo by to mohol poznať.
Veď všetko je (ešte) pred nimi!
2 A všetko má rovnaký osud:
spravodlivý i bezbožný,
dobrý i zlý, čistý i nečistý,
kto prináša obetu i kto ju neprináša,
bohumilý človek i hriešnik,
kto prisahá aj ten, kto sa bojí prísahy.
3 To je zlo, ktoré lipne na všetkom,
čo sa deje pod slnkom;
že všetko má rovnaký osud
a aj srdcia Adamových synov sú plné zla,
v ich srdciach (prebýva) nerozumnosť,
pokým žijú.
A čo bude potom? „(Pôjdu) k mŕtvym!“
4 Lebo kto môže mať nádej?
(Iba) ten, kto je pripojený ku všetkým, čo žijú.
Veď živý pes je na tom lepšie
ako lev, čo už dokonal.
5 Lebo živí aspoň vedia, že zomrú,
kým mŕtvi už o ničom nevedia.
6 Ani odmeny sa im už nedostane,
lebo ich pamiatka upadla do zabudnutia.
Aj ich láska a ich nenávisť,
aj ich žiarlivosť patrí minulosti
a už nikdy nemajú podiel na ničom,
čo sa deje pod slnkom.
7 Nuž, hore sa! S radosťou požívaj chlieb
a popíjaj víno pri dobrej nálade,
lebo Boh mal už dávno radosť z tvojich diel.
8 Nech sú tvoje rúcha biele v každom čase
a olej nech ti nechybuje na hlave!
9 Užívaj život so ženou, ktorú miluješ,
po všetky dni svojho nestáleho života,
ktorý ti dal (Boh) pod slnkom,
po všetky dni svojej márnosti.
Lebo to je tvoj podiel zo života
a zo všetkých tvojich námah,
ktorými sa ustávaš pod slnkom.
10 Všetko, čo vykonať je schopná tvoja ruka,
konaj svojou silou!
Lebo ti nebude možné konať a počítať,
poznávať a múdro si počínať v podsvetí,
kam sa máš odobrať.
Múdre počínanie naráža časom na prekážky
11 Opäť som videl pod slnkom:
že nie rýchli (vyhrávajú) beh,
ani udatní boj,
ani múdri (nezískavajú) vždy chlieb,
ani rozvážni bohatstvo,
ani rozumní priazeň.
12 Lebo všetkých môže zastihnúť (neprajný) čas a nehoda.
Okrem toho človek nepozná svoj čas;
ale ako ryby chytajú do zhubnej siete
a ako vtáky uviaznu v osídle,
tak môže aj Adamových synov
zasiahnuť osídlo v nešťastnom čase,
keď na nich takmer nečakane dopadne.
13 Ale pozoroval som aj (iný) prípad múdrosti pod slnkom
a zdá sa mi veľmi významný:
14 (Bolo) malé mesto,
v ktorom bývalo iba málo mužov.
Tu pritiahol proti nemu mocný kráľ,
obkľúčil ho
a postavil proti nemu mocné dobývacie diela.
15 No našiel sa v ňom chudobný,
ale múdry muž,
ktorý svojou múdrosťou mesto vyslobodil;
nikto však už nepamätá na chudobného muža.
16 Tu som si povedal:
„Lepšia je múdrosť ako udatnosť,“
ale múdrosťou chudobného opovrhli
a jeho slová ostali nevypočuté.
17 Tiché náuky múdrych počuť (lepšie)
ako krik vladára nad pochabými.
18 Múdrosť je lepšia ako útočné zbrane,
no jediný hriešnik vie pokaziť mnoho dobrého,