http://www.farnostokolicne.sk

Sir 31-33, Ž 102

Sir31

 

 

 

 

Nestaraj sa príliš o bohatstvo!

XXXI. 1 Nespavosť pre bohatstvo zožiera telo

            a ustarostenosť oň zaženie spánok.

2           Starosť o to, ako poznať budúcnosť, ruší myseľ,

            ťažká choroba prebúdza dušu k triezvosti.

3           Boháč sa namáha hromadením bohatstva,

            a keď spočinie, má plno statkov.

4           Namáha sa bedár, takže si odpiera aj živobytie,

            ale nakoniec ostáva (naďalej) núdzny.

5           Kto má rád zlato, nebude bez viny,

            a kto sa ženie za svojím zničením, úplne si ho nájde.

6           Mnohí prišli do záhuby pre zlato,

            ale sami si pripravili skazu pre jeho lesk.

7           Polenom na pád je zlato pre tých, čo sa mu koria,

            ako aj tým, ktorí sa po ňom zháňajú;

            kto je nemúdry, každý preň zahynie.

8           Blahoslavený každý, kto sa zachová bez úhony

            a kto sa nezháňa po zlate,

            ani svoju nádej neskladá v peniazoch a poklade.

9           Ktože je to? - aby sme ho chválili,

            lebo obdivuhodný (príklad) dal svojím životom.

10         Veď kto sa osvedčil a ukázal, že je dokonalý,

            tomu patrí večná sláva!

            Lebo mohol prestúpiť (zákon), ale ho neprestúpil,

            a mohol robiť zle, ale neurobil tak.

11         Preto sám Pán upevní jeho bohatstvo (navždy)

            a o jeho dobrých skutkoch bude hovoriť celé zhromaždenie svätých.

 

 

 

 

Ako sa treba správať pri hostine

12         Ak sedíš za skvelým stolom, neotváraj nad ním prvý ústa!

13         Ani nehovor: „Ako mnoho je toho, čo je na ňom!“

14         Pamätaj, že závistlivé oko je zlé.

15         Čože je zo všetkého stvorenia horšie ako (závistlivé) oko?

            Preto zaslzí pri každej veci, ktorú len zazrie.

16         Nenačahuj prvý rukou (do misy),

            aby si sa nemusel znevážený hanbiť pre svoju hltavosť.

17         Nedaj sa tlačiť pri hostine!

18         Podľa seba poznaj, čo patrí tvojmu blížnemu;

19         ako slušný človek požívaj zo všetkého, čo ti predložia:

            ale tak, aby neopovrhli tebou, ak by si mnoho jedol.

20         Prestaň prvý jesť už pre slušnosť;

            a nebuď nemierny, aby si niekoho nepohoršil.

21         Ak sedíš vo veľkej spoločnosti,

            nečiahaj prv ako oni rukou (do misy),

            ani si nežiadaj prvý piť!

22         Ako veľmi stačí slušnému človekovi kvapka vína;

            pri spánku nebudeš mať od neho bolesti

            ani ťa nič trápiť nebude.

23         Nespavosť, podráždenú žlč a trápne bolesti

            má iba nenásytník.

24         Mierny človek má zdravý spánok,

            spí až do rána a v radostnej nálade.

25         Ak ťa nútia veľa jesť,

            vstaň zo spoločnosti, vyvrhni a uľahčí sa ti

            a nezapríčiníš si slabosť tela.

26         Synu, počúvaj ma a neopovrhuj mnou! -

            Nakoniec uznáš moje slová (za pravdivé).

27         Buď zručný pri všetkých svojich dielach,

            a tak ťa nestretne nijaká choroba.

28         Kto je slušný pri jedle, pochvália ho za to ústa premnohých

            a svedectvo o jeho pravej (slušnosti) je spoľahlivé.

29         Proti tomu, kto je neslušný pri jedle, šomre celé mesto

            a svedectvo o jeho neslušnosti je tiež pravdivé.

30         Milovníkov vína nevyzývaj na preteky,

            lebo víno už mnohým vyhasilo (život).

31         Oheň skúša tvrdé železo,

            tak aj víno v opilosti požité prezradí srdcia pyšných.

32         Spokojný život pre ľudí - to je víno s mierou (požité),

            ak ho s mierou piješ, ostaneš triezvy.

33         Akýže je to život, ktorému chybuje víno?

34         (Čože nás olupuje o život? Smrť.)

35         Víno je od počiatku stvorené na obveselenie,

            ale nie na opilstvo.

36         Duša a srdce sa (rovnako) radujú

            pri mierne požitom víne.

37         Mierne požitý nápoj je zdravý pre dušu i pre telo.

38         Len mnoho požitého vína spôsobuje

            podráždenosť, hnev a mnohé iné škodlivé prípady.

39         Trpkosťou pre dušu je,

            ak sa pije mnoho vína.

40         Opilstvom podráždená myseľ vedie nemúdreho k úrazu,

            zbavuje ho sily a zadáva mu rany.

41         Na hostine pri víne nezabŕdaj do blížneho,

            ani neopovrhuj ním, ak je rozjarený.

42         Nehovor mu potupné slová

            ani nenaliehaj na neho so svojou pohľadávkou!

 

 

Sir32

 

XXXII. 1 Nevypínaj sa, ak ťa ustanovili za usporiadateľa (hostiny),

            správaj sa v ich kruhu tak, ako jeden z nich!

2           Staraj sa najprv o nich, až potom si sadni;

            až keď si splnil všetky svoje úlohy posaď sa (k stolu),

3           aby si z nich mal radosť

            a dostal ozdobný veniec (na znak) vďaky

            a získal uznanie od pozvaného zástupu.

 

 

 

 

Ako sa správať v spoločnosti

4           Prehovor, starší vekom: sluší ti

5           prehovoriť s bedlivou rozvahou prvé slovo,

            ale ani hudbe a (spevu) neprekážaj!

6           Keď ťa nepočúvajú, neplytvaj mnohými slovami

            a nevypínaj sa nepríhodne svojou múdrosťou!

7           Ako vyniká rubínový kamienok na zlatej ozdobe,

            tomu sa podobá hudba na hostine pri víne.

8           Ako smaragdová pečať v zlatej obrube

            je nápev hudby pri radostnom a miernom požívaní vína.

9           Načúvaj mlčky

            a za tvoju úctu dostane sa ti vďačného uznania.

10         Ak si mladý, sotva čo povedz v svojej veci!

11         Ak sa ťa dva razy opýtajú, tvoja odpoveď nech má hlavu!

12         Pri mnohých (dopytoch) sa rob, akoby si nevedel o veci,

            počúvaj mlčky a spolu sa aj dopytuj!

13         V spoločnosti veľmožov nebuď náročný:

            a kde sú starší, tam nehovor mnoho!

14         Pred krupobitím sa dostavujú blesky:

            pred skromnosťou predchádza obľuba,

            za úctivosť dostane sa ti milej priazne.

15         Vo chvíli, keď iní vstávajú, nepočínaj si lenivo,

            odbehni ako prvý pred inými domov, tam sa zabávaj a veseľ,

16         tu si počínaj, ako ti napadne,

            nie však hriešne alebo pyšným slovom!

17         Za to všetko chváľ Pána, ktorý ťa stvoril

            a hojne ťa sýti svojimi dobrami.

 

 

 

 

Rozdiel medzi múdrym a nemúdrym človekom

18         Kto sa bojí Pána, ten prijíma jeho náuku

            a ktorí ho včasne hľadajú, nájdu požehnanie.

19         Kto sa vhĺbi do Zákona, bude ním úplne preniknutý,

            ale kto si pokrytecky počína, potkne sa oň.

20         Ktorí sa boja Pána, nájdu spravodlivé právo,

            ako svetlu dajú svietiť jeho ustanoveniam.

21         Hriešny človek vyhýba pokarhaniu

            a vyhľadáva si poučenie, aké mu lahodí.

22         Obozretný muž neodmietne rozumnú radu,

            len nerozvážny a pyšný sa nebojí strachu:

23         a keď aj urobil spolu s ním niečo bez rozvahy,

            trest nájde v tom, za čím sa hnal.

24         Synu, nerob nič bez rozvahy,

            potom neoľutuješ nič, čo sa stalo.

25         Nekráčaj po ceste skazy a neudrieš sa o kameň:

            ani neschodnej ceste nedôveruj, aby si sa nepriviedol do skazy.

26         Opatrný buď aj voči svojim synom

            a maj sa na pozore pred svojimi domácimi!

27         Pri všetkom počínaní sa s dôverou spoliehaj na svedomie:

            lebo v tom je plnenie príkazov.

28         Kto verí v Boha, dbá aj o jeho prikázania,

            a kto dôveruje v neho, nezažije ujmu.

 

 

Sir33

 

XXXIII. 1 Bohabojného nezastihne nešťastie,

            ale Boh ho pri skúške zachráni a zbaví zlého.

2           Múdry nemá v nenávisti príkazy a právne predpisy (Zákona)

            a nedostane sa na úskalie ako loď za búrky.

3           Rozvážny človek sa spolieha na Boží Zákon

            a Zákon mu bude verne pomáhať.

4           Kto predpokladá dotaz, pripraví si slovo,

            a keď ho požiadajú (o slovo), aj ho vypočujú.

            Lebo taký zachová, čo sa sluší, a len tak odpovie.

5           Myseľ pochabého podobá sa kolu na voze

            a jeho zmýšľanie sa obracia ako os.

6           Priateľ našepkávač je ako bujný žrebec,

            zarehce pod každým, kto si naň sadne.

 

 

 

 

Prozreteľnosť Božia je podivná

7           Prečo vyniká deň nad iný deň,

            svetlo nad iné svetlo, rok nad iný rok -

            (kdeže sú) pod slnkom?

8           Múdrym (ustanovením) Pána sú (dni) oddelené od seba

            utvorením slnka, ktoré zachováva, čo mu prikázal.

9           (Nariadil), aby sa časy a v nich sviatočné dni zamieňali,

            aby (ľudia) svätili sviatočné dni na svoju hodinu.

10         Niektoré z nich Boh (zvlášť) povýšil a zvelebil,

            iné zasa zaradil do počtu všedných dní.

            Všetci ľudia sú z hliny, zo zeme, z ktorej stvoril Adama.

11         Podľa svojej veľkej múdrosti urobil Pán rozdiel medzi nimi

            a určil im rozmanité cesty.

12         Niektorých medzi nimi (zvlášť) požehnal a urobil slávnymi;

            iných posvätil a (bližšie) k sebe privinul;

            iných z nich zasa preklial a uponížil:

            a odstránil aj z miesta, ktoré im určil.

13         V jeho rukách sú ako hrnčiarska hlina,

            premiesi ju, ako pokladá za dobré.

14         Všetky jej (ďalšie) osudy utvárajú sa podľa jeho rozhodnutia.

            Taký je aj (osud) ľudí, riadený rukou Stvoriteľa,

            aby im odplatil podľa svojho spravodlivého súdu.

15         Zlu sa protiví dobré a smrti zasa život:

            tak je oproti spravodlivému postavený hriešnik.

 

 

 

 

Pokyny pre hlavu rodiny

16         Ja ako jeden z posledných bdelo som sa pousiloval,

            ako ten, kto paberkuje po oberačoch hrozna.

17         I ja som dúfal, že Boh požehná moju prácu,

            a tak som si aj ja naplnil lis ako ten, kto (riadne) oberá.

18         Všimnite si, že nie jedine pre seba som sa namáhal,

            ale pre všetkých, čo túžia mať poučenie.

19         Počúvajteže ma, náčelníci a všetky národy,

            čujte aj zhromaždení predáci.

20         Ani synovi a žene, ani bratovi a priateľovi

            nedávaj, dokiaľ žiješ, moc nad sebou;

            ani svoj majetok nedávaj nikomu, aby si neľutoval,

            keď by si musel oň prosiť.

21         Dokiaľ žiješ a (dokiaľ) dýchaš,

            nedovoľ, aby ťa niekto vymenil (v úlohe).

22         Lepšie je, ak ťa synovia budú prosiť,

            ako by si mal ty hľadieť synom na ruky.

23         Vo všetkom podnikaní si podrž vedenie!

24         Neuveď škvrnu na svoju slávu!

            V deň, keď dokončíš dni svojho života,

            vo chvíli svojho odchodu rozdaj svoje dedičstvo!

25         Oslovi (prislúcha) krm, palica a náklad -

            chlieb, prísne zaobchádzanie a práca zasa otrokovi.

26         Pracuje ti, ak si prísny, ale chce si aj odpočinúť;

            uvoľni mu ruky a hľadí sa dostať na slobodu.

27         Jarmo a remeň sklonia tvrdú šiju,

            aj otroka zhrbia ustavičné práce.

28         Zlomyseľnému otrokovi (patrí) trest a putá,

            pošli ho na robotu, aby nezaháľal.

29         Lebo zaháľanie učí mnohému zlu.

30         Postav ho do práce: tak mu to prislúcha.

            Ak ťa neposlúchne, zohni ho putami!

            Ale požiadavky voči nikomu neprepínaj,

            bez rozvahy nič dôležité nepodnikni!

31         Ak máš verného otroka, nech ti je (milý) ako vlastná duša,

            zaobchádzaj s ním, akoby ti bol bratom,

            lebo si ho nadobudol za cenu krvi.

32         Ak ho neoprávnene zraníš, utečie ti,

33         a keď sa raz vzchopí a odíde,

            nevieš, ani koho sa pýtať, ani ktorou cestou ho treba hľadať.


Vyhnancove sľuby a prosby

Ž102 (101)

 

 

 

            1 Modlitba utláčaného, ktorý v súžení

 

 

            prednáša Pánovi svoje žiale.

            2 Pane, vyslyš moju modlitbu

            a moje volanie nech dôjde ku tebe.

            3 Neskrývaj svoju tvár predo mnou;

            v deň môjho súženia

            nakloň ku mne svoj sluch.

            Kedykoľvek ťa budem vzývať,

            čím skôr ma vypočuj.

            4 Lebo moje dni sa tratia ako dym

            a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

            5 Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá,

            takže zabúdam jesť svoj chlieb.

            6 Od samého náreku

            som iba kosť a koža.

 

            7 Som ako pelikán na púšti,

            ako kuvik uprostred zrúcanín.

            8 Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.

            9 Moji nepriatelia ma potupujú každý deň,

            preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

            10 Veď popol jedávam ako chlieb

            a nápoj miešam so slzami;

            11 to pre tvoj hnev a výčitky,

            lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

            12 Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa,

            a ja schnem sťa tráva.

 

            13 Ale ty, Pane, trváš večne

            a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

            14 Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,

            lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval,

            lebo už je tu ten čas.

            15 Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene

            a ľútostia nad jeho troskami.

 

            16 Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania

            a tvojej slávy všetci zemskí králi;

            17 lebo Pán vystaví Sion

            a zjaví sa vo svojej sláve.

            18 Zhliadne na modlitbu núdznych

            a nepohrdne ich prosbami.

 

            19 Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce

            a obnovený ľud oslávi Pána.

            20 Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne

            a z nebies pozerá na zem;

            21 čuje nárek zajatých

            a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

            22 aby na Sione hlásali meno Pánovo

            a v Jeruzaleme jeho slávu,

            23 keď sa tam zídu vospolok národy

            a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

 

            24 Cestou mi sily podlomil

            a skrátil moje dni.

            Hovorím: „Bože môj,

            25 neber ma v polovici mojich dní;

            tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

            26 Na začiatku si stvoril zem,

            aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

            27 Ony sa pominú, ale ty zostaneš;

            rozpadnú sa sťa odev,

            vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

 

            28 Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.

            29 Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí

            a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

 

 

 
replica rolex