Sir40
Ľudská bieda v utrpení
XL. 1 Každému človekovi je určená veľká úloha,
pretože preťažké jarmo spočíva na Adamových synoch,
a to odo dňa, keď zo života matky prídu (na svet),
až do dňa pohrebu, keď sa vrátia k matke nás všetkých.
2 Všetkých trápi premýšľanie a obavy srdca,
starosti o budúcnosť a o deň zakončenia (života),
3 (od toho počnúc), kto sedí na slávnom prestole,
až po toho kto je uponížený v zemi a popole,
4 (počnúc od toho), kto nosí purpurový oblek a na hlave veniec,
až po toho, kto sa iba drsným plátnom odieva;
(všetkých stíha): hnev, závisť, zmätok a neistota,
strach pred smrťou, ustavičné zvady a hašterenia.
5 A keď si má oddýchnuť na lôžku,
nočný sen mu mení všetku myseľ.
6 Málo alebo nijakého odpočinku nemá,
akoby aj vo sne strážiť mal, ako to za dňa (robieva).
7 Poľakaný je videním svojho srdca,
je mu tak, ako keby vyviazol v deň vojny.
Prebúdza sa vo chvíli svojej záchrany
a čuduje sa, že sa nemá čoho obávať.
8 (To je osud) každého tvora - od človeka až po dobytok -
a hriešnika až sedemnásobný:
9 okrem toho je stanovená smrť, vyliatie krvi, nesvornosť, meč,
útlaky, hlad, skaza a pohromy.
10 Proti hriešnikom sú stanovené všetky tieto veci,
veď pre nich prišla (kedysi) aj potopa.
11 Všetko, čo je zo zeme, do zeme sa navráti,
ako sa vracajú všetky vody do mora.
O pravom bohatstve
12 Každý úplatok a nespravodlivý (dar) zahynie,
len poctivosť pretrvá naveky.
13 Majetky nespravodlivých vyschnú ako rieky
a odznejú ako mohutný rachot hromu za dažďa.
14 Raduje sa, kým vládze otvárať ruku,
ale hriešnici nakoniec zmiznú úplne.
15 Potomstvo bezbožníkov nenasadí veľa výhonkov,
nečisté korene chraštia na strmých skalinách.
16 Ako sítie, čo rastie pri každej vode na brehoch riek,
býva prv ako ostatné seno skášané.
17 Dobročinnosť je akoby požehnaný raj,
lebo (zásluha) milosrdenstva pretrvá naveky.
Radosti ľudského života
18 Sladký je život pracovitého a pritom spokojného človeka,
nájdeš poklad aj v takom (živote).
19 Deti a stavba mesta zachovajú meno človeka,
ale nad to viac treba hodnotiť bezúhonnú ženu.
20 Hudba a víno rozveseľuje srdce,
ale nad obidvoje viac treba ceniť lásku k múdrosti.
21 Píšťaly a lutny prinášajú sladkosť do piesne,
ale prívetivý hlas má vyššiu hodnotu ako obidvoje.
22 Tvoje oko túži za pôvabom a krásou,
ale zeleň siatín je nad oboje.
23 Priateľ a druh sa z času na čas zídu
však viac ako oni znamenajú muž a žena.
24 Bratia si poskytnú pomoc v čase súženia,
ale viac vyslobodenia ako oni prináša milosrdenstvo (iných).
25 Zlato a striebro dáva nohám pevne stáť:
ale dobrá rada je nad to obidvoje.
26 Statky a moc (nad inými) pozdvihujú srdce,
ale nad to cennejšia je bázeň pred Bohom.
27 Ak niekto má bázeň pred (Bohom), nebude mať nedostatok,
pri jej (ochrane) netreba hľadať inú pomoc.
28 Bázeň pred Pánom je ako požehnaný raj,
pokrytá je slávou nad všetku inú (slávu).
Výstraha pred žobrotou
29 Synu, pokiaľ žiješ, chráň sa nedostatku,
lebo lepšie ti je umrieť, ako v nedostatku žiť.
30 Ak niekto musí hľadieť na cudzí stôl,
jeho život nemožno pokladať za život:
Veď svoj život udržuje iba cudzím pokrmom.
31 Rozumný a dobre vychovaný muž sa (toho) uchráni.
32 V ústach nemúdreho sa nájde sladká výhovorka pre biedu,
ale v jeho bruchu horí oheň.
Sir41
Ľudská bieda sa ukazuje najmä v smrti:
Smrť ako zisk
XLI. 1 Ó, smrť, aká trpká je spomienka na teba
pre človeka, ktorý spokojne požíva svoje bohatstvo;
2 pre takého, čo žije si bezstarostne,
ktorého cesty sú hladké vo všetkom
a ktorý má ešte dosť sily, aby jedol (s chuťou).
3 Ó, smrť, aké dobré je tvoje ustanovenie
pre bedára a takého človeka, ktorého opustili sily,
4 ktorý je zošlý vekom, ktorý sa musí starať o všetko
a ktorý už (od života) nemá čo čakať a stratil všetku trpezlivosť.
5 Neľakaj sa zákona smrti!
Spomeň si na to, čo bolo pred tebou a čo príde zasa po tebe:
6 to je údel od Pána, (ustanovený) pre všetkých ľudí.
Čože ťa môže prekvapiť, ak s tým súhlasí Najvyšší,
či sa (dožiješ) desať, sto alebo tisíc rokov?
7 V podsvetí prestanú sa žalovať na život.
Smrť ako trest
8 Z ohavných synov pochádzajú hriešni potomci,
(ale takí budú aj tí), ktorí sa stýkajú s domom zlých.
9 Dedičstvo hriešnych synov vyjde navnivoč
a ich rodu sa bude trvale držať potupa.
10 Na nečestného otca žaloby znášajú synovia,
lebo jeho vinou sa dostali do hanby.
11 Beda vám, hriešni mužovia,
ktorí ste opustili zákon najvyššieho Pána.
12 Keď sa aj rodením (množíte), prekliate je vaše zrodenie,
a keď zomierate, kliatba je vaším podielom.
13 Všetko, čo pochádza zo zeme, do zeme sa navráti,
a tak aj bezbožní z kliatby prejdú do záhuby.
14 Zármutok ľudí (oplakáva) iba telo,
no u zatratených aj meno zanikne.
15 Maj starosť o svoje dobré meno: ono ti skôr zostane
ako tisíc vzácnych a veľkolepých pokladov.
16 Dobrý život má spočítané dni:
dobré meno však zostane naveky.
17 (Synovia, svoje poučenie si zachovajte v pokoji!)
Skrytá múdrosť a poklad, ktorý vidieť nemožno -
akýže je osoh z obidvoch?
18 Lepší je ten, kto vie ukryť svoju nemúdrosť,
ako ten, kto zakryje svoju múdrosť.
Za čo sa treba zahanbovať
19 Pocíťte však zahanbenie pri tom,
čo budem prednášať svojimi ústami.
20 Nie je dobre pýriť sa hanbou za všetko,
ako je zas pravda, že nie všetci rovnako všetko schvaľujú.
21 Hanbite sa pred otcom a matkou za smilstvo
a pred vladárom a mocnárom (sa hanbite) za lož,
22 pred kniežaťom a sudcom za zločin;
pred obcou a zástupom (ľudu) za priestupok (zákona),
23 pred priateľom a druhom za neprávosť
a za krádež pred celým miestom, na ktorom bývaš,
24 aj za (spreneverenia) proti Božej, pravde a jeho zmluve,
za opieranie lakťom pri jedení,
za zneváženie toho, čo dávaš alebo prijímaš,
25 za mlčanie pri pozdrave,
za pohľady na smilnicu,
za odvrátenie svojej tváre od pokrvného.
26 Neodvracaj tvár od blížneho,
(hanbiť sa treba) za odňatie čiastky, ktorú si nevrátil.
27 Nepozeraj po žene iného muža,
ani nečíhaj po jeho otrokyni,
ani sa nepostav k jej lôžku!
28 (Hanbi sa) pred priateľmi za potupné slová,
a preto, keď máš dar, nerob pritom výčitky.
Sir42
Za čo sa netreba hanbiť
XLII. 1 Neopakuj reč, ktorú si (raz) počul,
(hanbi sa) za prezradenie reči, čo má byť ukrytá.
Tak ťa skutočne nestihne zahanbenie
a budeš obľúbený u všetkých ľudí.
Za toto všetko sa nehanbi,
ani neber na nikoho ohľad, aby si sa neprevinil:
2 za Zákon Najvyššieho a za jeho zmluvu,
za súd, ktorým aj bezbožníka berieš do ochrany,
3 za (zúčtovanie) so spoločníkmi a spolucestujúcimi,
za dary zo svojho majetku,
4 za rovnakú presnosť váh a závažia,
za zisk, či bol väčší alebo menší;
5 za zisk pri kúpe a obchodovaní,
za prísne vychovávanie synov,
za to, že si ničomného otroka do krvi zbil po boku.
6 Pre ničomnú ženu je dobrá pečať.
7 Kde je mnoho rúk, tam zatváraj (veci):
čokoľvek vydávaš, spočítaj si to a odváž,
spíš si (presne), čo vydáš a prijmeš.
8 (Nehanbi sa) za pokarhanie nerozumného a pochabého,
za starcov, ktorých mladí (radi) posudzujú:
ak budeš dobre vychovaný vo všetkom,
budeš obľúbený u všetkých ľudí.
Otcove starosti o dcéru
9 Dcéra je pre otca skrytý poklad - treba ho strážiť,
starosť o ňu odníma (všetok) spánok,
aby mu azda v slobodnom stave nezostarla,
a keď sa aj vydá za muža, aby sa mu nestala odpornou.
10 Tiež aby sa za svojho panenstva nepoškvrnila
a v otcovskom dome sa nedostala do druhého stavu,
aby sa nedopustila priestupku, keď už nažíva s mužom;
alebo azda aby sa nestala neplodnou.
11 Zvýš svoju bdelosť nad dcérou, ktorá má sklon ku smilstvu,
aby ťa nevyviedla na posmech pred tvojimi neprajníkmi.
(Hanbil by si sa za to), že ťa ohovárajú po meste,
že ti ľudia robia výčitky
a že ťa zahanbila pred celým množstvom ľudu.
12 Neobdivuj krásu nikoho,
ani sa nezdržuj v spoločnosti žien!
13 Lebo ako zo šiat vychádzajú mole,
tak aj zo ženy (vzíde) neprávosť muža.
14 Lepší je neláskavý muž ako žena, čo robí dobrotu,
a žena, čo zahanbuje a do potupy (privádza).
Ako sa javí sláva Božia v prírode
15 Chcem si spomenúť na Pánove diela
a chcem rozhlasovať, čo som videl.
Na rozkaz Pána vznikli všetky jeho diela.
16 Žiarivé slnko sa rozhliada po vesmíre,
každé dielo je plné slávy Pánovej.
17 Či neustanovil Pán svätých na to,
aby zvestovali jeho obdivuhodné diela?
A či ich neustanovil všemohúci Pán,
aby pevne stáli na jeho slávu?
18 Priepasť mora a ľudské srdce (rovnako) skúma
a svojou mysľou postihne ich výmysly.
19 Lebo Pánovi je známa každá vedomosť,
svojím pohľadom pozoruje znak vekov;
oznamuje, čo pominulo, ako aj to, čo prichádza,
a odhaľuje stopy, čo (vedú) k veciam ukrytým.
20 Jeho pozornosti neunikne jediná myšlienka,
nijaká reč sa nemôže pred ním skryť,
21 Skvele usporiadal veľké diela svojej múdrosti
on, ktorý bol pred vekmi a bude naveky.
22 Nič mu nebolo pridané, nič sa mu nemôže odňať,
nepotrebuje, aby mu niekto radil.
23 Aké prevzácne sú všetky jeho diela,
hoci je iba iskierka, čo môžeme vidieť.
24 Všetko to žije a trvá naveky;
a nech by šlo o akúkoľvek potrebu, všetko poslúcha.
25 Všetko je usporiadané dvojmo: jedno je iné ako druhé,
a nič neutvoril tak, aby bolo nedostatočné.
26 Dobro pevne zaistil každému (tvoru),
ktože sa vie nasýtiť pohľadom na jeho slávu?