Sir49
Joziáš a Jereremiáš
XLIX. 1 Pamiatka na Joziáša vonia ako namiešané voňavky,
ktoré umne pripravil voňavkár.
2 Jeho pamiatka je sladká ako med v ústach
a (pôsobí) ako hudba pri požívaní vína.
3 Boh sám ho upravoval, aby sa národ kajal,
a odstránil všetku pohanskú ohavnosť.
4 Srdce si priamo obracal k Pánovi,
v hriešnom prostredí držal sa zbožnosti.
5 (Králi) - okrem Dávida, Ezechiáša a Joziáša -
všetci sa dopustili hriechu.
6 Lebo júdski králi opustili zákon Najvyššieho
a opovrhli bázňou pred Bohom.
7 Vladárstvo svoje prenechali iným
a svoju slávu (prepustili) cudziemu národu.
8 Tí vypálili vyvolené mesto s chrámom
a cesty k nemu zanechali pusté -
(ako vopred oznámil Pán) skrze Jeremiáša,
9 ktorého utrápili, hoci od života jeho matky
si ho (Boh) určil za proroka,
aby rozvracal, vytrhával a ničil,
a zasa budoval, obnovoval a sadil.
Iní znamenití mužovia
10 Ezechiel mal velebné videnie,
ktoré mu ukázal (Sediaci) na voze cherubov.
11 Spomenul nepriateľov (podobenstvom) o prívale
a poukázal na požehnanie tých, čo chodia po priamych cestách.
12 Nech kosti dvanástich prorokov
vyháňajú nové výhonky na svojom mieste:
lebo posilňovali Jakuba
a silnou vierou poučovali o vyslobodení.
13 Ako zvelebíme Zorobábela? -
Lebo aj on je akoby pečatný (prsteň) na pravej ruke.
14 A spolu s ním (sa sluší chváliť) aj Jozueho, Jozedekovho syna.
Oni vo svojom čase budovali chrám,
do výšky vytiahli posvätný chrám Pánov,
pripravený na jeho večnú slávu.
15 Pamiatka na Nehemiáša pretrvá dlhé časy,
lebo on nám vzbudil rozborené hradby,
opravil brány a ich závory
a vybudoval nám bydliská.
16 Medzi zrodenými na svete nikto sa nevyrovná Henochovi,
lebo aj jeho vzali (hore) zo zeme.
17 Ani Jozefovi podobný sa nenarodil nik,
knieža svojich bratov, opora svojho rodu,
vladár nad svojimi bratmi, ktorý upevnil ľud.
18 (Bedlivo) uložili jeho kosti,
ktoré aj po smrti prorokovali.
19 Set a Sem dosiahli tiež chválu u ľudí:
ale Adam predchádza všetko ľudstvo svojím pôvodom.
Sir50
Veľkňaz Šimon
L. 1 Veľkňaz Šimon, syn Oniášov,
za svojho života opravil dom (Boží)
a za svojich čias upevnil chrám.
2 Vysoká (ohrada) chrámu má svoj pôvod od neho,
stavba to na dvojitú (výšku), aby boli vysoké steny (okolo) chrámu.
3 Za jeho čias vytesali vodné nádrže,
ktorých ohromný objem (robil dojem) mora.
4 Všemožne sa staral o svoj národ
a zachránil ho od záhuby.
5 Značne rozšíril aj samo mesto,
získal si slávu svojím správaním sa k ľudu
a rozšíril vchod do (Božieho) domu a jeho nádvoria.
6 Podobal sa rannej hviezde uprostred mraku,
ako keď sa zachveje plný mesiac na svoj čas,
7 ako keď zažiari slnko, tak zažiaril aj on v Božom chráme,
8 bol, ako keď dúha sa zaleskne z nádherných mrakov,
ako zakvitnú ruže, keď príde jar,
ako ľalie, čo rastú pri vodnom toku,
ako rastlinstvo libanonské za letných dní,
9 ako oheň, čo jasne osvecuje,
ako (dymiace) kadidlo na ohni,
10 ako nádoba z čistého zlata,
vyzdobená rozličnými drahokamami,
11 ako košatá oliva a do výšky čnejúci cyprus:
keď na seba bral slávnostné rúcho.
A keď ho odeli všetkými odznakmi (kňazskej) dôstojnosti,
12 keď vystupoval k svätému oltáru,
keď (aj sám) pridal slávy posvätnému obleku,
13 keď preberal čiastky (obiet) z rúk kňazov,
ako tam stál vedľa oltára -
a okolo neho veniec bratov,
bolo to, ako mladý cédrový sad na vrchu Libanon.
14 Tak stáli okolo neho ako palmové ratolesti
všetci synovia Árona vo svojej výzdobe.
15 V ich rukách spočíval obetný dar pre Pána
pred celým zhromaždeným Izraelom.
A keď dokonal službu pri oltári
- pri ktorej prinášal veľkolepú obetu vznešenému Vládcovi -
16 napnul ruku (po nádobe) tekutej obety
a rozlieval krv hrozna (ako obetu).
17 Polial ňou základy oltára
na ľúbeznú vôňu Bohu, vznešenému Kniežaťu.
18 Tu zaspievali Áronovi synovia,
zatrúbili na svoje tiahle trúby,
mohutné trúbenie bolo počuť (ďaleko),
na upomienku pred Bohom.
19 Vtedy sa razom zbehol všetok ľud
a vrhol sa tvárou na zem,
aby sa koril pred Pánom, svojím Bohom,
a predniesol svoje modlitby všemohúcemu a velebnému Bohu.
20 Speváci svojím spevom pokračovali v oslave
a vo veľkolepom chráme sa naplno rozliehal ľúbezný zvuk.
21 Ľud vo svojej modlitbe prosil svojho vznešeného Pána,
kým sa neukončila Pánova oslava,
(až kňazstvo) ukončilo svoje obrady.
22 Ako potom zostupoval, vystrel svoje ruky
nad celým zhromaždením izraelských synov,
aby im svojimi ústami udelil slávnostné (požehnanie) od Boha,
aby sa jeho menom mohli honosiť.
23 A (ľud) sa modlil znovu tú modlitbu,
(ktorou) si žiadal ukázať mu Božiu silu.
Zakľúčenie chvály slávnych predkov
24 Teraz sa modlime k Bohu vesmíru,
ktorý koná veľké diela po celom svete,
ktorý od lona našej matky rozmnožuje naše dni
a zaobchádza s nami podľa svojho milosrdenstva.
25 Nech udelí nášmu srdcu blažený pocit
a uvedie pokoj za našich čias
v Izraeli na večné veky!
26 Nech verí Izrael, že s nami je milosrdný Boh,
aby nás vyslobodil, keď nadíde na to čas.
27 Dva národy nenávidím z duše:
a tretí z tých nenávidených nie je ani národom.
28 (Sú to): obyvatelia vrchov Seir a Filištínci
a nerozumný ľud, ktorý býva v Sicheme.
Záverečné slovo
29 Náuku múdrosti a dobrej výchovy spísal
do tejto knihy Jezus, syn Sirachov z Jeruzalema,
ktorému akoby zo srdca vyvierala múdrosť.
30 Blahoslavený, kto sa zapodieva touto vzácnou vecou,
kto si to berie k srdcu, stane sa múdrym.
31 Kto si tak bude počínať, bude schopný na všetko,
lebo mu bude svetlo od Boha svietiť na stopy.
Dodatok knihy
Sir51
LI. 1 Chváliť ťa chcem, Pane, môj kráľ,
zvelebovať ťa chcem, Bože, môj spasiteľ.
2 Chválu chcem vzdávať tvojmu menu,
lebo si mi bol pomocníkom a ochrancom.
3 Telo si mi vyslobodil zo záhuby,
(zachránil si ma) z osídel zlostného jazyka,
od perí, čo falošne vedia hovoriť,
stal si sa mi pomocníkom proti tým, čo ma utláčajú.
4 Vyslobodil si ma podľa premnohého milosrdenstva svojho mena
od tých, čo revali proti mne, hotoví hrýzť ma.
5 Z rúk takých ľudí, ktorí mi číhali na život,
a z prehrozného súženia, čo ma obkľučovalo;
6 od dusivého ohňa, čo ma už uzavieral,
ale postaveného uprostred ohňa ma nespálil,
7 z hĺbky útrob podsvetia, od poškvrneného jazyka,
od falošných slov, zlého vladára a nespravodlivého jazyka.
8 Až do svojej smrti chcem zvelebovať Pána.
9 Život mám už veľmi blízko dolu v podsvetí.
10 Obkľúčili ma zovšadiaľ a nemal som pomocníka,
ohliadal som sa po ľudskej pomoci, ale nebolo nikoho.
11 Pane, rozpomenul som sa na tvoje milosrdenstvo,
na to všetko, čo si pôsobil od večnosti.
12 Lebo ty, Pane, ochraňuješ všetkých, ktorí sa spoliehajú na teba,
a vyslobodzuješ ich z moci národov.
13 Vysoko nad zemou stanovil si mi príbytok
a prosil som, aby ma pominula smrť.
14 Vzýval som Pána, otca, môjho Pána,
aby ma neopustil, keď mi nadíde deň súženia,
ani ma nenechal bez pomoci, keď príde chvíľa násilníkov.
15 Ustavične chcem vychvaľovať tvoje meno
a vychvaľovať ho budem vyznávaním;
a moja prosba nájde vypočutie.
16 Lebo si ma vyslobodil zo záhuby
a vytrhol si ma, keď prišlo na mňa zlo.
17 Preto ťa chcem oslavovať a chválu ti vzdávať
a zvelebovať meno Pánovo.
Odporúčanie múdrosti
18 Kým som bol mladý, prv, ako som sa dal cestovať,
prosil som hlasitou modlitbou za múdrosť.
19 Pred (samým) chrámom som si ju vrúcne žiadal,
až do svojho posledného dychu ju budem hľadať:
a vykvitla mi ako predčasné hrozno.
20 Zaradovalo sa mi nad tým srdce:
moja noha kráčala priamou cestou,
od mladosti som šiel po jej šľapajach.
21 Len trochu som si naklonil ucho a prijal som ju.
22 Mnoho múdrosti som našiel pre seba
a veľký pokrok som urobil jej pomocou.
23 Chváliť budem toho, kto mi dáva múdrosť.
24 Rozhodol som sa, že ju budem (všade) uplatňovať.
Pilne som robil, čo je dobré, a nezahanbí ma to.
25 Moja duša až zápasila o ňu,
keď som ju konal, stal som sa pevným.
26 Svoje ruky som vystieral k výšinám
a žalostil som, že ju (mnohí) nepoznajú.
27 Svoju dušu som k nej upriamil
a našiel som ju, keď som začal poznávať.
28 Spolu s ňou som nadobudol od počiatku rozvahu,
a preto ju už nikdy neopustím.
29 Vo svojich útrobách som cítil nepokoj, aby som ju hľadal,
preto som si ju zaopatril ako vzácny poklad.
30 Za odmenu mi Pán dal jazyk, ním ho chcem vychvaľovať.
31 Neučení, poďte ku mne a zhromažďujte sa v mojej škole.
32 Prečo meškáte? Akú námietku máte proti nej? -
Veď vaše duše veľmi smädia!
33 Otvoril som ústa a prehovoril som:
Zadovážte si ju aj bez peňazí!
34 Svoju šiju vložte do jarma,
vaša myseľ nech prijme poučenie,
je nablízku, takže ju nájdete.
35 Na vlastné oči vidíte, že som sa málo namáhal,
no našiel som pre seba mnoho pokoja.
36 Prijmite poučenie, ktoré má hodnotu za veľké množstvo striebra;
a zlata v nej bohato nájdete.
37 Nech sa veselí vaša duša z jeho milosrdenstva,
ani nedôjdete zahanbenia, ak jeho chválite.
38 Konajte si načas prácu
a dá vám vašu odmenu na svoj čas.
Boh je v sľuboch verný
Ž105 (104)
1 ALELUJA.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
2 Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
3 Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
4 Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.
5 Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
6 vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
7 On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
8 Večne pamätá na svoju zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
9 na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
10 Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,
11 keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný.“
12 Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
13 a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,
14 nedovolil, aby im ľudia krivdili;
i kráľov karhal kvôli nim:
15 „Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom.“
16 Hlad privolal na krajinu
a poničil všetku zásobu chleba.
17 Pred nimi poslal muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.
18 Putami jeho nohy zovreli
a jeho šiju železom;
19 no potom došlo na jeho slová,
Pán dokázal jeho nevinnosť.
20 Vyslobodil ho posol kráľovský,
prepustil ho vládca národov;
21 ustanovil ho za Pána svojho domu
a za správcu všetkého svojho majetku,
22 aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.
23 I prišiel Izrael do Egypta
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
24 Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
25 Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
26 Poslal svojho sluhu Mojžiša
a Árona, ktorého si vyvolil.
27 A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia
a zázraky v Chámovej krajine.
28 Zoslal temnoty a zahalil ich,
lež oni sa jeho slovám spriečili.
29 Ich vody na krv premenil
a pozabíjal ich ryby.
30 Ich krajina sa zahemžila žabami,
vnikli až do paláca kráľovho.
31 Rozkázal a prileteli roje múch,
všetky končiny zaplavili komáre.
32 Namiesto dažďa im zoslal kamenec,
žeravý oheň do ich krajiny.
33 A zbil im révu i figovník,
dolámal stromy na ich území.
34 Rozkázal a prileteli kobylky,
nespočetné množstvo sarančí.
35 Zožrali všetku zeleň v krajine,
zožrali všetku zemskú úrodu.
36 A pobil všetko prvorodené v Egypte,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.
37 Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
38 I zaradoval sa Egypt, že už odišli,
lebo strach z nich naň doľahol.
39 Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,
a oheň, aby im svietil za noci.
40 Keď požiadali, zoslal im prepelice
a sýtil ich chlebom z neba.
41 Otvoril skalu a voda vytryskla,
po púšti tiekla sťa rieka.
42 Lebo pamätal na slová svojho záväzku,
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
43 Vyviedol teda svoj ľud v radosti,
vyvolených svojich s plesaním.
44 A odovzdal im krajiny pohanov
i zaujali majetky národov,
45 aby zachovávali jeho predpisy
a jeho zákon plnili.
ALELUJA.