Sir25
Príkazy o Božej láske
XXV. 1 V trojakej veci má záľubu môj duch,
ktoré schvaľuje Boh aj ľudia:
2 (To sú:) Svornosť bratov a láska k blížnym
a ďalej: manžel a manželka, ak žijú v dobrej zhode.
3 Trojaký druh ľudí však nenávidí moja duša
a veľmi ťažko nesiem, že aj takí sú nažive:
4 pyšného bedára, falošného boháča
a starca, ak je pochabý a bez rozumu.
5 Čoho si si nenazbieral za mladi
ako to chceš nájsť vo svojej starobe?
6 Ako veľmi sluší súdnosť šedinám
a starcom, aby vedeli poradiť!
7 Ako veľmi sluší zostarnutým múdrosť
a osláveným ľuďom rozvaha a rada!
8 Vencom pre starcov je bohatá skúsenosť
a ich slávou je bázeň pred Pánom.
9 Chválil som si deväť vecí o ktorých by sa nik ani nenazdal,
a desiatu oznámim ľuďom svojím jazykom:
10 Ten, kto sa môže radovať z dietok,
už zaživa vidí skazu svojich nepriateľov.
11 Blažený, kto nažíva s rozumnou ženou,
kto sa neprevinil jazykom
a kto neotročí od seba nehodnejším ľuďom.
12 Blažený, kto nájde pravého priateľa
a kto spravodlivosť hlása ušiam, čo ho počúvajú.
13 Veľký je ten, kto našiel múdrosť a vedomosť,
ale niet nad toho, kto sa bojí Pána.
14 Bázeň pred Bohom prevyšuje všetko ostatné.
15 Blažený, kto dostal bázeň pred Bohom do daru:
kto si ju drží pevne - komu ho možno prirovnať?
16 Bázeň pred Bohom je počiatkom lásky k nemu,
viera však počiatkom oddanosti jemu.
O zlej a dobrej žene
17 Najväčšia rana je zo zármutku srdca,
najväčšia zloba však, ak je žena ničomná.
18 (Nech je) akákoľvek rana, len nie rana srdca!
19 (Nech je) akákoľvek ničomnosť, len nie ničomnosť ženy!
20 (Nech je) akékoľvek súženie, len nie súženie od nenávistníkov!
21 (Nech je) akákoľvek pomsta, len nie pomsta od nepriateľov!
22 Niet horšieho jedu, ako je jed hadí
23 a niet (horšieho) hnevu nad hnev ženy:
radšej by si si prial bývať spolu s levom a drakom,
ako byť spolu s ničomnou ženou.
24 Zloba znetvorí tvár ženy:
zachmúri sa jej tvár ako tvár medvedice:
a vyzerá, akoby bola vrecom.
25 Jej muž vzdychá v kruhu priateľov
a len čo málo (o nej) počuje, zastene.
26 Akákoľvek zloba je menšia od zloby ženskej,
nech by na ňu zaľahol osud hriešnikov!
27 Ako ťažko stúpajú nohy starca v piesku,
tak pôsobí jazyčnica na pokojného muža.
28 Nezahliadaj na krásu ženy,
ani nepožiadaj ženy pre jej pôvab!
29 Hnev ženy zneucťuje a je veľkou hanbou.
30 Ak žena raz uchváti moc, vždy odporuje mužovi.
31 Skľúčená myseľ, tvár bez (znaku) radosti
i zranené srdce - to je (dielo) ničomnej ženy.
32 Skleslé ruky, trasľavé kolená -
to je (dielo) ženy, ktorá nevie oblažiť muža.
33 Prvý hriech povstal pre ženu
a pre ňu musíme všetci zomrieť.
34 Netrp, aby ti čo len málo unikala voda:
ani zlej žene nepriznaj voľnosť na vychádzku!
35 Ak sa nespráva na (pokyn) tvojej ruky,
hanbu ti zapríčiní pred nepriateľmi.
36 Oddeľ takú od svojho tela,
aby ti nekrivdila ustavične.
Sir26
Chvála dobrej ženy
XXVI. 1 Muž dobrej ženy je blažený:
počet jeho rokov sa zdvojnásobí.
2 Zdatná žena oblažuje muža,
takže v pokoji prežíva roky života.
3 Dobrá žena je dobrý podiel dedičný,
muž ju dostane ako odmenu za dobré skutky.
4 Či je bohatý, či chudobný, veselá je myseľ,
pohľad takých je v každom čase radostný.
5 Trojaká vec mi napĺňa myseľ strachom:
a pri štvrtej sa mi chveje, tvár:
6 klebety po meste, zbiehanie sa ľudu,
7 falošné osočovanie, lebo to všetko je ťažšie od smrti.
8 Bolesť a zármutok zaviní srdcu žiarlivá žena;
9 u žiarlivej ženy je jazyk bičom pre všetkých, s kým sa stretá.
10 Zlá žena je ako záprah volov sem-tam hnaných,
kto ju má, akoby držal šťúra.
11 Opitá žena spôsobuje veľký hnev:
jej potupu a nestydatosť nemožno ukryť.
12 Smilnú ženu môžeš poznať z jej vyzývavých očí
a podľa mihalníc.
13 Prísne si stráž ženu, ak sa nechce odvrátiť (od zla),
aby sa ti nespreneverila, keď si nájde príležitosť.
14 Varuj sa všetkej nehanebnosti jej očí
a nediv sa tomu, ak opovrhne tebou.
15 Ako smädný pocestný otvára nad prameňom ústa
a pije z každej vody, ktorá sa mu naskytne:
tak aj (ona) sa posadí pred každý kôl
a roztvorí púzdra každému šípu, kým neustane.
16 Pôvab usilovnej ženy oblažuje muža
a (jej rozvaha) dodáva vzrast jeho kostiam.
17 Jej rozvážnosť je dar od Boha;
18 ak je žena rozvážna a mlčanlivá,
nemožno dosť preplatiť takú dobre vychovanú dušu.
19 Svätá a cudná žena je pôvab nad pôvab,
20 nijaká protihodnota sa nevyrovná zdržanlivej duši.
21 Ako osvieti ranné slnko svet z Božích výšin,
tak je ozdobou pre dom pôvab dobrej ženy;
22 ako žiari svetlo na posvätnom svietniku,
tak žiari aj jej krása na pevnej postave.
23 Ako zlaté stĺpy na strieborných podstavcoch,
tak pevne sa opierajú na chodidlá nohy urastenej (ženy).
24 Ako (kladú) večné základy na tvrdú skalu,
také (pevné) sú aj Božie prikázania v srdci svätej ženy.
Vsuvka gréckej osnovy Knihy Sirachovcovej po 26, 24.
(1) Synu, zachovaj si zdravú sviežosť svojej mladosti
a svoju schopnosť nemárni s cudzími ženami!
(2) Vyhľadaj si najlepšiu čiastku z poľa
a sej do nej svoje semeno v nádeji šľachetného potomstva;
(3) tak ťa obkľúčia tvoji potomci
a budú vzrastať, keďže majú oporu v šľachetnom pôvode.
(4) Smilnicu treba klásť svini na roveň,
vydatá žena je zas vežou smrti tým, ktorí ju užívajú.
(5) Necudnú ženu dostáva smilník ako svoj údel,
nábožnú ženu zase dostáva bohabojný.
(6) Chlipná žena nedbá na nijakú hanbu,
no cudná žena cíti hanblivosť aj pred svojím mužom.
(7) Ženu bez hanby treba pokladať za podobnú psovi,
ale hanblivá sa bojí Pána.
(8) Ženu, ktorá si ctí muža, všetci uznávajú za múdru,
ale takú, ktorá ním pohŕda, všetci majú za odpornú pre jej pýchu.
(9) Keď sa dobrá žena v niečom aj protiví, robí to pokorne
a budí zdanie, že je to iba iskierka.
(10) Krikľavú ženu a jazyčnicu majú za vojnovú trúbu, ktorá plaší na ústup.
A muž, svojou mysľou podobný jej spôsobom,
prežíva celý svoj život v bojovných nepokojoch.
25 Pri dvoch veciach zarmucuje sa mi srdce
a pri tretej pochytí ma hnev:
26 Ak udatný bojovník hynie nedostatkorn,
keď opovrhujú rozumným mužom
27 a keď niekto prechádza od spravodlivosti k hriechu.
Pre takého ustanovil Boh meč.
28 Dva druhy vecí zdajú sa mi ťažké a krajne nebezpečné:
priekupník sa ťažko zbaví nedbalosti (voči pravde)
a obchodník sa nevie zdržať od hriechov svojich perí.
Sir27
XXVII. 1 Mnohí ľudia sa prehrešili pre svoj nedostatok:
a kto chce zbohatnúť, odvracia si oko (od pravdy).
2 Ako vrážajú kôl do škáry medzi kamene,
tak aj hriech sa vtiera medzi kúpu a predaj.
3 S hriešnikom sa spolu rozpadne aj jeho hriech,
4 Ak sa nebudeš pilne pridŕžať bázne pred Pánom,
čoskoro sa ti rozpadne dom.
5 Ako pri osievaní sitom ostávajú smeti,
tak sa javí nedostatok človeka pri spomienke na neho.
6 Pec skúša výrobky hrnčiara
a spravodlivého skúša súženie.
7 Ovocie ukáže, ako ošetrovali strom,
a tak aj slovo človeka (ukáže), ako myslí v srdci.
8 Nechváľ nikoho, dokiaľ neprehovoril,
lebo (reč) je skúška pre ľudí.
9 Ak sleduješ spravodlivosť, dosiahneš ju
a oblečieš si ju ako ozdobné rúcho;
ak budeš s ňou prebývať, ochráni ťa naveky
a stane sa ti oporou v deň skúšky.
10 Vták prisadne k sebe podobným
a vernosť sa vracia k tým, ktorí ju konajú.
11 Lev ustavične číha po koristi:
tak aj hriechy (číhajú) po tých, ktorí robia neprávosť.
12 Svätý človek vytrvá v múdrosti ako slnko,
kým pochabý sa mení ako mesiac.
13 V spoločnosti nerozumných si uchovaj slovo na (svoj) čas,
ale v spoločnosti rozvážnych zostávaj trvale.
14 Rozhovor s hriešnikmi (nech ti je) odporný,
ich smiech (sa ozýva) pri hriešnom hodovaní.
15 Reč spojená s častou prísahou naježuje vlasy na hlave
a ich nehanebné (reči nútia) zapchať si uši.
16 Kde sa násilníci hádajú, tam je možné vyliatie krvi,
a ťažko počúvať ich zlorečenia.
17 Kto vyzradí priateľovo tajomstvo, stráca dôveru
a nenájde viac priateľa po svojej vôli.
18 Miluj priateľa a verne sa ho drž!
19 Ak zradíš jeho tajomstvá, už za ním ani nechoď!
20 Aký je totiž ten, kto sa zbaví priateľa,
taký je aj ten, kto zničí priateľstvo so svojím blížnym.
21 Ak niekto vypustí vtáka z ruky, (už ho viac nemá),
tak ani ty viac nechytíš blížneho, ak si ho opustil.
22 Nehoň sa za ním, lebo je už ďaleko:
utečie ti ako srna, keď (sa dostane von) z osídla,
lebo zranili jeho dušu.
23 (Takú ranu) nemožno zaviazať:
ako sa dá udobriť zlostné slovo?
24 Kto zradí priateľovo tajomstvo,
pre takú nešťastnú dušu niet už nádeje.
25 Kto súhlasne (žmurká) okom, zlé veci kuje,
ale neodmietne ho nik.
26 Pred tvojimi očami mu kypia ústa sladkosťou,
pri tvojich rečiach prejavuje obdiv,
potom si však (s úškľabkom) skriví ústa
a z tvojich slov ti pripravuje pád.
27 Všeličo nenávidím, ale takému sa už nič nevyrovná;
no aj Pán ho má v nenávisti.
28 Kto hádže kameňom do výšky, môže mu padnúť na hlavu:
tak aj zákerný úder falošníka rozdáva viaceré rany.
29 Kto inému jamu kope, sám do nej padá;
kto nastavuje kameň blížnemu, potkne sa oň,
a kto stavia druhému osídlo, zahynie v ňom.
30 Kto sa zapodieva hriešnym úmyslom (proti iným), spadne to na neho;
ani si neuvedomí, odkiaľ to prišlo.
31 Výsmech a potupa je (dielo) pyšných,
pomsta však číha po takých ako lev.
32 V osídle zahynú, čo sa kochajú pri páde spravodlivých:
bolesť ich zožerie prv, ako zomrú.
Treba potlačiť hnevlivosť!
33 Hnev a zúrivosť - to obidvoje je odporné,
len hriešny človek sa ich pevne drží.
Zásady spravodlivého vladára
Ž101 (100)
1 Dávidov žalm.
Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať,
zahrať ti, Pane, na harfe.
2 Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života;
kedyže prídeš ku mne?
Chcem kráčať v nevinnosti srdca
uprostred svojej čeľade.
3 Nesprávne predsavzatia si nerobím,
podvodníka mám v nenávisti;
ten nemá ku mne prístup.
4 Skazené srdce sa mi prieči,
zlomyseľníka nechcem znať.
5 Kto tajnostkársky ohovára blížneho,
toho umlčím.
Kto má oko pyšné a srdce naduté,
toho neznesiem.
6 Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou.
Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť.
7 V mojom dome nebude bývať pyšný človek
a luhár neobstojí pred mojimi očami.
8 Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine
a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.