Iz16
Záchrana je na Sione
XVI. 1 Pošlite baránka vládcovi zeme
zo Sely púšťou k vrchu dcéry Siona.
2 Ako odplašené vtáča, rozohnané hniezdo,
budú dcéry Moabu pri brodoch Arnona.
3 „Daj radu, učiň rozhodnutie;
premeň na noc svoj tieň v pravé poludnie,
schovaj ubehlíkov, nevyjavuj rozplašených!
4 Nech u teba bývajú ubehlíci Moabu,
buď im útočišťom pred ničiteľom!“
Veď zmizol násilník, prestalo ničenie,
zhynuli z krajiny tí, čo ju gniavili!
5 Milostivo bude postavený trón
a na ňom bude verne sedieť v stánku Dávidovom
sudca, čo hľadá právo a domáha sa pravdy.
Moabsko spustne pre pýchu
6 Počuli sme o pýche Moabu, pýche veľkej,
a o jeho nadutosti, hrdosti a prchkosti,
o jeho nezmyselných rečiach.
7 Preto jajkať bude Moab k Moabovi,
všetko to bude jajkať.
Za hroznovými koláčmi Kír-Charošetu
budú vzdychať celkom zničení.
8 Lebo sú zvädnuté polia Hesebonu,
vinicu Sabamy rozšliapali páni národov;
jej ratolesti siahajú až k Jazeru,
zatárali sa na púšť,
jej výhonky sa rozvetvovali,
presahovali more.
9 Preto plačom Jazerčanov oplakávam vinicu Sabamy,
zalievam ťa slzami, Hesebon a Eleále,
veď do tvojho vinobrania a do tvojej žatvy
vpadávalo ujúkanie.
10 Zmizla radosť a plesanie zo záhrad
a vo viniciach nejasajú, nevýskajú,
víno v lisoch nešliape šliapač,
urobil som koniec ujúkaniu.
11 Preto moje vnútro zuní pre Moaba ako citara
a moje útroby pre Kír Cháreš.
12 Až sa zjaví Moab
a namáhať sa bude na výšinách
a vojde sa modliť do svojej svätyne,
nič nezmôže.
13 Toto je slovo, ktoré Pán dávno vyriekol nad Moabom. 14 Teraz však prehovoril Pán: „V troch rokoch, ako rokoch žoldniera, bude znevážená sláva Moabu so všetkým veľkým zástupom. Zvyškov však bude málo, trocha, nie mnoho.“
E. Damask
Iz17
Skaza Damasku a Aramu
XVII. 1 Výrok nad Damaskom:
„Hľa, Damask prestane byť mestom,
bude iba hŕbou zrúcanín.
2 Opustené budú mestá Aroeru,
budú patriť stádam,
tam budú ležať a nik ich neodstraší.
3 Zhynie bašta Efraimu
a kráľovstvo Damasku,
so zvyškami Aramu bude
ako so slávou synov Izraela“ -
hovorí Pán zástupov.
Trest Izraela
4 V ten deň zdrobnie Jakubova sláva
a tučnosť jeho tela schradne.
5 A obíde, ako keď žnec zachytáva steblá
a jeho rameno obžína klasy
v údolí Refaim.
6 Zostanú z neho paberky,
ako keď ráňajú olivy,
dve-tri bobuľky na samom vrcholci,
štyri-päť na konárikoch stromu“ -
hovorí Pán, Boh Izraela.
7 „V ten deň vzhliadne človek na svojho Tvorcu
a jeho oči pozrú na Svätého Izraelovho.
8 Nebude hľadieť na oltáre,
na dielo svojich rúk,
a nebude pozerať na to,
čo vytvorili jeho prsty,
na ašery a slnečné stĺpy.
9 V ten deň budú jeho opevnené mestá
ako zboreniská Hevejcov a Amorejčanov,
ktoré opustili pred synmi Izraela,
a bude pustatinou.
10 Veď si zabudol na Boha, svoju spásu,
a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul,
preto len saď rozkošné sady
a cudzím viničom ich vysádzaj!
11 V deň, keď zasadíš, ohraď
a do rána priveď svoje semeno k rozkvetu:
unikne žatva v deň choroby
a nezhojiteľnej bolesti.“
Rýchly pád asýrskeho vojska
12 Beda, hukot mnohých národov,
hučia ako hukot morí!
Burácanie národov,
burácajú ako burácanie ohromných vôd.
13 Zástupy burácajú ako burácanie mnohých vôd,
ale zahriakne ich a ujdú ďaleko;
budú hnané ako pleva vetrom
a ako krútňava povíchricou.
14 Za večera, hľa, zdesenie,
pred ránom ho už niet!
To je údel tých, čo nás olupujú,
a osud tých, čo nás vykorisťujú.
F. Etiópia
Iz18
XVIII. 1 Beda, zem zuniacich krídel,
čo je za riekami Etiópie,
2 čo posiela poslov po mori,
po vode na papyrusových člnkoch!
Choďte, rýchli posli,
k národu urastenému a lesklému,
k ľudu strašnému na ďaleko-široko,
k národu silnému a drviacemu,
ktorému rieky prerývajú krajinu.
3 Všetci občania sveta a obyvatelia zeme
hľaďte, až sa zdvihne zástava na vrchoch,
až zazneje trúba, čujte!
4 Lebo takto hovorí Pán ku mne:
„Spokojne budem hľadieť na svojom mieste
ako žiarna horúčava za jasna
a ako oblak rosy v úpale žatvy.“
5 Lebo pred oberačkou, keď kvitnutiu je koniec
a hroznom polozrelým bude jeho kvet,
poobrezáva výhonky nožmi
a vetvy odstráni, obstrihá.
6 Všetci budú ponechaní vtáctvu hôr
a zveri zeme,
vtáctvo tam bude letovať
a všetka zver zeme tam prezimuje.
7 V tom čase prinesie dar Pánovi zástupov
národ urastený a lesklý,
ľud strašný na široko-ďaleko,
národ silný a drviaci,
ktorému rieky prerývajú krajinu,
na miesto mena Pána zástupov, na vrch Sion.
Oslava Pána a prosba o pomoc
Ž108 (107)
1 Pieseň. Dávidov žalm.
2 Ochotné je moje srdce, Bože,
ochotné je moje srdce:
budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja,
3 prebuď sa, harfa a citara,
chcem zobudiť zornicu.
4 Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi
a zaspievam ti žalmy medzi národmi.
5 Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo
a tvoja vernosť až po oblaky.
6 Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
7 Zachráň svojich najmilších;
pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.
8 Vo svojej svätyni Boh povedal:
„S radosťou rozdelím Sichem
a rozmeriam sukotské údolie.“
9 Môj je Galaád a môj je Manasses;
Efraim je prilba mojej hlavy
a Júda moje žezlo vladárske.
10 Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam,
Idumea sa mi stane podnožkou,
nad Filištínskom víťazne zajasám.“
11 Kto ma privedie do opevneného mesta
a kto ma odprevadí až do Idumey?
12 Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?
A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?
13 Ty nám pomôž dostať sa z útlaku,
pretože ľudská pomoc nestačí.
14 S Bohom budeme udatní,
on našich nepriateľov pošliape.