Reči po nastúpení Joakima na trón hl. 7 - 20
Jer7
VII. Nespoliehať sa na chrám! - 1 Reč, ktorú povedal Pán Jeremiášovi: 2 Staň si do brány Pánovho domu, ohlás tam tieto slová a povedz: Počujte slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Pánovi. 3 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje činy, tak vás nechám bývať na tomto mieste. 4 Nespoliehajte sa na takéto klamlivé reči: „Chrám Pánov, chrám Pánov, chrám Pánov je toto!“ 5 Ak dôkladne napravíte svoje cesty a svoje činy, ak budete ľuďom naozaj prisluhovať právo, 6 cudzincov, siroty a vdovy nebudete utláčať, nebudete vylievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu nebudete chodiť za cudzími bohmi: 7 nechám vás bývať na tomto mieste v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.
8 Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči bez akéhokoľvek prospechu. 9 Nuž kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte? 10 Potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa volá mojím menom, a hovoríte: „Sme v bezpečí,“ len aby ste mohli páchať všetky tieto ohavnosti? 11 Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech vo vašich očiach? Veď aj ja vidím, hovorí Pán. 12 Choďte k môjmu príbytku do Šíla, kde som sprvoti ubytoval svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť svojho ľudu, Izraela! 13 Teraz teda, preto, že robíte tieto rozličné skutky, (hovorí Pán), že som hovorieval k vám od svitu stále a nepočúvali ste, že som volal a neodpovedali ste: 14 urobím s týmto domom, ktorý sa volá mojím menom, na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som urobil so Šílom. 15 A odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efraimovo.
Modloslužba a nekajúcnosť
Kráľovná nebies. - 16 A ty sa neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, pretože ťa nevyslyším. 17 Či nevidíš, čo títo vystrájajú po júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema? 18 Deti zbierajú drevo a otcovia zapaľujú oheň, ženy však zarábajú kvas na koláče pre kráľovnú nebies. A lejú nápoje cudzím bohom, len aby ma urazili. 19 Nuž, či títo urazia mňa, (hovorí Pán), a nie seba na svoju vlastnú záhubu?
20 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, svoj hnev a svoj zápal rozlejem na toto mesto, na ľudí a dobytok, na stromy poľa a plody zeme, bude horieť a nevyhasne.
Poslušnosť je nad obety. - 21 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Celopaly hromaďte na žertvy a - jedzte mäso! 22 Veď som vašim otcom nič nehovoril a nič neprikázal o obetách a žertvách vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta. 23 Iba som im uložil príkaz, ktorý znel: Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom, vy však budete mojím ľudom. Kráčajte tiež každou cestou, ktorú vám ja prikážem, aby sa vám dobre vodilo.
24 Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, išli za svojimi plánmi v podlej zatvrdnutosti svojho srdca, ukázali mi chrbát a nie tvár. 25 Odo dňa čo vaši otcovia vyšli z Egypta, až podnes som deň čo deň posielal k nim rozličných svojich sluhov, prorokov, 26 ale nepočúvali ma a nenaklonili si ucho, stali sa tvrdošijnými, horšími ako ich otcovia. 27 A ak im všetky tieto veci porozprávaš, nebudú ťa počúvať, ak budeš na nich volať nedajú ti odpoveď. 28 Povedz im teda: Toto je národ, ktorý nepočúva hlas Pána, svojho Boha, a nechce prijať výstrahu. Zahynula pravda, zmizla im z úst.
Zločiny v údolí Ben Hinom
29 Ostrihaj si a odhoď vlasy,
na holiach zaspievaj žalospev,
veď Pán zavrhol, odsotil
rod, na ktorý sa hnevá,
30 pretože synovia Júdu pred mojím zrakom páchali zlo, (hovorí Pán), a svoje ohavnosti umiestili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili. 31 A vybudovali výšiny, Tofet, ktorý je v údolí Ben Hinom, aby tam v ohni upálili svojich synov a svoje dcéry, čo som im ja neprikázal, ani na myseľ mi to neprišlo. 32 Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že sa nebude viac hovoriť Tofet a údolie Ben Hinom, ale Údolie vraždenia. A pre nedostatok miesta budú pochovávať v Tofete. 33 Vtedy budú mŕtvoly tohto ľudu pokrmom nebeského vtáctva a poľnej zveriny, nebude, kto by odoháňal. A odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, áno, pustatinou bude krajina.“
Jer8
VIII. 1 „V tom čase, (hovorí Pán), vyvlečú z ich hrobov kosti kráľov Júdu, kosti jeho kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov a kosti občanov Jeruzalema 2 a porozkladajú ich pred slnko, mesiac a celé vojsko nebies, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, u ktorých sa vyzvedali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, budú hnojom na roli. 3 A všetkým zvyškom, ktoré z tohto zločinného rodu ostanú, bude smrť vítanejšia ako život, na ktoromkoľvek mieste, kde ich vyženiem, hovorí Pán zástupov.
Národ je nenapraviteľný
4 A povieš im: Toto hovorí Pán:
Či, kto padne, nepovstane?
Či, kto sa odvráti, nenavráti sa?
5 Prečo odpadol tento ľud (Jeruzalem)
odpadom trvalým?
Pridŕžajú sa klamu,
odmietajú sa obrátiť.
6 Pozoroval som, počúval:
hovorili, čo nie je pravda,
svoj zločin nik neoľutoval, neoželel;
vraj: „Čože som urobil?“
Vo svojom behu sa neobrátia
ako kôň, čo sa rúti do boja.
7 Ešte i bocian pod nebom
pozná svoje obdobie;
hrdlička, lastovička, žeriav
zadržia čas svojho príchodu,
ale môj ľud nepozná
Pánovo nariadenie.
8 Ako len hovoríte: „Múdri sme
a Pánov zákon máme my!“?
Nuž hej, na lož obrátil
lživý grifeľ pisárov.
9 Zahanbení sú mudrci,
potkli sa, zakosílili;
hľa, opovrhli slovom Pánovým,
akúže múdrosť potom majú?
10 Preto oddám ich ženy iným,
ich polia podmaniteľom,
veď od najmenšieho po najväčšieho
sú ziskuchtiví všetci
a od prorokov až po kňazov
všetci pášu podvod.
11 Liečia ranu dcéry môjho ľudu
ľahkovážne. Vravia:
„Pokoj! Pokoj!“, ale pokoj a niet.
12 Zahanbení sú, veď pášu ohavnosť,
ale hanbiť sa nehanbia,
ani červenať sa nevedia.
Preto padnú s tými, čo budú padať,
v čase navštívenia klesnú, hovorí Pán.
Príde nešťastie
13 Ak som chcel oberať - hovorí Pán,
nebolo strapcov na viniči,
na figovníku nebolo fíg,
ale lístie uvädlo;
ak som ja dával, prestupovali.
14 „Prečože máme sedieť?
Zhromaždite sa a poďme
do opevnených miest,
nech tam zhynieme,
pretože nás zničí Pán, náš Boh,
a napojí nás otrávenou vodou,
lebo sme zhrešili proti Pánovi.
15 Čakať na pokoj? Niet nič dobrého!
Na čas uzdravenia? Nuž hľa, zdesenie!“
16 Od Danu počuť fučať jeho kone,
erdžanie jeho tátošov
otriasa celú zem.
Prídu a vyžerú krajinu a jej úrodu,
mesto i jeho obyvateľov.
17 Lebo hľa, pošlem proti vám
hady, vretenice,
ktoré nemožno očarovať,
i budú vás hrýzť, hovorí Pán.
Žalosť proroka
18 Vari sa teším? Žiaľ sa ma zmocňuje,
srdce mi je choré.
19 Počujte! Výkrik dcéry môjho ľudu
z ďalekej krajiny:
„Či Pán nie je na Sione,
či nie je na ňom jeho kráľ?“
„Prečo ma popudzovali svojimi modlami,
cudzími ničomnosťami?“
20 Prešla žatva, leto pominulo,
a my nie sme zachránení!“
21 Pre pokorenie dcéry môjho ľudu som zlomený,
smútim, hrôza sa ma zmocňuje.
22 Či nieto balzamu v Galaáde?
Či tam nieto lekára?
Áno, prečo sa nezacelie
rana môjho ľudu?
23(9,1) Kiežby moja hlava bola studňou
a moje oči prameňmi sĺz:
oplakával by som vo dne v noci
zabitých dcéry môjho ľudu.
Jer9
Prorok sa odvracia od ľudu
IX. 1(2) Kiežby som mal na púšti
vandrovnícku kolibu,
opustil by som svoj ľud
a odišiel by som od nich,
(3) veď sú to všetko cudzoložníci, (tlupa odbojníkov).
2 „Naťahujú si kušu - svoj jazyk,
klam, a nie spravodlivosť
zavládli v krajine,
veď sa vrhajú z hriechu do hriechu,
mňa však nepoznajú, hovorí Pán.
3(4) Chráňte sa každý svojho blížneho,
nedôverujte vlastnému bratovi,
lebo každý brat podvádza
a každý priateľ zháňa ohovárky.
4(5) Všetci sa podvádzajú vzájomne,
pravdu neprehovoria,
jazyk si cvičia v Iživých rečiach,
sú skazení, nechcú sa obrátiť.
5(6) Útlak za útlakom,
podvod za podvodom!
Zdráhali sa poznať ma, hovorí Pán.
6(7) Nuž toto hovorí Pán zástupov:
„Hľa, ja ich roztápam a skúmam;
veď akože mám konať
pre zločinnosť dcéry môjho ľudu?
7(8) Ich jazyk je smrtiaci šíp,
ich ústa hovoria podvodne.
„Pokoj!“ hovorí priateľovi,
v sebe však zamýšľa lesť.
8 Či ich nemám za to potrestať? -
hovorí Pán.
Či sa nemám pomstiť
na takomto národe?“
9 Na vrchoch spustím plač a kvílenie
a na lúkach púšte žalospev,
veď sú vyhorené, nik tam neprejde,
ani nepočuť hlasy stád;
nebeské vtáčky a zverina
ušla, utiekla.
10 „A Jeruzalem obrátim na hŕbu skál,
na brloh šakalov,
z júdskych miest urobím púšť
bez obyvateľov.“
Novšie výstrahy
11 Kto je taký múdry, že to pochopí?
Komu vraveli ústa Pánove, aby to zvestoval?
Pretože hynie krajina
ako vyhorená púšť, ktorou nik neprejde.
12 A Pán hovorí: „Pretože opustili môj zákon, ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za ním, 13 ale išli za svojím zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia. 14 Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela:
„Hľa, ja nakŕmim tento ľud palinou
a napojím ich otrávenou vodou,
15 rozptýlim ich medzi národmi, ktoré nepoznajú ani oni,
ani ich otcovia; a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.
16 Toto vraví Pán zástupov:
Pozorujte a zavolajte nariekačky, nech prídu;
po najmúdrejšie pošlite, nech sa dostavia.“
17 Nech sa náhlia a začnú nad nami nárek,
aby naše oči ranili slzy
a spod našich mihalníc vyvierala vlaha.
18 Veď čuj ! Nárek počuť zo Siona:
„Ako sme znivočení
a zahanbení veľmi!
Veď opúšťame krajinu,
rozhádzali nám príbytky.“
19 Počujte, ženy, slovo Pánovo,
vaše uši nech načúvajú slová jeho úst;
naučte svoje dcéry nariekať
a družka družku žalospev.
20 Lebo smrť vchádza našimi oknami,
vstupuje do našich palácov,
vybíja deti z ulice
a mladíkov z námestí.
21 Hovor! (Toto hovorí Pán:)
„Mŕtvoly ľudí padajú
ako hnoj na poli,
ako snop za žencom,
a nik ich nezdvihne.“
Nechváliť sa ničomnosťami
22 Toto hovorí Pán:
„Múdry nech sa nechváli múdrosťou,
silák nech sa nehonosí silou,
boháč nech sa nechváli svojím bohatstvom,
23 ale kto sa chváli, nech sa chváli tým,
že je rozumný a pozná mňa,
že ja som Pán, ktorý sa zľutúva,
prisluhuje právo a pravdu na zemi,
lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán.
24 Hľa navštívim všetkých obrezaných neobrezancov: 25 Egypt, Júdsko, Edom, synov Amonových, Moab a všetkých, ktorí si holia okraje a bývajú na púšti, pretože všetky národy sú obrezané, ale celý dom Izraelov má neobrezané srdce.“