Jer16
XVI. Jeremiáš, obraz nešťastného národa. - 1 Pán prehovoril ku mne takto: 2 Nevezmi si manželku a nemaj synov ani dcéry na tomto mieste! 3 Lebo toto hovorí Pán o synoch a dcérach, narodených na tomto mieste, a o ich matkách, ktoré ich zrodia, a o ich otcoch, ktorí ich splodia v tejto krajine: 4 Zomrú smrťou plnou múk, neoplačú ich, ani nepochovajú, budú na zemi ako hnoj; zahynú mečom a hladom, ich mŕtvoly budú pokrmom vtákov nebies a zvierat zeme.“
5 Áno, toto hovorí Pán: „Nevkroč do domu hluku a nechoď nariekať, ani im nevyslov sústrasť, pretože som odňal od toho ľudu svoj pokoj, milosť a zľutovanie - hovorí Pán. 6 Veľkí i malí pomrú v tejto krajine, nepochovajú ich, ani ich neoplačú a nik sa neporaní, ani neostrihá pre nich. 7 A nebudú lámať smútočný chlieb, aby ich potešili pre mŕtvych, ani im nedajú piť kalich útechy za otcom a za matkou.
8 Ani do domu hostiny nevkroč, aby si si posedel s nimi a jedol a pil. 9 Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja odstránim vo vašich dňoch z tohto miesta viditeľne spred vašich očí hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy.
10 A keď zvestuješ tomuto ľudu všetky tieto reči a oni sa ťa opýtajú: „Prečo Pán oznamuje proti nám všetko toto nešťastie? Čo je naša vina a čo je náš hriech, ktorým sme sa previnili proti Pánovi, nášmu Bohu?“ 11 ty im odpovieš: Pretože vaši otcovia opustili mňa - hovorí Pán, išli za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im mňa však opustili a môj zákon nezachovávali. 12 Nuž a vy ste robili horšie ako vaši otcovia; hľa, chodíte každý za svojím zatvrdnutým srdcom a nepočúvate mňa. 13 Vysotím vás teda z tejto krajiny do krajiny, ktorú nepoznáte ani vy, ani vaši otcovia, a budete tam deň a noc slúžiť cudzím bohom, keďže vám neudelím milosť. 14 Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že už nebudú viac hovoriť: „Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,“ 15 ale len: „Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich porozhadzoval.“ A ja ich privediem späť do krajiny, ktorú som dal ich otcom.
16 Hľa, ja pošlem mnohých rybárov - hovorí Pán, a vychytajú ich, potom však pošlem veľa poľovníkov a vylovia ich zo všetkých vrchov a zo všetkých kopcov i zo skalných puklín. 17 Lebo mám oči na všetkých ich cestách, predo mnou sa neschovajú a ich hriech nie je skrytý pred mojím zrakom. 18 A odplatím (najprv) dvojnásobne ich hriech a ich vinu, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavností a svojimi ošklivosťami preplnili moje dedičstvo.“
19 Pane, sila moja a pevnosť moja,
útočište moje v čase úzkosti!
K tebe pristúpia národy
od končín sveta a povedia:
„Len klam dedili naši otcovia,
ničomnosť a veci neužitočné.“
20 Nuž či si človek urobí bohov?
Veď sú to nie bohovia!
21 Preto, hľa, ja ich naučím
tento raz im dám poznať
svoju ruku a silu
a poznajú, že mám meno Jahve.“
Jer17
Vina Júdu
XVII. 1 Vina Júdova je napísaná
železným rydlom, diamantovým hrotom,
je vyrytá do tabule ich srdca
a na rohy ich oltárov
2 takže ich synovia pamätajú na ich oltáre,
na ašery, na zelené stromy,
na vysoké pahorky
3 na vrchoch v poli.
„Tvoj majetok, všetky tvoje poklady
vydám na lúpež:
tvoje hriešne výšiny
na celom tvojom území.
4 Vypustím z ruky svoje dedičstvo,
ktoré som ti dal;
spravím ťa otrokom tvojich nepriateľov
v krajine, ktorú nepoznáš;
veď ste zapálili oheň môjho hnevu,
blčať bude naveky.“
Múdre poučenie
5 Toto hovorí Pán:
„Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človeka
a telo urobil svojou oporou,
ale od Pána sa mu srdce vzdialilo.
6 Je ako tamariška na púšti,
neuzrie prichádzať blaho,
býva v púšti na vyhoreniskách,
v zemi soľnatej, neobývanej.
7 Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána,
Pán bude jeho nádejou.
8 Je ako strom, zasadený pri vode,
čo si vystiera k potoku korene,
nebojí sa, keď prichádza horúčosť,
lístie mu ostáva zelené.
V suchom roku nemá starosti
a neprestáva rodiť ovocie.
9 Srdce je klamlivé nado všetko
a rozjatrené, kto sa v ňom vyzná?
10 Ja, Pán, skúmam myseľ
a skúšam srdce:
odplatím každému podľa jeho ciest,
podľa ovocia jeho skutkov.“
11 Prepelicou, ktorá vyliahne, čo nezniesla,
je ten, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo
v polovici svojich dní ho opustí
a na konci bude ako hlupák.
12 Vyvýšený trón slávy
je od začiatku miesto našej svätyne.
13 Nádej Izraela, Pane,
všetci, čo teba opustia, budú zahanbení,
čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi,
lebo opustili prameň živých vôd, Pána.
Prorok prosil o pomoc
14 Uzdrav ma, Pane, a budem zdravý,
zachráň ma a budem zachránený,
lebo ty si moja chvála.
15 Hľa, títo mi vravia:
„Kdeže je Pánovo slovo? Nech príde!“
16 Ja som však nebol zahanbený,
keď som išiel za tebou, pastierom,
a po dni človeka som netúžil.
Ty vieš, čo vychádza z mojich úst,
je správne pred tvojou tvárou.
17 Nebudeš mojou záhubou,
nádejou si mi v deň nešťastia,
18 Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia,
a nech sa nezahanbím ja!
Nech sa trasú oni, a netrasiem sa ja!
Priveď na nich deň nešťastia,
dvojnásobným úderom ich znič!
Zasvätenie soboty. - 19 Toto mi povedal Pán: „Choď, zastaň si v „Bráne synov ľudu“, ktorou vchádzajú a vychádzajú júdski králi, i vo všetkých bránach Jeruzalema 20 a povieš im: Počujte slovo Pánovo, králi júdski, celé Júdsko a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vstupujete touto bránou“ 21 Toto hovorí Pán: Chráňte si duše a nenoste v deň sobotný bremená a nevnášajte ich cez brány Jeruzalema. 22 A nevynášajte zo svojich domov bremená v deň sobotný a nerobte nijakú robotu, ale zasväťte sobotný deň, ako som prikázal vašim otcom. 23 Ale oni neposlúchali, ani si nenachýlili uchu, ba vzopreli si šiju, nepočuli a neprijali výstrahu. 24 Ak naozaj budete počúvať - hovorí Pán, a nebudete vnášať bremená cez brány tohto mesta v deň sobotný, ale zasvätíte sobotný deň a nebudete cezeň robiť nijakú robotu: 25 tak králi (a kniežatá), ktorí sedia na Dávidovom tróne, vojdú cez brány tohto mesta, vezúc sa na vozoch a na koňoch, sami aj ich kniežatá, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude večne obývané. 26 I prídu z miest Júdska a z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z roviny a z pohoria i z juhu; prinesú celopaly, obety, dary a tymian, prinesú tiež chválu do Pánovho domu. 27 Ale ak neposlúchnete môj príkaz zasvätiť sobotný deň a nenosiť v sobotný deň bremená pri vstupe do brán Jeruzalema, zapálim oheň v jeho bránach, ktorý strávi jeruzalemské paláce a nevyhasne.“
Jer18
XVIII. Podobenstvo o hrnčiarovi. - 1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: 2 Vstaň a choď do hrnčiarovho domu, tam ti oznámim svoj rozkaz. 3 Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4 Ak sa skazila nádoba, ktorú práve formoval, ako to býva s hlinou v hrnčiarových rukách, urobil z nej zas inú nádobu, akú uznal za dobré urobiť.
5 A Pán prehovoril ku mne takto: 6 „Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? - hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela. 7 Zrazu ohlasujem niektorému národu a niektorému kráľovstvu, že ho vykynožím, zničím a vyhubím. 8 Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vytýkal, oľutujem nešťastie, ktoré som zamýšľal naň dopustiť. 9 Inokedy zasa ohlásim niektorému národu a kráľovstvu, že ho zbudujem a vysadím. 10 Ale ak bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, že nebude počúvať na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu mienil urobiť.
11 Teraz však povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema toto: Toto hovorí Pán: Hľa, ja chystám na vás nešťastie a pripravujem plán proti vám. Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!“ 12 Ale odpovedali: „Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca.“
Odpad je nepochopiteľný
13 Nuž toto hovorí Pán:
„Spytujteže sa národov,
kto počul čosi podobné?
Čosi hrozného spáchala
panna Izraelova.
14 Či sa zo skaly stratí prsť,
z Libanonu sneh?
Či vyschnú z pohorí vody,
chladné, žblnkotajúce?
15 Veru, môj ľud na mňa zabudol,
okiadzali ničomnosť
a potkýnali sa po cestách,
po dávnych stopách,
chodili po chodníkoch,
cestách nevysypaných,
16 aby obrátili zem na púšť,
na výsmech večný;
kto len tadiaľ prejde,
zhrozí sa a pokrúti hlavou.
17 Ako východný vietor
rozprášim ich pred nepriateľom,
ukážem im chrbát, a nie tvár,
v deň ich nešťastia.“
Prosba proroka proti nepriateľom
18 I povedali: „Poďte a zosnujme
proti Jeremiášovi plány!
Veď u kňaza nezhynul zákon
ani u mudrca rada,
ani u proroka reč.
Poďte, porazme ho jazykom
a nedbajme na jeho slová!“
19 Pozri, Pane, na mňa
a počuj hlas mojich protivníkov!
20 Či sa za dobro platí zlom
- Veď vykopali pre mňa jamu!
Spomeň, že som stál pred tebou,
aby som hovoril k ich dobru
a odvrátil od nich tvoj hnev.
21 Preto oddaj ich synov hladu
a vydaj ich do moci meča,
nech sú ich ženy bezdetné a vdovy,
ich mužov nech pobije smrť,
ich mladíkov nech porazia mečom v boji.
22 Nech sa z ich domov ozýva krik,
keď zrazu privedieš na nich lupičov,
lebo vykopali jamu, aby ma chytili,
a pod nohy mi skryli osídla.
23 Ale, ty, Pane, poznáš
všetky ich smrteľné plány proti mne.
Neodpusť im ich vinu
a ich hriech si nezotri spred tváre!
Nech padajú pred tebou;
v čase svojho hnevu konaj proti nim!
Rozjímanie o Božom slove
Ž119 (118)
Alef (1-8)
1 Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny,
čo kráčajú podľa zákona Pánovho.
2 Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy
a celým srdcom ho vyhľadávajú.
3 To sú tí, čo nepáchajú neprávosť
a idú jeho cestami.
4 Ty si dal príkazy,
aby sa verne plnili.
5 Kiež by ma moje cesty viedli tak,
žeby som zachovával tvoje ustanovenia.
6 Veru nebudem zahanbený,
keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy.
7 S úprimným srdcom ti chcem ďakovať,
že som poznal tvoje spravodlivé výroky.
8 Tvoje ustanovenia chcem zachovať,
len ty ma nikdy neopusť.
Bét (9-16)
9 Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým?
Tak, že bude zachovávať tvoje slová.
10 Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam;
nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov.
11 V srdci si uchovávam tvoje výroky
aby som proti tebe nezhrešil.
12 Pane, ty si velebený;
nauč ma svoje ustanovenia.
13 Svojimi perami
vypočítavam všetky výroky tvojich úst.
14 Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť
ako zo všetkého bohatstva.
15 Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch,
rozjímať o tvojich cestách.
16 V tvojich ustanoveniach mám záľubu,
na tvoje slová nechcem zabúdať.
Gimel (17-24)
17 Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť
a tvoje slová zachovám.
18 Otvor mi oči,
aby som pozoroval divy tvojho zákona.
19 Hoci som na zemi iba hosť,
neskrývaj predo mnou svoje predpisy.
20 Túžbou za tvojimi výrokmi sa mi duša umára,
umára jednostaj.
21 Pyšných zahriakuješ
a tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati.
22 Oddiaľ odo mňa hanbu a potupu,
lebo ja dodržiavam tvoje ustanovenia.
23 Hoci mocnári zasadajú a radia sa proti mne,
tvoj sluha rozjíma o tvojich predpisoch.
24 Veď tvoje ustanovenia sú mi rozkošou
a tvoje príkazy radcami.