I.diel
Kýros, osloboditeľ z babylonského zajatia hl. 40 - 48
A. Pripravujte cestu hl. 40
Iz40
Koniec utrpenia
XL. 1 Potešujte, potešujte môj ľud,
vraví váš Boh.
2 Hovorte k srdcu Jeruzalema
a volajte mu,
že sa skončilo jeho otroctvo
a je odčinená jeho vina,
že dostal z Pánovej ruky
dvojmo za každý svoj hriech.
3 Čuj ! Ktosi volá:
„Na púšti pripravte cestu Pánovi.
Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!
4 Každá dolina nech sa zdvihne
a každý vrch a kopec zníži;
čo je kopcovité, nech je rovinou,
a čo hrboľaté, nížinou.
5 A zjaví sa Pánova sláva
a zrazu ju uvidí každé stvorenie,
lebo sa ozvali ústa Pánove.“
6 Čuj ! Ktosi hovorí: „Volaj!“
Ja vravím: „Čo mám volať?“
„Každé telo je ako tráva
a všetka jeho krása ako poľný kvet:
7 Tráva uschne, kvet zvädne
lebo ho ovial Pánov dych.
(Vskutku trávou je ľud.)
8 Tráva zoschne, kvet zvädne,
ale slovo nášho Boha trvá naveky.“
Boh spasí, lebo je dobrý
9 Vystúp na vysoký vrch,
blahozvesť Siona,
pozdvihni mocne svoj hlas,
blahozvesť Jeruzalema!
Pozdvihni, neboj sa,
povedz mestám Júdska:
„Hľa, váš Boh!
10 Hľa, Pán, Jahve prichádza v sile
a rameno má vladárske,
hľa, jeho odmena je s ním
a jeho odplata pred ním!
11 Ako pastier pasie svoje stádo,
do náručia berie,
baránky do lona dvíha,
tie, čo pridájajú, vodí.“
Boh spasí, lebo je veľký a múdry
12 Ktože zmeral svojou hrsťou vody
a obopäl piaďou nebesá,
meričkou prach zeme odmeral,
odvážil vrchy na váhe
a pahorky na závaží?
13 Kto usmernil ducha Pánovho
a ktorý poradca ho poučil?
14 U koho sa radil, aby mu vysvetlil
a naučil ho ceste práva,
(aby ho naučil vedomosti)
a cestu múdrosti mu ukázal?
15 Hľa, národy sú ako kvapka z vedra
a pokladá ich za prášok na vážke,
hľa, ostrovy dvíha ako smietku.
16 Libanon nestačí na zápal
a jeho zverina nestačí na žertvu.
17 Všetky národy sú pred ním ako nič,
za márnosť a prázdnotu ich pokladá.
Boh spasí, lebo je mocný
18 Ku komuže prirovnáte Boha,
akúže k nemu postavíte podobu?
19 Modlu uleje umelec,
zlatník však okuje ju zlatom
a strieborné retiazky pozvára.
20 Kto chudobný je na dary,
vyberie drevo, čo nehnije,
nájde si múdreho majstra,
by postavil sochu, čo sa nehne.
21 Nuž či neviete? Či nepočujete?
Či vám nebolo oznámené od začiatku?
Či nechápete základy zeme?
22 On tróni nad okruhom zeme,
- jej obyvatelia sú ako kobylky -
on rozťahuje sťa závoj nebesá
a rozprestiera ich ako obytný stan.
23 On obracia navnivoč vládcov,
sudcov zeme mení v ničomnosť.
24 Sotva zasadení, sotva sú zasiati,
sotva pustí ich kmeň koreň do zeme,
už ich aj oveje, takže uschýnajú,
víchor ich sťa plevu odnáša.
25 „Komuže ma teda chcete prirovnať?
Budem mu podobný?“ - vraví Svätý.
26 Zdvihnite si nahor oči a viďte:
Ktože ich stvoril?
Ten, čo vyvádza podľa čísla ich vojsko,
každú volá po mene,
pre veľkú silu a nesmiernu moc
nevystane ani jedna.
V Pána treba dúfať
27 Prečo vravíš, Jakub, a hovoríš, Izrael:
„Skrytá je moja púť pred Pánom
a môj súd unikol môjmu Bohu!“?
28 Či nevieš? Či si nepočul?
Bohom večnosti je Pán.
On stvoril končiny zeme,
neukoná sa, ani neustane,
jeho múdrosť je nevystihnuteľná.
29 On dáva silu ukonanému
a bezmocnému dá veľkú zdatnosť.
30 Ustáva mládež a omdlieva
a junač podlomená padá.
31 Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu,
získavajú krídla ako orly,
utekať budú a neustanú,
budú putovať a neomdlejú.
B. Povolanie osloboditeľa hl. 41
Iz41
Víťaz od východu
XLI. 1 Počúvajte ma, ostrovy,
a národy nech si obnovujú silu,
nech sa priblížia a nech hovoria,
spolu sa dostavíme na súd.
2 Ktože vzbudil od východu toho,
ktorému kráča v pätách spása?
Vydal napospas národy
a podrobil kráľov,
na prach ich obracia jeho meč
a jeho kuša na zmietanú plevu.
3 Stíha ich, kráča nerušený,
nohy sa mu ani netýkajú zeme.
4 Kto to spravil? Kto učinil?
Ten, čo rody volá od počiatku.
Ja, Jahve, prvý
a ten istý som i posledný.
5 Ostrovy vidia a boja sa,
končiny zeme sa trasú,
blížia sa a prichádzajú.
6 Navzájom si pomáhajú,
navzájom si volajú: „Rezko!“
7 Majster posmeľuje zlatníka,
ten, čo kladivom hladí, toho, čo kuje mlatkom,
hovorí o liatine: „Dobrá je“
a upevní ju klinmi, že sa nepohne.
Boží ľud sa nemá čo báť
8 Ty však, Izrael, sluha môj,
Jakub, ktorého som vyvolil,
potomstvo Abraháma, môjho priateľa,
9 teba som chopil od končín zeme,
z jej okrajov som ťa povolal
a riekol som ti: „Ty si môj sluha,
teba som vyvolil a nezavrhol.“
10 Neboj sa, veď som s tebou ja,
neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh,
posilňujem ťa, ba pomáham ti,
držím ťa svojou spásnou pravicou.
11 Hľa, zahanbia sa a vyjdú na posmech
všetci, čo sa zlostia na teba,
budú ako nič a zahynú tí,
čo sa pravotia s tebou.
12 Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých,
čo sa s tebou hádajú;
budú ako nič a ako márnosť tí,
čo broja proti tebe.
13 Lebo ja som Pán, tvoj Boh,
čo ťa za pravicu držím,
ktorý ti hovorím:
„Neboj sa, ja ti pomáham.“
14 Nebojže sa, červíček Jakub,
chrobáčik Izrael!
Ja ti pomáham - hovorí Pán -,
tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.
15 Hľa, spravím ťa mláťačkou ostrou,
novou, mnohozubou,
rozmlátiš a rozdrvíš vrchy
a pahorky na plevu obrátiš.
16 Viať ich budeš, uchytí ich vietor
a víchrica ich rozpráši,
ty však budeš plesať v Pánovi,
Svätým Izraela pýšiť sa.
Zázračné zásahy Božie
17 Chudáci a bedári
hľadajú vodu a niet jej,
jazyk im zosychá od smädu.
Ja, Pán, ich vyslyším,
Boh Izraela, neopustím ich.
18 Otvorím v pustinách rieky
a vprostred údolí pramene,
obrátim púšť na vodné studienky
a suchú zem na žriedla vôd.
19 Zasadím do púšte céder,
agát, myrtu a olivový strom,
vsadím do pustiny cyprus,
brest a jedľu pospolu,
20 nech vidia a dozvedia sa,
nech uvážia a razom pochopia,
že to ruka Pánova spravila,
stvoril to Svätý Izraela.
Modly sú neschopné
21 Predneste svoj spor, hovorí Pán,
prineste si dôkazy, vraví kráľ Jakubov.
22 Nech prídu a nech nám zjavia,
čo sa má stať.
Ktoréže veci sú prvšie?
Povedzte, nech pochopíme
a zvieme ich výsledky,
alebo nám povedzte, čo príde.
23 Povedzte, čo príde v budúcnosti,
a budeme vedieť, že ste bohmi,
ba urobte či už dobré a či zlé,
nech žasneme a razom vidíme!
24 Hľa, vy nivoč ste len
a dielo vaše je ničomné,
ohavník si vás vyvolí.
Len Boh vedel o svojom víťazovi
25 Vzbudil som ho - od severu prišiel -
od východu slnca toho, čo vzýva moje meno,
rozdlávi kniežatá ako blato
a ako hrnčiar rozšliapava hlinu.
26 Kto to zvestoval od začiatku, aby sme vedeli,
a od pradávna, by sme povedali: „Pravdu má“?
Veď nik nezvestoval, veď nik nehlásal,
veď nik nepočul vašu reč.
27 Prvý (vravím) Sionu: „Hľa, tu sú!“
a Jeruzalemu dám hlásateľa blaha.
28 Ak sa obzerám, niet nikoho,
niet medzi nimi radcov,
čo by odvetili, keď sa ich opýtam.
29 Hľa, tí všetci ničím sú
a ich skutky sú ničotou,
vzduch a prázdnota sú ich liatiny.
C. Prvá pieseň o Pánovom služobníkovi 42,1-7
Iz42
XLII. 1 „Hľa, môj služobník priviniem si ho,
vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.
Svojho ducha som vložil na neho,
prinesie právo národom.
2 Nebude kričať ani hlučne volať,
nedá na ulici počuť svoj hlas.
3 Nalomenú trsť nedolomí,
hasnúci knôtik nedohasí,
podľa pravdy bude vynášať právo.
4 Neomdlie a nepodlomí sa,
kým nezaloží na zemi právo,
na jeho náuku čakajú ostrovy.“
5 Tak hovorí Boh, Pán,
ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich,
ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo,
ktorý na nej dáva dych ľudu
a vzduch tým, čo po nej chodia:
6 „Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti
vzal som ťa za ruku;
utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov,
7 aby si slepým otvoril oči
a väzňov vyviedol zo žalára
a z väznice tých, čo sedia v temnotách.“
D. Povzbudenie a karhanie národa 42,8-25
Zakončenie sporu s modlami
8 „Ja som Jahve, to je moje meno
a svoju slávu inému nedám,
ani svoju chválu modlám.
9 Predošlé veci, hľa, prišli
a ja oznamujem nové,
dám vám ich počuť skôr než vyklíčia.“
Chvála Pánovi
10 Spievajte Pánovi pieseň novú,
jeho chválospev od končín zeme,
vy, čo vystupujete na more a čo ho napĺňa,
ostrovy a tí, čo na nich bývajú.
11 Nech jasá púšť a jej osady,
dvory, v ktorých býva Kedar,
nech plesajú obyvatelia Sely,
a z temena vrchov nech volajú!
12 Nech vzdávajú česť Pánovi
a jeho slávu nech hlásajú ostrovom!
Boh splní, čo predpovedal
13 Ako bohatier kráča Pán,
ako bojovník vzbudzuje zápal,
volá, ba kričí bojovne,
vrhá sa na nepriateľov.
14 „Bol som ticho od pradávna,
mlčal som, premáhal som sa.
Ako tá, čo rodí, budem kričať,
dychčať a chrčať zároveň.
15 Spustoším vrchy a kopce,
dám zvädnúť všetkej ich zeleni,
rieky obrátim na ostrovy
a studnice vôd vysuším.
16 A povediem slepých cestou, čo nepoznajú,
po im neznámych chodníkoch ich odprevadím.
Tmu pred nimi obrátim na svetlo
a hrboľaté cesty na rovinu.
Toto sú skutky, ktoré urobím
a neodstúpim od nich.“
17 Ustúpia nazad pokrytí hanbou
tí, čo dúfajú v modly,
tí, čo vravia liatinám:
„Vy ste našimi bohmi.“
Nešťastie národa je trest za hriech
18 Počujte, hluchí,
a slepí, otvorte oči, aby ste videli!
19 Ktože je slepý, ak nie môj sluha?
A hluchý ako môj posol, ktorého vyšlem?
Ktože je slepý ako dôverník
a hluchý ako Pánov sluha?
20 Vidíš mnoho, a nepozoruješ,
máš otvorený sluch, a nečuješ.
21 Pánovi sa pre jeho vernosť zapáčilo
zvelebiť zákon a osláviť.
22 Lenže to je ozbíjaný a olúpený ľud,
v jamách sú zakosílení všetci
a vo väzniciach sú poschovávaní.
Plenom sú, nevytrhne ich nik,
korisťou, a nik nepovie: „Vráť!“
21 Kto z vás toto počuje,
pozoruje a všimne si pre budúcnosť?
24 Kto vydal na plen Jakuba
a Izrael lupičom? Či nie Pán?
Ten, proti ktorému sme zhrešili,
nechceli kráčať jeho cestami
a jeho zákon nepočúvali.
25 Preto naň vylial žeravosť hnevu
a násilie vojny.
Zanietil ho vôkol, ale neporozumel,
zapálil ho, lenže si to nevzal k srdcu.
Blaženosť spravodlivého človeka
Ž112 (111)
1 ALELUJA.
Blažený muž, ktorý sa bojí Pána
a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.
2 Jeho potomstvo bude mocné na zemi,
pokolenie spravodlivých bude požehnané.
3 V jeho dome bude úspech a bohatstvo,
jeho spravodlivosť ostane naveky.
4 Spravodlivým žiari svetlo v temnotách,
milosrdný, milostivý a spravodlivý.
5 V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha,
čo svoj majetok čestne spravuje;
6 nikdy nezakolíše.
Vo večnej pamäti bude spravodlivý,
7 nebude sa báť zlej zvesti.
Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána,
8 bezpečné je jeho srdce, nebojí sa,
kým nepokorí svojich nepriateľov.
9 Rozdeľuje a dáva chudobným;
jeho dobročinnosť potrvá naveky
a jeho moc a sláva budú stále rásť.
10 Hriešnik to uvidí a zanevrie,
zubami bude škrípať a hynúť závisťou.
Želanie hriešnikov vyjde nazmar.