http://www.farnostokolicne.sk

Iz 37-39

Iz37

 

XXXVII.   Oslobodenie. - 1 Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a šiel do Pánovho domu. 2 Potom poslal Eliakima, správcu domu, pisára Sobnu a starších z kňazov, poobliekaných do vrecovín, k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. 3 I povedali mu: „Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily. 4 Azda počul Pán, tvoj Boh, slová rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A modli sa za zvyšok, čo zostal! 5 Kráľovi sluhovia teda prišli k Izaiášovi 6 a Izaiáš im vravel: „Toto povedzte svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. 7 Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom.“

            8 Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu. 9 A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: „Vytiahol proti tebe do boja,“ zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: 10 „Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa vedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: „Jeruzalem sa dostane do ruky asýrskeho kráľa.“ 11 Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený? 12 Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef, a synov Edenu; ktorí boli v Telasári? Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?“

            14 Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom. 15 Potom sa Ezechiáš modlil k Pánovi: 16 „Pane zástupov, Boh Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Boh všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem. 17 Nakloň, Pane, svoje ucho a čuj, otvor, Pane, svoje oči a pozri! Počuj všetky Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa, rúhal živému Bohu. 18 Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili všetky krajiny a ich zem. 19 Ich Bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň, nuž zničili ich. 20 Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho rúk, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane si jediný.“

            21 Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (som počul). Toto je slovo, čo o ňom prehovoril Pán:

 

22         Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,

            panenská dcéra Siona,

            pokyvuje hlavou za tebou,

            dcéra Jeruzalema.

23         Komu si sa rúhal a posmieval,

            proti komu si povyšoval hlas

            a pyšne dvíhal oči?

            Proti Izraelovmu Svätému!

24         Prostredníctvom sluhov si tupil Pána

            a hovoril si: „S množstvom svojich vozov

            vystúpil som na hrebene vrchov,

            na stráne Libanonu

            a vyťal som jeho cédre vysoké,

            jeho vyberané cyprusy;

            vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,

            do húštiny hájov.

25         Ja som kopal a pil vodu

            a krokom svojich nôh vysuším

            všetky rieky Egypta.

26         Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna,

            chystal som to od dní pravekých

            a teraz som to priviedol:

            premeníš na pusté sutiny

            opevnené mestá.

27         By sa ich obyvateľstvo bezmocné

            triaslo a hanbilo,

            ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,

            ako zelina na streche,

            spálenina nerozvinutá.

28         Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,

            i ako si zúril proti mne.

29         Pretože tvoje zúrenie proti mne

            a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,

            vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku

            a svoju uzdu ti vložím do perí

            a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

30         Tebe však toto bude znamením:

            Jedz tento rok samorodé

            a druhý rok samorastlé,

            tretí rok však sejte a žnite,

            saďte vinice a jedzte ich ovocie.

31         A zvyšok Júdovho domu, čo pozostal,

            zapustí korene nadol

            a hore prinesie ovocie.

32         Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok

            a pozostatok z vrchu Sion;

            horlivosť Pána zástupov to urobí.

33         Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:

            Nevkročí do tohto mesta

            ani šíp ta nevystrelí,

            ani štítom naň nezaútočí,

            ani násypom ho neobkolesí.

34         Vráti sa cestou, ktorou prišiel,

            do tohto mesta nevkročí“ - hovorí Pán.

            „Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil

            kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi.

 

            36 Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá! 37 Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

            38 A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon.

 

 

 

 

 

ČASŤ DRUHÁ HL. 38 - 66

 

 

 

Historický úvod hl. 38 - 39

Ezechiášova choroba a zázračné uzdravenie hl. 38

Iz38

 

XXXVIII.   Choroba. - 1 V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu Amosov syn, prorok Izaiáš, a povedal mu: „Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť.“ 2 Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi: 3 „Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som čo je v tvojich očiach dobré.“ A Ezechiáš sa nahlas rozplakal. 4 Tu prehovoril Pán k Izaiášovi takto: 5 „Choď a povedz Ezechiášovi: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: „Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, pridám k tvojim dňom pätnásť rokov. 6 A vytrhnem teba i toto mesta z rúk asýrskeho kráľa a budem toto mesto zastávať. 7 A toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní slovo, čo riekol: 8 Hľa, ja vrátim tôňu stupňov, ktorými so slnkom zostúpila po Achazových stupňoch, naspäť o desať stupňov!“ I vrátilo sa slnko o desať stupňov na stupňoch, po ktorých zostúpilo.

 

            Ezechiášov chválospev. - 9 Záznam Ezechiáša, júdskeho kráľa, keď bol chorý a ozdravel zo svojej choroby.

 

10         Povedal som:

            „V polovici svojich dní musím ísť.

            V bránach podsvetia som olúpený

            o ostatok svojich rokov.“

11         Povedal som: „Neuvidím Pána

            v krajine živých,

            neuzriem viac človeka

            medzi obyvateľmi sveta.

12         Môj príbytok odtiahol,

            sťahuje sa odo mňa

            ako pastiersky stan.

            Snujem ako tkáč svoj život;

            odtrhúva sa od vlákna.

            Odo dňa do noci skončíš so mnou.

13         Kričím až do rána.

            Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti,

            (odo dňa do noci skončíš so mnou).

14         Pištím ako lastovička,

            ako holub hrkútam,

            oči mi skleslo hľadia nahor:

            Pane, som v úzkosti, zastaň sa ma!

15         Čo mám vravieť? Veď mi povedal

            a on to urobil.

            Velebiť ťa budem po všetky svoje roky

            pre trpkosť svojej duše.

16         Pane, pre toto sa žije

            a pre toto všetko je život môjho ducha,

            veď ma uzdravíš a dáš mi život.

17         Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro,

            ty si zachránil môj život

            od priepasti záhuby,

            lebo si zahodil za chrbát

            všetky moje hriechy.

18         Veď nie podsvetie ťa bude velebiť,

            nie smrť ťa bude chváliť,

            tí, čo zostupujú do jamy,

            nedúfajú v tvoju vernosť.

19         Živý, živý ťa velebí

            ako aj ja dnes,

            otec synom zvestuje tvoju vernosť.

20         Pán ma vyslobodí

            a moje piesne budeme spievať

            po všetky dni svojho života

            v dome Pánovom.“

 

            Uzdravenie kráľa. - 21 Izaiáš hovoril: „Nech vezmú figovú náplasť a nech priložia na vred, tak ožije.“

            22 Ezechiáš však povedal: „Toto je znamenie, že pôjdem do Pánovho domu.“

 

 

Posolstvo babylonského kráľa hl. 39

Iz39

 

XXXIX.   1 V tom čase poslal babylonský kráľ Merodach Baladan, syn Baladana, písmo a dary Ezechiášovi. Dopočul sa totiž, že bol chorý a ozdravel. 2 Ezechiáš sa im zaradoval a ukázal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný olej a celú svoju zbrojnicu, i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo ničoho, čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svojom dome a v celom svojom kráľovstve. 3 Nato prišiel ku kráľovi Ezechiášovi prorok Izaiáš a povedal mu: „Čo hovorili títo mužovia a odkiaľ prišli k tebe?“ Ezechiáš odpovedal: „Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylonu. 4 Vravel: „Čo videli v tvojom dome?“ Ezechiáš odpovedal: „Videli všetko, čo je v mojom dome, niet ničoho, čo by som im nebol ukázal vo svojich pokladniciach.“ 5 Izaiáš povedal Ezechiášovi: „Čuj slovo Pána zástupov: 6 Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohto dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán. 7 A vezmú aj z tvojich synov, čo budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa. 8 Ezechiáš povedal Izaiášovi: „Dobré je slovo Pánovo, ktoré si hovoril. A ešte povedal: „Veď za mojich dní bude pokoj a stálosť.“

 

 
replica rolex