Jer31
XXXI. 1 V tom čase, hovorí Pán,
budem Bohom všetkým rodom Izraela
a oni budú mojím ľudom.
Božie milosrdenstvo zachráni národ
2 Toto hovorí Pán:
Na pustatine našiel milosť
národ, ušetrený mečom,
do svojho odpočinku išiel Izrael.“
3 Zďaleka sa mu zjavil Pán:
„Láskou odvekou som ťa miloval,
preto som ti zachoval priazeň.
4 Ešte ťa zbudujem, vystavia ťa,
panna, Izrael;
ešte sa ozdobíš bubnami,
vykročíš do tanca natešených.
5 Ešte budeš sadiť vinice
na vrchoch Samárie:
čo sadzači zasadia, aj užijú.
6 Lebo príde deň, keď budú kričať
strážnici na vrchoch Efraima:
„Hor’ sa, poďme na Sion
k Pánovi, svojmu Bohu!“
Návrat zo zajatia
7 Lebo toto hovorí Pán:
Jasajte pre Jakuba v radosti
a plesajte nad hlavou národov!
Rozhlasujte, oslavujte a hovorte:
„Pán vyslobodil svoj ľud,
zvyšky Izraela.“
8 Hľa, privediem ich zo severnej krajiny
a z končín zeme ich zhromaždím;
medzi nimi i slepých a chromých,
samodruhé i šestonedieľky:
veľký zástup sa vráti sem.
9 Prichádzajú s plačom,
no vediem ich s potechou,
zavediem ich k potokom vôd
po rovnej ceste, kde sa nepotknú,
lebo som Izraelov otec
a Efraim je môj prvorodený.“
Žiaľ sa zmení na radosť
10 Národy, čujte slovo Pánovo;
ohlasujte na ďalekých ostrovoch
a vravte: „Ten, čo rozosial Izrael, pozbiera ho
a ustráži ho ako pastier stádo.“
11 Áno, Pán vykúpi Jakuba,
vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla.
12 Prídu a zaplesajú na výšine Siona,
budú sa hrnúť k darom Pánovým,
k obiliu, muštu a oleju,
k mláďatám oviec a statku.
Ich duša bude ako zavodnená záhrada,
nebudú viac mrieť túžbou.
13 Vtedy sa bude panna tešiť v tanci,
mladíci a starci pospolu.
„Ich smútok zmením na radosť,
poteším ich, rozveselím po žiali.
14 Opojím dušu kňazov hojnosťou
a môj ľud sa nasýti mojimi darmi“ -
hovorí Pán.
Ráchelin žiaľ
15 Toto hovorí Pán:
„Čuj, v Ráme počuť vzdychanie,
prehorký plač,
Ráchel narieka nad svojimi deťmi,
nedá sa potešiť
nad deťmi, pretože ich niet.“
16 Toto hovorí Pán:
„Zabráň svojmu hlasu plač
a svojim očiam slzy,
veď tvoja námaha dostane odmenu,
hovorí Pán,
vrátia sa z nepriateľskej krajiny.
17 Je nádej pre tvoju budúcnosť
- hovorí Pán,
synovia sa vrátia na svoje územie.
18 Počujem Efraima vzdychať:
„Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať
ako neskrotený junec.
Priveď ma späť a navrátim sa,
veď ty si Pán, môj Boh!
19 Už som oželel svoj odpad,
a keď som uznal, bil som si stehno,
hanbil som sa a červenal,
lebo som niesol hanbu svojej mladosti.“
20 Či mi je Efraim drahým synom?
Či je rozkošným dieťaťom?
Veď kedykoľvek mu hrozím,
znovu si musím naň spomenúť
a trasie sa mi preň vnútro,
musím sa nad ním zmilovať“
- hovorí Pán.
21 Postav si stĺpy,
zasaď si kamene,
daj pozor na cestu,
na chodník, ktorým si kráčal;
vráť sa späť, panna, Izrael,
vráť sa sem do týchto svojich miest!
22 Dokedyže budeš blúdiť,
dcéra odbojná?
Veď Pán stvorí čosi nové na zemi:
Žena obkľúči muža.
Požehnanie budúcich čias. - 23 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: „V júdskej krajine a v jej mestách, až obrátim ich osud, budú ešte hovoriť toto slovo:
„Pán nech ťa požehná,
spravodlivá niva, svätý vrch!“
24 A budú tam bývať spolu
Júda a všetky jeho mestá,
roľníci a sprievodcovia stád.
24 Áno, opojím unavenú dušu
a každú roztúženú dušu naplním.“
26 (Preto som sa zobudil a pozeral,
môj sen mi bol sladký.)
27 Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď zasejem dom Izraelov a dom Júdov semenom ľudí a semenom zvierat. 28 A ako som nad nimi bedlil, keď som mal vytrhávať, rúcať, pustošiť, nivočiť a pôsobiť nešťastie, tak budem bedliť, keď budem mať budovať a sadiť, hovorí Pán. 29 V tých dňoch nebudú viac hovoriť:
„Otcovia jedli plánky
a synom stŕpli zuby.“
30 Každý zomrie len pre svoj hriech; zuby stŕpnu každému človeku, ktorý je plánky.
Nová zmluva. - 31 Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! 32 Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom - hovorí Pán. 33 Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. 34 Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: „Poznajte Pána!“, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších - hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“
Nový národ
35 Toto hovorí Pán,
ktorý dáva slnko za svetlo dňu,
určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci,
pobúri more, že hučia jeho vlny,
Pán zástupov má meno:
36 „Ak sa tieto zákony otrasú predo mnou,
hovorí Pán,
aj semä Izraela prestane byť národom
predo mnou po všetky dni.“
37 Toto hovorí Pán:
„Ak sa hore dajú zmerať nebesá
a dolu preskúmať základy zeme,
aj ja zavrhnem celé semä Izraela
pre všetko, čo urobili - hovorí Pán.
Nové mesto. - 38 Hľa, prídu dni, hovorí Pán, a mesto sa vybuduje pre Pána od veže Chananel až po Rožnú bránu. 39 Meracia šnúra však pôjde ďalej rovno ku kopcu Gareb a skrúti sa ku Goe. 40 Celé Údolie mŕtvol a popola a celé pole až po potok Kedron a po uhol Konskej brány na východ, bude zasvätené Pánovi. Nikdy viac nebude zbúrané ani zrúcané.“
Jer32
XXXII. Kúpa poľa ako obraz obnovy. - 1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi v desiatom roku júdskeho kráľa Sedekiáša - to bol osemnásty rok Nabuchodonozora. 2 Vojsko babylonského kráľa vtedy obliehalo Jeruzalem, prorok Jeremiáš bol však uväznený v strážnom nádvorí ktoré bolo v paláci júdskeho kráľa. 3 Uväznil ho júdsky kráľ Sedekiáš s výčitkou: „Prečo prorokuješ: „Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do rúk babylonského kráľa, zaujme ho! 4 Sedekiáš júdsky kráľ však neunikne moci Chaldejcov, ba určite sa dostane do rúk babylonského kráľa, bude s ním hovoriť z úst do úst a bude mu hľadieť z očí do očí. 5 Odvedie Sedekiáša do Babylonu a tam aj ostane, kým ho nenavštívim, hovorí Pán. Ak budete bojovať proti Chaldejcom, nebudete mať úspech.“?“
Jeremiáš povedal: „Pán prehovoril ku mne takto: 7 Hľa, príde k tebe Hanameel, syn tvojho strýca Seluma, s návrhom: „Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote, veď máš na kúpu príbuzenské prednostné právo!“ 8 Prišiel teda ku mne Hanameel, syn môjho strýca, ako povedal Pán, do strážneho nádvoria a povedal mi: „Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote na území Benjamínovom, veď ty máš prednostné právo nadobudnúť si ho, tebe patrí vymeniť ho, kúp si ho!“ Vedel som, že je to Pánovo slovo. 9 Kúpil som teda od Hanameela, syna svojho strýca, pole, ktoré je v Anatote, a odvážil som mu peniaze, sedemnásť šeklov striebra. 10 Napísal som listinu, zapečatil som ju, pribral som svedkov a na vážkach som odvážil striebro. 11 Vzal som zapečatenú kúpnu zmluvu podľa predpisov a nariadení aj otvorenú zmluvu 12 a pred očami svojho bratanca Hanameela, pred očami v, kúpnej listine podpísaných svedkov a pred očami všetkých Júdovcov, ktorí sa zdržovali v strážnom nádvorí, som ju odovzdal Baruchovi, synovi Masiášovho syna Nériho. 13 A pred ich očami som dal Baruchovi tento príkaz: 14 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Vezmi tieto listiny, túto zapečatenú kúpnu zmluvu, aj zmluvu otvorenú a ulož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali na dlhý čas. 15 Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ešte sa budú v tejto krajine kupovať domy, polia a vinohrady.
16 Keď som odovzdal kúpnu listinu Baruchovi, synovi Nériho, takto som sa modlil k Pánovi. Ach, Pane, Jahve pozri; ty si svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom učinil nebo i zem a tebe nie je nemožná nijaká vec. 18 Tisícom preukazuješ milosrdenstvo, vinu otcov však, keď sa pominú, odplatíš ich synom; Boh veľký a mocný, ktorého meno je Pán zástupov! 19 Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov; 20 ktorý si robil znamenia a divy v egyptskej krajine a podnes (robíš) na Izraeli i na ľuďoch a urobil si si meno, aké máš dnes, 21 a vyviedol si svoj ľud, Izrael, z egyptskej krajina znameniami a zázrakmi, mocnou rukou a vystretým ramenom i veľkou hrôzou. 22 A dal si im túto krajinu, ktorú si prísahou prisľúbil ich otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. 23 Prišli a zaujali ju, ale nepočúvali tvoj hlas a nekráčali podľa tvojich príkazov, nič, čo si im kázal robiť, nerobili, nuž stíhal si ich všetkým týmto nešťastím. 24 Pozri, násypy postúpili až k mestu, aby ho zaujali, a mesto sa dostáva do ruky Chaldejcov, ktorí naň útočia mečom, hladom a morom. Spĺňa sa, čo si povedal, a ty to uvidíš. 25 A ty si mi povedal, Pane, Jahve: „Kúp si to pole!“, no mesto sa jednako dostáva do ruky Chaldejcov.“
26 I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 27 „Hľa, ja som Pán, Boh každého tvora; či je mne nejaká vec nemožná? 28 Preto takto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do ruky Chaldejcov a do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora; zmocní sa ho! 29 Chaldejci, ktorí na toto mesto útočia, vniknú a podpália toto mesto a spália ho i domy, na strechách ktorých okiadzali Bála a liali nápojové obety cudzím bohom, aby ma dráždili. 30 Veď synovia Izraela a synovia Júdu robia od mladi iba to, čo je v mojich očiach zlé; synovia Izraela ma dielami svojich rúk iba dráždia - hovorí Pán. 31 Odkedy ho postavili, až po dnešný deň bolo mi toto mesto iba na hnev a na zlosť, že si ho musím odstrániť spred tváre 32 pre všetku zlobu synov Izraela a synov Júdu, ktorú popáchali sami, ich králi, kniežatá, kňazi a proroci, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby ma dráždili. 33 Obrátili ku mne šiju, a nie tvár; jednostaj som ich poučoval, ale nepočúvali, výčitku neprijali. 34 Svoje ohavnosti umiestili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho zneuctili. 35 A postavili výšiny v údolí Ben Hinom, aby zasväcovali svojich synov a svoje dcéry Molochovi, hoci som im to nekázal, ani na myseľ mi neprišlo, žeby páchali túto ošklivosť a Júdu priviedli do hriechu.“
36 Teraz teda toto hovorí Pán, Boh Izraela, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte, že sa pomocou meča, hladu a moru dostáva do ruky babylonského kráľa: 37 „Hľa, ja ich pozbieram zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozhádzal vo svojom hneve, vo svojom zápale a veľkej prchkosti; privediem ich späť na toto miesto a usadím ich v bezpečnosti. 38 Budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 39 A dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma po všetky dni báli pre svoje - a potom aj pre deti svojich detí - blaho. 40 Uzavriem s nimi večnú zmluvu, ktorou im neprestanem robiť dobro; vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodklonili. 41 Radosť z nich budem mať, keď im budem preukazovať dobro; zasadím ich verne v tejto krajine, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 42 Lebo toto hovorí Pán: Ako som na tento ľud dopustil všetko toto veľké nešťastie, tak im spôsobím všetko blaho, o ktorom im hovorím. 43 Bude sa teda kupovať pole v tejto krajine o ktorej vy hovoríte: „Spustošená je, bez ľudí a zvierat, dostáva sa do ruky Chaldejcov.“ 44 Budú kupovať polia za peniaze, písať listiny, pečatiť a priberať svedkov v krajine Benjamínovej i v okolí Jeruzalema, v mestách Júdska, v horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, až obrátim ich osud“ - hovorí Pán.
Jer33
XXXIII. Lepšia budúcnosť Júdu a Jeruzalema. - 1 A Pán znova takto prehovoril k Jeremiášovi, keď bol ešte uväznený v strážnom nádvorí: 2 „Toto hovorí Pán, ktorý stvoril zem, utvoril ju a upevnil - Pánom sa volá: 3 Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš. 4 Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela, o domoch tohto mesta, o zrúcaných júdskych domoch na násypy a o meči: 5 Idú bojovať proti Chaldejcom a naplniť ich mŕtvolami ľudí, ktorých som porazil vo svojom hneve a svojej prchkosti, pretože som - pre ich veľkú zlobu - zakryl pred týmto ľudom svoju tvár. 6 Hľa, ja mu obviažem ranu, vyliečim a uzdravím ich a odhalím im poklady pokoja a pravdy. 7 Zmením osud Júdu a osud Izraela a zbudujem ich ako kedysi. 8 Očistím ich od všetkých hriechov, ktoré spáchali proti mne, a odpustím im všetky hriechy, ktoré spáchali proti mne, keď sa mi spreneverili. 9 A bude mi to na slávu, radosť, chválu a ozdobu pred všetkými národmi zeme, keď počujú všetko dobro, ktoré som im urobil. Budú sa báť a triasť pre všetko dobro a pre všetko blaho, ktoré som im dal.
10 Toto hovorí Pán: Na tomto mieste, o ktorom vy hovoríte: „Pusté je, bez ľudí a bez zvierat,“ v mestách Júdska a na uliciach Jeruzalema, ktoré sú spustošené, bez ľudí, bez obyvateľov a bez zvierat, ešte zazneje 11 hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy, hlas tých, čo hovoria: „Oslavujte Pána zástupov, pretože Pán je dobrý, pretože jeho milosrdenstvo trvá naveky“ a čo nesú obetu vďaky do Pánovho domu, lebo zmením osud krajiny ako na začiatku, hovorí Pán.
12 Toto hovorí Pán zástupov: Na tomto pustom mieste bez ľudí a bez dobytka a vo všetkých jeho mestách budú ešte nivy pastierov, kde budú odpočívať s ovcami. 13 V horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, v Benjamínovej krajine, v okolí Jeruzalema i v mestách Júdska budú ešte prechádzať ovce rukami počítača, hovorí Pán.
14 Hľa, prídu dni - hovorí Pán -, že upevním slovo blaha, ktoré som prisľúbil Izraelovmu domu a domu Júdovmu. 15 V tých dňoch a v tom čase dám Dávidovi vyklíčiť spravodlivý výhonok, ktorý bude konať v krajine právo a spravodlivosť. 16 V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem bude bývať v bezpečí a budú ho volať: „Pán, naša spravodlivosť“. 17 Lebo toto hovorí Pán: Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý zasadne na jeho trón. 18 A levitským kňazom nebude predo mnou chýbať muž, ktorý bude obetovať celopaly, spaľovať žertvy a prinášať obety po všetky dni.“
19 I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 20 „Toto hovorí Pán: Keď zrušíte moju zmluvu s dňom a moju zmluvu s nocou, že nebude deň a noc vo svojom čase, 21 vtedy sa zruší aj moja zmluva s Dávidom, mojím sluhom, takže nebude mať syna, ktorý by kraľoval na jeho tróne, a s levitskými kňazmi, mojimi sluhami. 22 Ako nemožno spočítať vojsko nebies ani zmerať piesok mora, tak rozmnožím semä Dávida, svojho sluhu, a levitov, ktorí mi slúžia.“
23 A Pán prehovoril k Jeremiášovi toto slovo: 24 „Či si nezbadal, že títo ľudia vravia: „Pán zavrhol dva rody, ktoré si vyvolil“ a opovrhujú mojím ľudom, že pred nimi už ani nie je národom? 25 Toto hovorí Pán: Ak nemám zmluvu s dňom a nocou a ak som nedal svoje zákony nebu a zemi, 26 tak zavrhnem aj potomstvo Jakuba a svojho sluhu Dávida, že pre Abráhamovo, Izákova a Jakubovo potomstvo nevezmem panovníka z jeho rodu. Áno, zmením ich osud a zmilujem sa nad nimi.“