K. Piata Jóbova odpoveď 19,1-29
Job19
XIX. 1 Jób odpovedal:
Priatelia sú tvrdošijní
2 „Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať
a rečami ma mliaždiť naskrze?
3 Už desiaty raz tupíte ma;
tak utláčať ma nehanbíte sa?
4 Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola,
tak moja vina na mne zostane.
5 Ak chcete sa vypínať nado mňa
a moju hanbu mi vytýkať,
6 tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi
a svoje siete na mňa zahodil.
7 Ak volám: „Krivda!“, nik sa mi neozve.
Nuž márne kričím, nieto práva už.
Útrapy bez miery
8 Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol,
a chodníky mi tmami zavalil.
9 On postrhúval zo mňa moju slávu
a z hlavy mi sňal veniec ozdobný.
10 Borí ma zo všetkých strán, musím zahynúť,
moju nádej jak strom vyvracia.
11 Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne
a má ma veru za nepriateľa.
12 Už jeho tlupy postupujú združené
a nasýpajú hrádzu proti mne
i tábor robia vôkol môjho stanu.
Neverní domáci
13 On mojich bratov odohnal odo mňa,
a známi sa mi celkom odcudzili.
14 Opustila ma rodina i priatelia
a zabudli ma hostia 15 aj domáci.
Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma
a v očiach ich som iba prišelcom.
16 Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá,
aj keď ho prosím vlastnými perami.
17 Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke
a zo svojich útrob deťom zapácham.
18 Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú
a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.
19 Všetci moji dôverníci sa ma hrozia
a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.
20 Mne koža, telo už len visí na hnátoch
a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov.
Zmilujte sa nado mnou!
21 Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou,
dotkla sa ma Pánova pravica.
22 Prečo ma prenasledujete ako Boh
a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť?
Boh - jediná nádej
23 Bár by moje slová napísané boli,
vryté do dosky spiežovej,
24 bár by ich rydlom železným a olovom
navždy vrýpali do skaly!
25 Som presvedčený, že môj Obranca žije
a posledný sa zdvihne zo zeme.
26 Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený
a zo svojho tela Boha uvidím.
27 Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím.
Moje oči ho uzrú, a nie iný.
Mne srdce vnútri túžbou zmiera...
Vystríha priateľov
28 Ak hovoríte: „Ako ho budeme stíhať,
akú zádrapku na ňom nájdeme?“,
29 tak traste sa pred ostrím meča,
bo proti vinám vzplanie jeho hnev;
že jesto Sudca, potom uznáte.“
L. Druhá Sofarova reč 20,1-29
Job20
XX. 1 Tu prehovoril Noamčan Sofar a vravel:
Pohoršuje sa nad Jóbom
2 „Preto mi tie myšlienky prichádzajú,
pre pocity je to, čo mám v sebe.
3 Karhanie keď čujem, čo ma tupí,
dych umu mi velí odpovedať.
Krátke šťastie hriešnika
4 Veď to aj sám vieš, že odjakživa,
od čias, keď bol človek na zem daný,
5 radosť hriešnikov je veľmi krátka
a smiech darebákov trvá chvíľku len.
6 Hoci k nebu vypína sa jeho pýcha,
čo aj do oblakov čnie mu hlava,
7 veru navždy pominie sa ako prelud...
Vravia, čo ho zreli: „Kdeže je už?“
8 Ako sen odlietne, nenájdu ho,
sťaby nočný prízrak, tak ho odplašia.
9 Oko, čo vídalo ho, neuvidí ho už,
ani jeho sídlo ho už neuzrie.
10 Biednym dajú náhradu jeho deti,
vrátia do ich rúk jeho imanie.
11 Plné mladosti boli jeho kosti,
ale na prach spolu s ním sa obrátia.
Strašné následky hriechu
12 Ak sa stane sladkým v jeho ústach zlo,
ak ho pod svojím jazykom ukrýva,
13 vychutnáva si ho, nevypľúva,
pridržiava si ho na podnebí -
14 tak pokrm sa mu vo vnútornostiach skazí
na žlč jedovatých hadov v útrobách.
15 Vyvracia bohatstvo, ktoré zhltol,
sám Boh mu ho z brucha vyženie.
16 Nacical sa jedu jedovatých hadov,
preto skynoží ho jazyk vreteníc.
17 Čerstvého oleja prúdy nezrie,
ani medu a mlieka potoky.
18 Vyvracia svoje zisky, neprežrie ich,
neužije svoje zárobky,
19 lebo násilne utláčal biednych,
uchvátil im dom, hoci ho nestaval.
20 Keďže nezná pokoj v svojom vnútri,
jeho chamtivosti ujsť nemožno.
21 Nik jeho žravosti neunikol,
preto jeho šťastie pominie.
Boh zahubí hriešnika
22 Vprostred toľkej hojnosti mu úzko,
všetky šľahy biedy idú naň.
23 Až si bude chcieť naplniť žalúdok,
(Pán) zošle naňho plameň svojho hnevu,
svoje šípy nechá pršať naň.
24 Keď bude utekať pred železnou zbrojou,
luk spiežový ho iste prestrelí.
25 Strela tá prenikne šijou jeho
a plameň meča jeho žlč.
26 Prikvačia naň vskutku strašné hrôzy,
všetky tmy sú prichystané preňho,
oheň nezažatý pohltí ho
a zhltne aj pozostalých v jeho stane.
27 Nebo samo odhalí jeho vinu,
aj zem sa proti nemu postaví.
28 Dom mu tiež odnesie povodeň,
čo v deň jeho hnevu sa privalí.
29 Taký podiel Boh bezbožnému dáva,
od Pána ho (čaká) také dedičstvo.“
M. Šiesta Jóbova odpoveď 21,1-34
Job21
XXI. 1 Jób odpovedal:
Len ma vypočujte!
2 Pozorne počúvajte moje slová
a nech mi je to na potechu.
3 Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma,
až dohovorím, potom smejte sa!
4 Či človek je to, na koho bedákam?
A roztrpčený nemám vari byť?
5 Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte,
dajte si teda ruku na ústa!
6 Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje
a moje telo triašku cíti hneď.
Hriešni žijú v šťastí
7 Nuž hriešnici, prečo sú nažive,
aj zostanú ver’, silou mocnejú?
8 Ich potomci pevno stoja pred nimi,
ich výhonky sú im pred zrakom.
9 Aj domy ich sú pokojné, bez obáv
a Boží prút nie je nad nimi.
10 Ich býk je plodný, nikdy nezlyhá,
telné kravy im nikdy nezvrhnú.
11 Sťa ovce chlapcov skákať si nechajú
a ich deti tiež môžu tancovať.
12 Vyspevujú si pri bubne, citare
a pri zvuku píšťal sa radujú.
13 Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni
a do podsvetia odísť spokojne,
14 hoc vravia Bohu: „Len sa od nás odvráť preč,
my tvoje cesty poznať nechceme.
15 Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili,
čo osoží nám vrúcne vzývať ho?“
Hriešnosť bez trestu
16 Či v rukách jeho nie je šťastie ich
a ciele zlých nie sú mu ďaleké?
17 Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych
a nešťastie tiež na nich doľahne?!
A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých,
18 by ako slama boli vo vetre,
ako plevy, čo víchor uchytil?
19 Či jeho zlobu Boh synom necháva?
Nech jeho skára, by to pocítil!
20 Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie
a hnev nech pije Všemohúceho!
21 Čo po smrti už na dome mu záleží,
keď prervaný je počet jeho mesiacov?!
Božie nevyspytateľné cesty
22 Či vedomosťou možno Pána poučiť?
Veď on súd koná nad nebešťanmi!
23 No v plnom šťastí tento môže zomierať,
aj celkom istý, celkom spokojný,
24 bo jeho rebrá tukom prekypujú
a jeho kosti špik je čerstvý tiež.
25 Lež s trpkou dušou onen zas umiera
a neokúsil, čo je blahobyt.
26 Aj do prachu sa rovnako uložia
a červíky ich oboch pokryjú.
Priatelia usudzujú jednostranne
27 No dobre poznám myšlienky už vaše
i plány, čo vy na mňa kujete.
28 Vy myslíte si: Kde je dom veľmožov
a kdeže je stan, kde bývali zlí?
29 Či ste sa na to nepýtali pocestných
a ich znaky ste nerozoznali,
30 že v dňoch nešťastia je zlostník ušetrený
a cez dni hrôzy že sa raduje?!
31 Kto mu vytkne do očí jeho spôsoby
a to, čo spáchal, kto mu odplatí?
32 Keď do hrobu ho odprevadia napokon,
pri náhrobku mu budú držať stráž.
33 Sladké mu budú aj tie hrudy údolia,
všetci sa za ním prúdmi pohrnú
a pred ním pôjde zástup bez počtu.
34 Nuž darmo ma vy veru potešujete,
zo slov vašich klam len ostáva.“