Prís16
Prozreteľnosť Božia zahrnuje všetko
XVI. 1 Človeku patrí uvažovať v srdci,
no výpoveď (dáva) Pán na jazyk.
2 Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol,
ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.
3 Zver svoje diela na Pána
a podaria sa tvoje zámery.
4 Pán všetko stvoril pre svoj cieľ,
aj bezbožného na deň pohromy.
5 Pánovi je odporný každý nadutec,
stavím sa (s kýmkoľvek), že trestu neujde.
6 Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom
a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom.
7 Ak sa Pánovi ľúbia cesty (nejakého) človeka,
pomerí aj jeho nepriateľov s ním.
8 Lepšie (mať málo spravodlivým (spôsobom),
ako veľké dôchodky a nespravodlivo.
9 Človek si v duchu rozvažuje svoju púť,
ale Pán riadi jeho krok.
10 Na kráľových perách je Božia výpoveď,
(preto) sa jeho ústa neprehrešia v rozsudzovaní.
11 Váha a misky prináležia Pánovi,
jeho dielom sú všetky kamienky (vo) vrecku.
12 Je ohavnosťou, aby králi konali bezbožne,
lebo (len) spravodlivosťou sa upevňuje trón.
13 Kráľovou záľubou sú pery pravdivé
a rád má toho, kto sa vyjadruje úprimne.
14 Kráľov hnev - poslovia smrti,
a uchláchoľuje ho múdry muž.
15 Na jasnej tvári kráľovej (sa) život (zrkadlí)
a jeho láskavosť je sťa mrak pŕšky za vesny.
16 Nadobúdanie múdrosti je oveľa lepšie nad zlato
a získavanie rozumnosti vypláca sa nad striebro.
17 Vyhýbať zlu je hradskou cestou počestných,
chráni si život, kto stráži svoju púť.
18 Pýcha (je) pred skazou
a pred pádom je namyslený duch.
19 Lepšie ponižovať sa s poníženými,
než s pyšnými sa deliť o korisť.
20 Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť,
a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána.
21 Ten, kto má múdre srdce, bude vyhlásený za rozumného;
a prívetivá reč zvyšuje ešte vnímavosť.
22 Rozum je prameňom života pre (človeka), ktorý ho má,
pre bláznov je však trestom bláznovstvo.
23 Múdremu myseľ (vkladá) do úst rozvahu
a na perách mu rozmnožuje účinnosť.
24 Plást medom pretekajúci sú slová láskavé,
sladkosť (z nich prúdi do) duše a osvieženie (do) kostí.
25 Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku,
napokon však vedie do smrti.
26 Hlad pracujúceho zaň pracuje,
lebo ho naháňajú jeho ústa (do práce).
27 Ničomný človek strojí zlé
a na perách má plameň blčiaci.
28 Prevrátený človek seje rozbroje
a pletkár rozlučuje priateľov.
29 Ukrutník (sa usiluje) zviesť svojho blížneho
a viesť ho cestou nedobrou.
30 (Keď niekto) prižmuruje oči, snuje zlo,
(keď si niekto) hryzie pery, (už) zlo dokonal.
31 Šediny sú ozdobnou korunou,
(no táto koruna) sa nadobúda čestnou púťou (života).
32 Lepšie je byť trpezlivý ako silák,
(lepšie) sa ovládať, než mesto zaujať.
33 Lós sa hádže do záhybu,
ale každé jeho rozhodnutie (býva) od Pána.
Prís17
Spokojný je človek spravodlivý, zlý sa zháňa večne
XVII. 1 Lepší je (krajec) chleba suchého a pokoj pri tom,
ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár.
2 Rozumný sluha vyšvihne sa nad (Pánovho) syna naničhodného
a s jeho bratmi si podelí dedičstvo.
3 Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato,
srdcia však skúša Pán.
4 Ničomník striehne (na výpoveď) perí ničomných
(a) luhár dopriava sluchu záškodnému jazyku.
5 Kto si robí posmech z bedára rúha sa jeho Tvorcovi,
kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.
6 Korunou starcov (sú ich synovia a) vnukovia
a ozdobou synov (sú) ich otcovia.
7 Nesluší ušľachtilá reč bláznovi
a lživé reči šľachetnému (človeku).
8 Podplatný dar je vzácnym kameňom
v očiach (toho, kto ho) dáva (druhému),
všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti.
9 Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať),
kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov.
10 Viac zapôsobí (jedno) pokarhanie na rozumného,
ako sto palíc ,na blázna.
11 Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať,
no pošle sa naň posol ukrutný.
12 Lepšie sa človekovi stretnúť s medvedicou, ktorej vzali mláďatá,
ako s bláznom v jeho bláznovstve.
13 Kto odpláca zlým za dobré,
nehne sa z jeho domu nešťastie.
14 Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať),
a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.
15 Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného,
aj ten, kto odsudzuje spravodlivého,
obidvaja sa príkria Pánovi.
16 Načo len má blázon v ruke peniaze?!
Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu?
17 Priateľ miluje v každý čas
a v súžení je z neho brat.
18 Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní,
keď za svojho blížneho dáva záruku.
19 Kto má rád zvadu, má rád hriech
kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie.
20 Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič dobrého
a kto má vrtký jazyk, padne do zlého.
21 Kto splodil blázna, (splodil si ho) na svoj zármutok
otec nebude mať z blázna radosti.
22 Veselé srdce slúži na zdravie,
zronený duch však kosti vysúša.
23 Bezbožník tajne prijíma dar (na podplatenie),
by poprekrúcal právne chodníky.
24 Múdrosť (sa zračí) na výzore rozumného (človeka),
bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej končine.
25 Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi
a na zármutok svojej rodičke.
26 Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého,
biť (ľudí) statočných je (celkom) nesprávne.
27 Kto drží jazyk za zubami, ten vie, (čo je) vedomosť,
a kto je chladnokrvný, je muž rozumný.
28 Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho,
keď zatíska pery, za rozumného.
Prís18
Škrieplivosť a znášanlivosť
XVIII. 1 Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčiť,
všetkými prostriedkami vyvoláva spor.
2 Umnosť sa nepozdáva bláznovi,
len vyjavenie svojich myšlienok.
3 Tam, kde príde bezbožný, dostaví sa aj opovrhnutie
a s hanbou (príde) potupa.
4 Sťa vody hlboké sú slová z mužských úst,
(sú ako) rozvodnený potok, (ako) prameň múdrosti.
5 Je mrzké nadržiavať násilníkovi
a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde.
6 Pery blázna zapletávajú sa do škriepky
a jeho ústa volajú, (že by rád) buchnáty.
7 Ústa blázna sú (mu) na skazu
a jeho pery sa mu zastrájajú na život.
8 Slová klebetníka sú sťa lahôdky
a schádzajú až na samé dno žalúdka.
9 Už (aj ten, kto je) vo svojej práci nedbalý,
je bratom toho, ktorý (všetko) premárnil.
10 Pánovo meno je pevnou vežou,
spravodlivý do nej utečie a je bezpečný.
11 Majetnosť boháča je pevným mestom preň
a sťaby vysoký múr v jeho predstave.
12 Pred skazou (býva) povýšenosť srdca ľudského,
pred slávou je však pokora.
13 Ak odpovedá (niekto) skôr, než (riadne) počuje,
(za) bláznovstvo (sa) mu (to počíta) a (za) hanbu.
14 Mužný duch znáša svoju chorobu,
no myseľ zronenú kto môže zniesť?
15 Rozumné srdce nadobúda vedomosť
a ucho múdrych (ľudí) hľadá poznanie.
16 Dar kliesni cestu človeku
a vymáha mu prístup k veľmožom.
17 Spravodlivým (sa zdá ten, kto) prvý (začína) svoj spor,
kým nepríde jeho blížny a neusvedčí ho.
18 Lós potlačuje rozopry,
rozsudzuje aj mocnárov.
19 Brat, urazený neverou, (je mocnejší) než mestská tvrdz.
Spory sú ako hradné závory.
20 Z ovocia (svojich) úst sa každý nasýti,
do sýtosti sa naje žatvy svojich pier.
21 Smrť (priam tak) ako život (býva) v moci jazyka
a tí, čo radi (obracajú) ním, budú sa živiť jeho ovocím.
22 Kto našiel dobrú ženu, našiel (niečo) znamenité
a dostal milostný dar od Pána.
23 Chudák sa prihovára prosebne,
lež tvrdo odpovedá bohatý.
24 Niekto (má) takých priateľov, čo sú mu (iba) na škodu,
niektorý priateľ sa však väčšmi pridŕža než brat.
Modlitba ťažko chorého
Ž88 (87)
1 Pieseň. Žalm Koreho synov. Zbormajstrovi.
Má sa spievať na nápev „Machálat“.
Poučná pieseň od Emana Ezrachitu.
2 Pane, ty Boh mojej spásy,
dňom i nocou volám k tebe.
3 Kiež prenikne k tebe moja modlitba,
nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
4 Moja duša je plná utrpenia
a môj život sa priblížil k ríši smrti.
5 Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu,
majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.
6 Moje lôžko je medzi mŕtvymi,
som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš,
lebo sa vymanili z tvojej náruče.
7 Hádžeš ma do hlbokej priepasti,
do temravy a tône smrti.
8 Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie,
svojimi prívalmi si ma zaplavil.
9 Odohnal si mi známych
a zošklivil si ma pred nimi.
Uväznený som a vyjsť nemôžem,
10 aj zrak mi slabne od zármutku.
K tebe, Pane, volám deň čo deň
a k tebe ruky vystieram.
11 Či mŕtvym budeš robiť zázraky?
A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?
12 Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote
a na mieste zániku o tvojej vernosti?
13 Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch
a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?
14 Ale ja, Pane, volám k tebe,
včasráno prichádza k tebe moja modlitba.
15 Prečo ma, Pane, odháňaš?
Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?
16 Biedny som a umieram od svojej mladosti,
vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.
17 Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil
a zlomili ma tvoje hrozby.
18 Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava
a zvierajú ma zovšadiaľ.
19 Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa,
len tma je mi dôverníkom.