Iz10
X. 1 Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony,
a pisárom, ktorí spisujú útlak,
2 aby drobných ľudí odtisli od práva
a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy,
aby vdovy boli ich korisťou
a aby ozbíjali siroty.
3 Čo však spravíte v deň navštívenia,
keď nešťastie príde zďaleka?
Ku komu sa budete utiekať o pomoc
a kde zanecháte svoje bohatstvo?
4 Dostanete sa len medzi zajatcov
a medzi pozabíjaných padnete.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.
Zničenie Asýrskej ríše 10,5-34
Nadutosť Asýrska
5 Beda Asýrsku, je prútom môjho hnevu
a palicou v ich rukách je moja prchkosť.
6 K rúhavému národu ho posielam,
proti ľudu môjho hnevu dávam rozkaz,
aby koristil korisť a zbíjal zboj
a aby ho rozšliapal ako blato ulíc.
7 Ale on tak nezmýšľa
a jeho srdce tak nemieni,
lež v mysli má vyničiť
a vyhubiť nemálo národov.
8 Veď hovorí:
„Či nie sú moje kniežatá všetky kráľmi?
9 Či nie je Kalano ako Karkemis?
Či nie je Emat ako Arpad?
Či nie je Samária ako Damask?
10 Ako zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov -
a modiel mali veru viac než Jeruzalem (a Samária).
11 Či tak, ako som urobil Samárii a jej bôžikom,
neurobím tiež Jeruzalemu a jeho modlám?“
Hrozba Asýrom
12 Keď Pán doplní celé svoje dielo
na vrchu Sion a v Jeruzaleme,
navštívim pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa
a nadutú hrdosť jeho očí.
13 Lebo hovorí: „Silou svojej ruky som to urobil
a svojou múdrosťou, lebo som rozumný;
odstránil som hranice národov,
ich poklady som ukoristil
a sťa obor som zvrhol tých, čo sedeli na tróne.
14 Moja ruka našla ako hniezdo
bohatstvo národov
a ako sa zhrabujú opustené vajcia,
zhrabol som ja celú krajinu
a nebolo, kto by krídlom strepotal
a ústa otvoril a spišťal.“
15 Či sa môže vypínať sekera nad toho, čo ňou hýbe?
Či sa môže vyvyšovať píla nad toho, kto ju ťahá?
Akoby prút hýbal tými, čo ho dvíhajú,
akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je drevom.
16 Preto pošle Pán, Vládca zástupov,
na jeho silákov suchoty
a pod jeho pýchou bude pražiť ako požiar oheň.
17 Svetlo Izraela bude ohňom,
jeho Svätý plameňom.
I bude horieť a strávi
jeho tŕnie a bodľač v jeden deň.
18 Nádheru jeho lesa a hája
znivočí od vrcholu až po koreň,
že bude, ako kto hynie horúčkou.
19 Zvyšok stromov jeho lesa bude maličký,
že to chlapček spočíta.
Nádej pre zvyšky Izraela
20 V ten deň sa zvyšok Izraela
a zachránení Jakubovho domu
nebudú viac opierať o toho, kto ich bije,
lež úprimne sa budú opierať
na Pána, Svätého Izraela.
21 Zvyšok sa obráti, zvyšok Jakubov
k mocnému Bohu.
22 Lebo čo by bolo tvojho ľudu, Izrael,
ako piesku mora,
len zvyšok z neho sa obráti.
Záhuba ustanovená - prevláda spravodlivosť!
23 Lebo záhubu, a to neodvratnú,
vykoná Vládca, Pán zástupov,
prostred celej zeme.
24 Preto takto vraví Vládca, Pán zástupov:
„Neboj sa, ľud môj, čo bývaš na Sione,
Asýra, ktorý ťa bije prútom
a dvíha na teba svoju palicu
ako Egypt.
25 Veď už len krátku chvíľku
a prestane zloba
a môj hnev bude ničiť ich.“
26 Pán zástupov zdvihne nad nimi svoj bič,
ako keď bil Madiánčana na skale Oreb,
a svoju palicu pozdvihne nad more ako proti Egyptu.
27 V ten deň
spadne jeho bremä z tvojho pleca
a jeho jarmo z tvojej šije:
jarmo sa zláme od tučnoty.
Skaza asýrskeho vojska
28 Ide na Ajat, tiahne cez Magron,
v Machmase si necháva batožinu,
29 prechádza priechodom:
„Geba nám bude nocľahom.“
Trasie sa Ráma,
Šaulova Gabaa uteká.
30 Kvíľ hlasito, dcéra Galima,
počúvajže, Laisa, úbohý Anatot.
31 Uteká Medemena,
obyvatelia Gebimu bežia.
32 Ešte dnes má zastať v Nobe,
zamáva rukou nad vrchom dcéry Siona,
nad pahorkom Jeruzalema.
33 Hľa, Vládca, Pán zástupov,
poobtína vetvy náporom;
čo vysoko vzrástlo, bude sťaté,
čo je vznešené, klesne.
34 Obkliesnená bude húšť lesa železom
a Libanon padne s velikášmi.
Založenie mesiášskeho kráľovstva hl. 11
Iz11
Mesiáš
XI. 1 Z pňa Jesseho vypučí ratolesť
a z jeho koreňov výhonok vykvitne.
2 A spočinie na ňom duch Pánov:
duch múdrosti a rozumu,
duch rady a sily,
duch poznania a bohabojnosti;
3 a naplní ho bázeň pred Pánom.
Nie podľa zdania očí bude súdiť,
ani podľa počutia karhať,
4 ale v pravde bude súdiť maličkých
a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme.
I porazí zem prútom svojich úst
a dychom svojich perí usmrtí zlosyna.
5 Pravda bude pásom jeho bedier
a vernosť opaskom jeho drieku.
Pokojamilovnosť ríše mesiášskej
6 Vtedy bude vlk bývať s baránkom
a leopard spočívať s kozliatkom;
i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu
a drobný chlapček ich bude zavracať.
7 Krava i medveď budú sa pásť,
ich mláďatá budú ležať spolu
a lev bude ako vôl žrať slamu.
8 Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada,
do jamy vretenice siahne rukou odkojenča.
9 Nebudú zle robiť a nebudú škodiť
na celom mojom svätom vrchu;
lebo zem bude plná poznania Pána,
ako vody pokrývajú more.
Spása pohanov a Izraelitov
10 V ten deň
bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov,
budú ho vyhľadávať kmene
a jeho príbytok bude slávny.
11 V ten deň
Pán zase zdvihne ruku,
aby získal zvyšok ľudu,
ušetrený Asýrskom, Egyptom,
Patrosom, Kušom, Elamom,
Sineárom, Ematom a ostrovmi mora.
12 Zdvihne zástavu k národom,
zhromaždí vysťahovalcov Izraela
a Júdových roztratených pozbiera
zo štyroch strán sveta.
13 Zmizne žiarlivosť Efraima
a nepriatelia Júdu budú vyhubení.
Efraim nebude žiarliť na Júdu
a Júda nebude utláčať Efraima.
14 Lež zaletia na svah Filištíncov k západu
a spolu olúpia synov Východu.
Edom a Moab bude ziskom ich rúk
a synovia Amona budú ich poslúchať.
15 Pán vysuší jazyk Egyptského mora
svojím dychom horúcim
a vztiahne ruku nad Rieku,
rozbije ju na sedem potokov
a umožní ju prekročiť v obuvi.
16 I bude mať cestu zvyšok ľudu,
čo bude ušetrený Asýrskom,
ako ju mal Izrael v deň,
keď vychádzal z egyptskej krajiny.
Iz12
Vďaka za spásu
XII. 1 V ten deň povieš:
„Chválim ťa, Pane, že si sa hneval na mňa,
ale tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma.
2 Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa,
veď moja sila a môj chválospev je Pán,
on sa mi stal spásou.“
3 I budete čerpať vodu s radosťou
z prameňov spásy
4 a poviete v ten deň:
„Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno,
oznámte jeho skutky národom,
rozhlasujte, že je slávne jeho meno.
5 Ospevujte Pána, veď veľkolepo konal,
nech je to známe po celej zemi.
6 Plesaj a jasaj obyvateľka Siona,
lebo veľkým uprostred teba je Svätý Izraela!
Piata kniha (107 - 150 \106 - 150\)
Vďaka za oslobodenie
Ž107 (106)
1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
2 Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil,
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
3 a zhromaždil z rozličných krajín
od východu i západu,
od severu i od mora.
4 Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi,
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
5 Mali hlad a smäd,
ubúdalo v nich života.
6 V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
7 Na správnu cestu ich priviedol,
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
8 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí,
9 lebo smädného napojil
a hladného nakŕmil dobrotami.
10 V temnotách a v tieni smrti sedeli,
sputnaní biedou a železom,
11 lebo sa vzopreli Božím výrokom
a zámery Najvyššieho zavrhli.
12 Preto ich srdce útrapami pokoril,
ostali nevládni a bez pomoci.
13 V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
14 Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol
a ich putá rozlomil.
15 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí,
16 lebo rozdrvil brány bronzové
a rozlomil závory zo železa.
17 Na ceste neprávosti rozum stratili
a trpeli za svoje priestupky.
18 Každý pokrm sa im sprotivil
a priblížili sa až k bránam smrti.
19 V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
20 Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich
a vyslobodil ich zo záhuby.
21 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí.
22 Obetu chvály nech mu prinesú,
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
23 Púšťali sa na lodiach po mori
a na veľkých vodách robili obchody.
24 Tam videli diela Pánove
a na hlbočinách jeho zázraky.
25 Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú,
až sa morské vlny vzdúvaIi;
26 priam k nebu stúpali
a vzápätí sa prepadali do hlbín;
duša im hrôzou zmierala.
27 Knísali sa a tackali ako opití;
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
28 V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.
29 Búrku premenil na vánok
a morské vlny umĺkli.
30 Tešili sa, že vlny utíchli,
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
31 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí.
32 V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia
a nech ho chvália v zbore starších.
33 Potoky na púšť premenil
a na súš vodné pramene,
34 úrodnú zem na soľnú step
pre zlobu jej obyvateľov.
35 A z púšte zasa urobil jazerá,
z vyschnutej zeme vodné pramene.
36 Hladujúcich tam usadil
i založili si trvalé bydlisko.
37 Obsiali polia a vysadili vinice
a získali bohatú úrodu.
38 I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi
a nezmenšil im ani počet dobytka.
39 A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
40 Opovrhnutím zahrnul kniežatá
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
41 Chudákov však z biedy povzniesol,
ich rody ako stáda rozmnožil.
42 Spravodliví to uvidia a potešia sa,
ničomníci všetci stratia reč.
43 Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?