Iz25
Ďakovná pieseň
XXV. 1 Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno,
veď si zázračne uskutočnil
dávne ustanovenia s pevnou vernosťou!
2 Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu,
z opevneného mesta zborenisko,
paláce cudzích nie sú mestom,
nikdy nebudú postavené.
3 Preto ťa velebí silný ľud,
mestá mocných národov sa ťa boja.
4 Veď si bol pevnosťou slabému,
pevnosťou biednemu v jeho úzkosti,
úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom,
lebo dych tyranov - ako búrka múru.
5 Ako úpal na púšti
udusil si hluk cudzincov,
ako úpal v tôni mraku
stlmil si pieseň tyranov.
Blaženosť zachránených
6 Pán zástupov pripravil
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu hojnú, hostinu s vínom,
hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.
7 A zničí na tomto vrchu
závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom,
a prikrývku, čo zakrýva všetky národy.
8 Zničí smrť navždy
a Pán, Jahve, zotrie
slzu z každej tváre
a hanbu svojho ľudu
odstráni z celej zeme,
lebo Pán hovoril.
9 A v ten deň povedia: „Hľa, toto je náš Boh,
v neho sme dúfali, že nás spasí!
On je Pán, v neho sme dúfali,
jasajme a radujme sa z jeho spásy!
10 Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“
Potom bude Moab zmlátený na mieste,
ako je zmlátená slama v hnojnici.
11 A ak si v nej roztiahne ruky,
ako rozťahuje plavec pri plávaní,
zrazí jeho pýchu aj obratnosť jeho rúk.
12 Zrúti tvoje vysoké opevnené múry,
zvalí, strhne k zemi, do prachu.
Iz26
Pieseň chvály a vďaky
XXVI. 1 V ten deň sa bude v júdskej krajine spievať táto pieseň:
„Máme pevné mesto,
spásu položil,
múry a hradby.
2 Otvorte brány
a vstúpi spravodlivý ľud,
ktorý zachová vernosť.
3 Má myseľ pevnú
zachoval si mu mier,
mier, veď dúfa v teba.
4 Dúfajte v Pána na veky večné,
lebo Pán, Jahve, je večnou skalou.
5 Preto znížil obyvateľov výšin
mesto vyvýšené;
zrútil ho, zrútil až k zemi,
zrazil ho až do prachu.
6 Rozšliapala ho noha,
nohy biednych, kroky slabých.
7 Cesta spravodlivého je rovná,
cestu spravodlivého na rovno upravíš.
Boh sa zastal svojich
8 Áno, cestu tvojich súdov, Pane, sme čakali,
tvoje meno a tvoja sláva je túžbou duše.
9 Svojou dušou dychtím po tebe v noci,
áno, môj duch ťa vrúcne hľadá ráno,
lebo podľa tvojich súdov na zemi
učia sa obyvatelia sveta spravodlivosti.
10 Dostane zlosyn milosť? Nenaučí sa pravde,
v zemi spravodlivých hreší
a nevidí velebnosť Pána.
11 Pane, tvoja ruka je zdvihnutá, a nevidia;
s hanbou uvidia horlivosť o ľud,
tvojich nepriateľov strávi oheň.
12 Pane, daruješ nám pokoj,
veď aj všetky naše diela si ty urobil!
13 Pane, Bože náš, vládli nad nami páni okrem teba,
len ty si nám umožnil chváliť tvoje meno.
14 Mŕtvi neožijú, tiene nepovstanú,
preto si ich strestal a vyhubil,
zničil si všetku ich pamiatku.
15 Zveľadil si národ, Pane,
zveľadil si národ, seba oslávil,
rozšíril si všetky hranice krajiny.
Smutná minulosť a radostná budúcnosť
16 Pane, v tiesni ťa hľadali.
Šeptom vylievali prosby,
keď ich karhal.
17 Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu,
zvíja sa a volá v bolestiach,
tak sme boli my, Pane, pred tebou.
18 Počali sme, zvíjali sme sa
a akoby sme boli porodili vietor,
spásu sme nepriviedli krajine
a nezrodili sa obyvatelia zeme.
19 Tvoji mŕtvi ožijú!
Vstanú moje mŕtvoly!
Vzbuďte sa a plesajte,
ktorí bývate v prachu!
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem porodí tiene.
20 Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb
a zapri dvere za sebou,
schovaj sa trocha, nakrátko,
kým neprejde hnev.
21 Bo, hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku,
aby trestal hriech na obyvateľoch zeme.
Zem odhalí svoju krv
a neukryje viac svojich zabitých.
Iz27
XXVII. 1 V ten deň Pán potresce
svojím tvrdým, veľkým a silným mečom
Leviatana, rezkého hada,
a zabije draka, ktorý je v mori.
Nová Pánova vinica
2 V ten deň
bude vinica vínorodá, ospevujte ju!
3 Ja, Pán, ju strážim,
každú chvíľu ju polievam;
aby ju nepoškodili,
v noci i vo dne ju chránim.
4 Hnev neprechovávam.
Keby bolo tŕnie a bodľačie,
bojovne by som zakročil
a spálil by som ho zaraz,
5 alebo nech sa chopí mojej ochrany,
uzavrie mier so mnou,
mier uzavrie so mnou.
Boh trestal svojich mierne
6 V budúcnosti Jakub zakorení,
kvitnúť bude a pučať Izrael
a naplní tvár zeme úrodou.
7 Či ho šľahal, ako šľahal jeho šľahačov?
Či ho zabíjal, ako zabíjal jeho zabíjačov?
8 Zamietnutím(?), zavrhnutím ho súdil,
zmietol svojím ostrým víchrom v deň východného vetra.
9 Nuž takto bude uzmierený hriech Jakubov
a všetkým ovocím je: odstráni svoj hriech,
keď urobí všetky oltárne kamene
podobnými rozdrvenému vápencu.
Nevstanú viac ašery a chamány.
10 Lebo pevné mesto je osamelé,
príbytok zavrhnutý, opustený ako púšť,
bude sa tam pásť a odpočívať teľa
a znivočí jeho vetvičky.
11 Keď uschnú jeho konáriky, zlámu sa,
prídu ženy a zapália ich.
Lebo je to ľud nechápavý,
preto sa nezmiluje nad ním jeho Stvoriteľ
a jeho Tvorca ho neomilostí.
Návrat národa
12 V ten deň
bude Pán vyklepávať klasy
od Eufratu až po Egyptský potok
a vy, synovia Izraela, budete pozbieraní
jeden po druhom.
13 V ten deň
zazvučí veľká trúba
i prídu, čo boli stratení v asýrskej krajine
a rozptýlení v krajine egyptskej,
a klaňať sa budú Pánovi
na svätom vrchu v Jeruzaleme.