J. Jeruzalem
Iz22
a) Skaza mesta
XXII. 1 Výrok nad Údolím videnia:
Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,
2 plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce?
Tvoji zomrelí nepomreli mečom.
3 Všetci tvoji vodcovia razom utiekli
ukrutne spútaní,
všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní,
utiekli ďaleko.
4 Preto hovorím: „Odvráťte sa odo mňa!
Horko zaplačem.
Nesnažte sa potešiť ma
nad skazou dcéry môjho ľudu!“
5 Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia
drží Pán, Jahve zástupov.
V Údolí videnia podkopávajú múr
a krik je proti hore.
6 Elam zdvihol tulec;
na vozoch ľudia, jazdci,
a Qír obnažil štít.
7 Tvoje krásne údolia sú plné vozov
a jazdci sa pevne postavili k bráne.
8 Odňal závoj Júdovi;
v ten deň si hľadel
na zbrojnicu Lesného domu.
9 Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín,
zhromažďujete vodu do Dolného rybníka,
10 sčitujete domy Jeruzalema,
rúcate domy na opevnenie múrov
11 a robíte struhu medzi dvoma múrmi
vodám starého rybníka.
Nepozriete však na toho, ktorý to urobil,
a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte.
12 A pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň:
„Plačte a nariekajte,
ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!“
13 Ale, hľa, plesanie a radosť,
zabíjajú statok a režú ovce,
jedia mäso a pijú víno:
„Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!“
14 I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov:
„Veru vám nebude odpustený tento hriech,
pokiaľ neumriete“ - hovorí Pán, Jahve zástupov.
b) Sobna a Eliakim
15 Toto hovorí Pán, Jahve zástupov:
Choďže k tomu úradníkovi,
k Sobnovi, správcovi domu:
16 „Čože tu máš a kohože tu máš,
že si si tu vytesal hrob?“
Vysoko vytesal svoj hrob,
v skale si vydlabal príbytok.
17 Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák,
a pevne ťa zohne,
18 silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta
do šírošírej krajiny.
Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy,
ty hanba domu tvojho pána!
19 Odstránim ťa z tvojho miesta
a zvrhnem ťa z tvojho postavenia.
20 V ten deň zavolám svojho služobníka
Eliakima, syna Helkiáša,
21 a oblečiem ho do tvojho rúcha,
opášem ho tvojím pásom
a dám mu do rúk tvoju moc.
I bude otcom obyvateľom Jeruzalema
a Júdovmu domu.
22 Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu,
keď otvorí, nikto nezavrie,
a keď zavrie, nikto neotvorí.
23 Osadím ho ako kôl na pevnom mieste,
že bude slávnym trónom domu svojho otca.
24 Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca:
konáre a ratolesti, všetky malé nádoby,
od hrnčekov až po krčahy.
25 V ten deň - hovorí Pán zástupov -
vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste,
vyvalí sa a padne,
i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom,
lebo to vyriekol Pán.“
K. Týrus
Iz23
Záhuba
XXIII. 1 Výrok nad Týrom:
Kvíľte, lode taršišské,
veď je zničený, prístrešia niet!
Pri príchode z krajiny Cetim
im to bolo zvestované.
2 Zamĺkli obyvatelia pobrežia,
sidonskí kupci, čo plavia sa morom.
3 Naplnilo ťa - cez veľké vody -
zrno Šichoru.
Žatva Nílu je ich zárobkom
a stal sa tržiskom národov.
4 Hanbi sa, Sidon, veď hovorí more,
morská pevnosť takto:
Neúpel si a neporodil si,
synov si nevychoval
a nevypestoval si panny.
5 Keď bude chýr o tom v Egypte,
zažalostia pre správu o Týre.
6 Choďte do Taršišu,
kvíľte, obyvatelia pobrežia!
7 Či toto je vaše jasajúce (mesto),
ktoré má pôvod odpradávna
a ktoré viedli jeho nohy
sídliť naďaleko?
8 Kto takto rozhodol
o Týre, čo korunúval,
ktorého kupci boli kniežatami,
jeho obchodníci vznešenými krajiny?
9 Pán zástupov rozhodol tak,
aby potupil pýchu všetkej slávy,
aby pohanil všetkých vznešených krajiny.
10 Prekroč svoju krajinu sťa rieka,
dcéra Taršišu, pása už niet!
11 Vystrel svoju ruku nad more,
zatriasol dŕžavami.
Pán dal rozkaz proti Kanaánu,
aby boli zničené jeho pevnosti.
12 I riekol: „Neplesaj už viac,
znásilnená panna, dcéra Sidonu!
Vstaň, preplav sa do Cetim,
ani tam nebudeš mať pokoja.“
13 Hľa, krajina Chaldejcov - to tento národ,
nie Asýr to bol, čo pripravil ju pre zver -
postavil si veže a zrúcal jej paláce,
urobil z nej zborenisko.
14 Kvíľte, lode taršišské,
veď je zničené vaše útočište!
Omilostenie Týru. - 15 V ten deň bude Týrus zabudnutý na sedemdesiat rokov, ako sú dni jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom podľa piesne neviestky:
16 Vezmi citaru, obchádzaj mesto,
neviestka zabudnutá,
pekne hraj, veľa spievaj,
aby si spomenuli na teba.
17 A tak po sedemdesiatich rokoch Pán navštívi Týrus a (on) sa vráti k svojmu zárobku a obcovať bude so všetkými kráľovstvami zeme pred tvárou sveta. 18 Jeho zisk však a zárobok bude zasvätený Pánovi. Nebude sa hromadiť a nebude sa uschovávať, lež bude patriť tým, čo bývajú pred tvárou Pána, aby jedli do sýtosti a obliekali sa nádherne.
Všeobecný súd (Apokalypsa) hl. 24 - 27
Iz24
Súd
XXIV. 1 Hľa, Pán pustoší zem a nivočí ju,
rozvracia jej tvárnosť
a rozprašuje jej obyvateľov.
2 I bude ako ľudu, tak kňazom,
ako sluhovi, tak jeho pánovi,
ako slúžke, tak jej panej,
ako predavačom, tak kupcom,
ako tomu, čo požičiava, tak tomu, čo si požičiava,
ako dlžníkovi, tak veriteľovi.
3 Pustá, spustnutá je zem, vyplienená a vylúpená,
lebo Pán hovoril toto slovo.
4 Trúchli, uvädá zem,
zoschýna, uvädá svet,
zoschýna výsosť so zemou.
5 A zem je sprznená od obyvateľov,
veď prekročili zákony, zmenili právo,
zrušili zmluvu večitú.
6 Preto kliatba zožiera zem
a pykajú tí, čo na nej bývajú,
preto horia obyvatelia zeme
a ľudí ostalo len máličko.
7 Smúti mušt, zoschýna vinič,
vzdychajú všetci, čo sa v srdci tešili.
8 Zmizla radosť bubnov,
prestal krik plesajúcich,
zmizla radosť citary.
9 Pri speve nepijú víno,
zhorkol nápoj pri pití.
10 Zbúrané je ničomné mesto,
zavretý každý dom, nevkročíš doň.
11 Kviľba je po uliciach pre víno,
zapadla každá radosť,
odišla potecha zo zeme.
12 V meste zostala spustlosť,
na márnosť je rozbitá brána.
13 Veru, tak bude vprostred zeme,
uprostred národov
ako ráňanie olív,
ako paberkovanie, keď skončila oberačka.
14 Tí pozdvihujú svoj hlas, zaplesajú,
nad slávou Pánovou zajasá more.
15 Preto oslavujte Pána na morských ostrovoch,
meno Pána, Boha Izraela.
16 Od končín zeme počuli sme spevy:
„Sláva Spravodlivému!“
Ale povedal som:
„Schradnem, schradnem, beda mi!“
Vzbúrenci sa búria,
áno, do vzbury sa ženú vzbúrenci.
17 Strach a jama a osídlo
pre teba, čo obývaš zem:
18 a kto unikne hlasu hrôzy, padne do jamy,
kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla.
Lebo sa roztvoria prietoky z výsosti
a zatrasú sa základy zeme.
19 Veľmi sa rozpuká zem,
na kusy sa dotrhá zem,
hrozne sa bude triasť zem.
20 Tackať sa bude zem, tackať sťa opilec,
zakolíše sa ako koliba;
i zaľahne na ňu jej hriech
a padne, že viac nevstane.
21 V ten deň Pán navštívi
vojsko výšav na výsosti
a kráľov zeme na zemi,
22 zhrabaní budú, ako sa zhrabujú zajatci, do jamy
a zavretí budú do väzenia,
po mnohých dňoch budú navštívení.
23 I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko,
veď Pán zástupov kraľuje
na vrchu Sion a v Jeruzaleme
a pred svojimi staršími má slávu.
Proti zradným nepriateľom
Ž109 (108)
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Bože, chvála moja, nemlč,
2 lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka.
Hovoria proti mne lživým jazykom,
3 zahŕňajú ma nenávistnými rečami
a napádajú ma bez príčiny.
4 Za moju lásku broja proti mne;
ale ja sa modlím.
5 Zlom sa mi odplácajú za dobré
a nenávisťou za lásku.
6 Postav nad neho hriešnika.
Žalobca nech stojí po jeho pravici.
7 Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený
a jeho modlitba nech mu bude hriechom.
8 Jeho dní nech je čím menej
a jeho úrad nech prevezme iný.
9 Jeho deti nech ostanú sirotami
a vdovou jeho manželka.
10 Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú,
nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.
11 Nech ho úžerník oberie o celý majetok
a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.
12 Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo
a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.
13 Jeho potomstvo nech vyhynie,
nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.
14 Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov
a hriech jeho matky nech sa nezotrie.
15 Pán nech ich má stále pred očami
a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.
16 Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným,
ale prenasledoval bedára a žobráka
a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.
17 Miloval kliatbu, nech ho teda postihne;
nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.
18 Preklínanie si obliekal sťa odev,
nech vojde do jeho vnútra ako voda
a do jeho kostí ako olej.
19 Nech mu je šatou, ktorou sa odeje,
a pásom, ktorým sa vždy opáše.
20 Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú
a zle hovoria proti mne.
21 Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň,
veď tvoje milosrdenstvo je láskavé;
22 zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný
a moje srdce je vo mne ranené.
23 Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa,
striasajú ma ako kobylku.
24 Od pôstu sa mi podlamujú kolená,
a telo mi chradne bez oleja.
25 Som im už len na posmech;
keď ma vidia, potriasajú hlavou.
26 Pomôž mi, Pane, Bože môj,
zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.
27 Nech poznajú, že to tvoja ruka,
že si to ty, Pane, urobil.
28 Oni nech preklínajú, ty však žehnaj;
nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne,
a tvoj služobník nech sa raduje.
29 Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú,
a potupa nech ich zahalí ako plášť.
30 Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami,
budem ho chváliť uprostred zástupov,
31 lebo on stojí po pravom boku chudáka,
aby ho zachránil pred jeho sudcami.