Iz52
Vykúpenie Jeruzalema
LII. 1 Vzbuď sa, vzbuď sa,
obleč si, Sion, svoju moc;
obleč si šatu svojej nádhery,
sväté mesto, Jeruzalem,
veď už viac do teba nevstúpi
neobrezaný a nečistý!
2 Stras zo seba prach, povstaň,
posaď sa, Jeruzalem,
roztvor putá svojho hrdla,
zajatá dcéra sionská!
3 Bo takto hovorí Pán:
„Zadarmo ste boli predaní
a bez peňazí budete vykúpení.“
4 Lebo toto hovorí Pán, Jahve:
„Do Egypta zostúpil kedysi bývať môj ľud
a Asýr ho pre nič utláčal.
5 Teraz však, čo tu mám? - hovorí Pán.
Veď bol vzatý môj ľud zadarmo,
jeho nadvládcovia hulákajú - hovorí Pán -
a stále, každý deň, mi potupujú meno.
6 Preto môj ľud spozná moje meno,
preto v ten deň (spozná),
že som to ja, čo vraví: Hľa, tu som!“
Radosť z vykúpenia
7 Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti,
čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho,
oznamuje spasenie,
hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje.“
8 Čuj, tvoji strážcovia povyšujú hlas
a plesajú zároveň,
lebo zoči-voči hľadia
na Pánov návrat na Sion.
9 Plesajte, jasajte spolu,
sutiny Jeruzalema,
veď Pán potešil svoj ľud,
vykúpil Jeruzalem!
10 Pán si obnažil sväté rameno
pred očami všetkých národov
a všetky končiny zeme uvidia
spásu nášho Boha.
11 Choďte, choďte, vyjdite odtiaľ,
nečistého sa netýkajte,
vyjdite z jeho stredu, očistite sa
vy, čo nosíte Pánove nádoby.
12 Veď nie v náhlosti vyjdete
a nepôjdete útekom,
lebo pred vami pôjde Pán
a Boh Izraela uzavrie vaše rady.
E. Štvrtá pieseň o Pánovom služobníkovi 52,13 - 53,12
Zástupné utrpenie
13 Hľa, úspech bude mať môj služobník,
pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.
14 Ako sa nad ním zhrozili mnohí,
- veď neľudsky je znetvorený jeho výzor
a jeho obraz je nepodobný človeku -
15 tak ho budú obdivovať mnohé národy,
králi si pred ním zatvoria ústa.
Veď uvidia, o čom sa im nevravelo,
a poznajú, čo neslýchali!
Iz53
LIII. 1 Kto by uveril, čo sme počuli,
a komu sa zjavilo Pánovo rameno?
2 Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka
a ako koreň z vyschnutej zeme.
Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho,
a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.
3 Opovrhnutý a posledný z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.
4 Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.
5 On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení.
6 Všetci sme blúdili ako ovce,
išli sme každý vlastnou cestou;
a Pán na neho uvalil
neprávosť nás všetkých.
7 Obetoval sa, pretože sám chcel,
a neotvoril ústa;
ako baránka viedli ho na zabitie
a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom,
(a neotvoril ústa).
8 Z úzkosti a súdu ho vyrvali
a kto pomyslí na jeho pokolenie?
Veď bol vyťatý z krajiny živých,
pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.
9 So zločincami mu dali hrob,
jednako s boháčom bol v smrti,
lebo nerobil násilie,
ani podvod nemal v ústach.
10 Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením...
Ak dá svoj život na obetu za hriech,
uvidí dlhoveké potomstvo
a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.
11 Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta.
Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou
ospravedlní mnohých
a on ponesie ich hriechy.
12 Preto mu dám za údel mnohých
a početných dostane za korisť,
lebo vylial svoju dušu na smrť
a pripočítali ho k hriešnikom.
On však niesol hriechy mnohých
a prihováral sa za zločincov.
F. Nová zmluva so Sionom 54,1-17
Iz54
Množstvo dietok Nového Siona
LIV. 1 Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila,
rozzvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila,
lebo dietky opustenej sú početnejšie
ako dietky vydatej - hovorí Pán.
2 Rozšír priestor svojho stanu,
kože obydlia si roztiahni, nezužuj,
predlžuj svoje povrazy
a svoje kolíky upevňuj!
3 Veď doprava i doľava prerazíš,
tvoje potomstvo zvládne národy
a spustnuté mestá obsadí.
Čas milosti
4 Nebojže sa, veď nebudeš zahanbená,
a nepýr sa, veď nebudeš potupená!
Áno, zabudneš hanbu mladosti,
na potupu svojho vdovstva si nespomenieš viac.
5 Bo manželom ti bude tvoj stvoriteľ
Pán zástupov je jeho meno,
vykupiteľom Svätý Izraelov,
Bohom celej zeme sa nazýva.
6 Veď ako opustenú ženu
a duchom skleslú povolal ťa Pán.
Nuž či môže byť zavrhnutá žena mladosti? -
hovorí tvoj Boh.
7 Na krátku chvíľu som ťa opustil
a veľkým zľutovaním si ťa pritiahnem.
8 V návale hnevu som schoval
svoju tvár nakrátko pred tebou,
večným zmilovaním som sa nad tebou zľutoval,
hovorí tvoj vykupiteľ, Pán.
9 Je mi to ako v dňoch Noema:
ako som sa zaprisahal,
že viac nezalejú zem vody Noema,
tak som sa zaprisahal,
že sa nebudem hnevať na teba
a že ťa nebudem karhať.
10 Nech i vrchy odstúpia
a kopce nech sa otrasú:
moja milosť neodstúpi od teba,
zmluva môjho mieru sa neotrasie,
hovorí Pán, tvoj zľutovník.
Pán ochrancom nového Jeruzalema
11 Biedny, zmietaný, bezútešný!
Hľa, ja ti položím z drahokamu základy
a tvoju podstavbu zo zafíru.
12 Tvoju obrubu urobím z rubínu,
tvoje brány z karbunkulu
a tvoje hranice zo vzácnych kameňov.
13 Všetky tvoje dietky budú učeníkmi Pána,
vo veľkom pokoji budú tvoje dietky.
14 Budeš upevnený v spravodlivosti,
vzdialený od utláčania - báť sa nebudeš -
aj od hrôzy - veď sa ťa nezmocní.
15 Ak ťa napadnú, to nie je odo mňa,
kto s tebou bojuje, padne proti tebe.
16 Hľa, ja som stvoril majstra,
čo rozduchuje uhlie v ohni
a svojím remeslom vyrába zbrane,
ja som stvoril aj zhubcu, čo ničí.
17 Nijaká zbraň, kovaná na teba, sa nepodarí
a každý jazyk, čo sa proti tebe
zdvihne na súde, usvedčíš.
To je údel sluhov Pánových
a ich spravodlivosť u mňa - hovorí Pán.
Vyslobodenie Izraela z Egypta
Ž114 (113 A)
1 Keď Izrael vyšiel z Egypta,
dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho,
2 Judea sa stala jeho svätyňou,
Izrael jeho kráľovstvom.
3 More to videlo a zutekalo,
Jordán sa naspäť obrátil;
4 vrchy poskakovali ako barance
pahorky ako jahňatá.
5 Čo ti je, more, že utekáš,
a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš?
6 Vrchy, prečo poskakujete ako barance
a vy, pahorky, ako jahňatá?
7 Zachvej sa, zem, pred tvárou Pánovou,
pred tvárou Boha Jakubovho,
8 čo skalu mení na jazerá vôd
a kameň na pramene vôd.