V. Proti vyhľadávaniu pomoci v Egypte
Iz31
XXX. 1 Beda tým, čo zostupujú pre pomoc do Egypta,
opierajú sa o kone,
dôverujú vo vozy, že ich je veľa,
a dúfajú v jazdcov, že sú veľmi mocní,
no na Svätého Izraelovho nevzhliadli
a Pána nevyhľadávali.
2 Lenže aj on je múdry a privedie zlo,
neodvolá svoje slová,
povstane proti domu hriešnikov
a proti pomoci zločincov.
3 Však Egypt je človek, nie Boh,
ich kone sú telo, nie duch.
Až Pán vystrie svoju ruku,
potkne sa pomocník a padne napomáhaný
a všetci spolu zahynú.
4 Lebo toto mi hovorí Pán:
„Ako ručí lev a levica nad svojou: korisťou
- a hoci by zavolali proti nemu plno pastierov,
ich hlasu sa nezľakne, od ich hluku sa nesplaší: -
tak zostúpi Pán zástupov
bojovať na vrchu Sion a na jeho kopcoch.
5 Ako lietajúce vtáky
tak zatieni Pán zástupov Jeruzalem,
zatieni a vyslobodí, ušetrí a ochráni.“
6 Vráťte sa k tomu, od ktorého ste tak hlboko odpadli,
synovia Izraela.
7 Lebo v ten deň odvrhne každý
svojich strieborných bôžikov
a svojich zlatých bôžikov,
ktorých vám urobili vaše ruky na hriech.
8 I padne Asýr nie mečom človeka
a nie ľudský meč ho zožerie;
bude ležať pred mečom
a jeho junač padne v poddanstvo.
9 Jeho skala zhynie od strachu,
pri úteku budú sa triasť jeho kniežatá,
hovorí Pán, ktorý má svoj oheň na Sione
a svoje ohnisko v Jeruzaleme.
Iz32
Mesiášske kráľovstvo
XXXII. 1 Hľa, podľa pravdy bude kraľovať kráľ
a kniežatá podľa práva panovať!
2 Každý bude sťa úkryt pred vetrom
a útočište pred búrkou,
ako potoky vôd v suchote,
ako tôňa veľkej skaly v pustej krajine.
3 Nezalepia sa viac oči vidiacich
a uši čujných budú načúvať.
4 Srdce pochabých bude chápať náuku
a jazyk koktavých zrazu prehovorí jasno.
5 Nebudú viac volať blázna šľachetným,
ani podvodníka nenazvú vznešeným.
6 Veď blázon hovorí bláznovstvo
a srdce mu zamýšľa zlo:
konať nečestne, hovoriť bludne proti Pánovi,
sklamať túžbu hladného
a odstrániť nápoj od smädného.
7 A zbrane podvodníka sú zlé;
ten zamýšľa plány,
aby zničil chudobného klamnými rečami,
i keď chudák háji pravdu.
8 Šľachetný však zmýšľa šľachetne,
zastáva sa vecí šľachetných.
Žiaľ žien
9 Ženy bezstarostné, vstaňte, počúvajte môj hlas,
dcéry spoliehavé, čujte moju reč!
10 V deň roku budete sa triasť, spoliehavé,
veď koniec vinobraniu, oberačka nepríde.
11 Bojte sa, bezstarostné, traste sa, spoliehavé,
zvlečte, obnažte sa, opášte si bedrá,
12 bite sa v prsia pre vzácne polia,
pre úrodný vinohrad,
13 pre roľu môjho ľudu,
čo tŕním a bodľačím zarastie.
Áno, pre všetky domy radosti,
pre plesajúce mesto.
14 Veď palác je opustený,
hluk mesta prestal.
Výšina a veža stali sa navždy jaskyňou,
radosťou divých oslov, pasienkom stád.
15 Až bude na nás vyliaty duch z výsosti,
vtedy bude z púšte sad
a sad bude pokladaný za les.
16 V púšti sa usadí právo
a v sade sa rozhostí pravda.
17 Účinkom pravdy bude pokoj
a dielom pravdy mier a bezpečnosť navždy.
18 Môj ľud bude bývať v príbytku pokoja,
v stánkoch bezpečných a v sídlach bezstarostných.
19 Načisto padne les
a hlboko sa ponorí mesto.
20 Šťastní, čo sejete pri samých vodách,
uvoľňujte nohy vola a osla.
VI. Proti Asýrom
Iz33
Boh záchranca
XXXIII. 1 Beda ti, ničiteľ, sám však neničený,
a lupič, sám však neolúpený!
Až skončíš ničenie, zničia ťa,
až dovŕšiš lúpenie, olúpia ťa.
2 Pane, zmiluj sa nad nami, v teba dúfame,
buď naším ramenom každé ráno
a našou spásou v čase tiesne!
3 Pred hlasom hrmotu utečú národy,
a keď sa pozdvihneš, kmene sa rozpŕchnu.
4 Nakopíte korisť, ako sa kopia kobylky,
poskokom koníčkov poskočíte na ňu.
5 Velebný je Pán, veď býva na výsosti,
naplňuje Sion právom a spravodlivosťou.
6 Jeho časy budú bezpečné,
bohatstvo spásy, múdrosť a poznanie
a bázeň pred Pánom bude jeho poklad.
Tieseň a záchrana
7 Hľa, hrdinovia volajú vonku,
poslovia pokoja horko plačú.
8 Pusté sú chodníky, zanikli pútnici.
Zrušil zmluvu, opovrhol mestami,
znevažoval ľudí.
9 Smúti, uvädá zem, hanbí sa Libanon, vyschýna,
Sáron je podobný púšti, opršal Bášan a Karmel.
10 „Teraz povstanem,“ hovorí Pán,
„teraz sa vyvýšim, teraz sa zdvihnem.
11 Počali ste seno, porodíte plevu,
váš dych je ohňom, pohltí vás.
12 Národy budú spálené sťa vápenec,
odťaté tŕnie sa spáli na ohni.
13 Čujte, vzdialení, čo som urobil,
a blízki, poznajte moju moc!“
14 Trasú sa hriešnici na Sione,
pokrytcov zachvacuje strach:
„Kto z nás môže bývať s ohňom, čo stravuje?
Kto z nás môže bývať s večným, požiarom?
15 Kto kráča v pravde a hovorí priamo,
odmieta násilný zisk,
potriasa rukami, aby sa nedotkol úplatku,
zapcháva si uši, aby nepočul o krvi,
a oči zatvára aby zlo nevidel:
16 Ten bude bývať na výsostiach,
skalopevný je jeho hrad,
dostane chleba a voda sa mu neminie.“
17 Kráľa v jeho kráse uzrú tvoje oči,
uvidia rozsiahlu krajinu.
Zlo pominulo
18 Tvoje srdce spomína na hrôzu:
„Kde je, čo sčitoval? - Kde je; čo zvažoval? -
Kde je, čo zratúval veže?“
19 Neuvidíš bezočivý národ,
národ s rečou nejasnou, že ho nerozumieť,
a brblavým jazykom, že ho nemožno pochopiť.
20 Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov,
tvoje oči uzrú Jeruzalem,
príbytok bezpečný, stánok neprenosný.
Jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu,
ani jeden jeho povraz sa neroztrhne.
21 Ba Velebný, Pán, tam bude pre nás
namiesto prúdov, riek, brehov širokých.
Veslová loď po nich neprejde,
a pyšná loď ich neprepláva.
22 Lebo Pán je naším sudcom,
Pán naším zákonodarcom.
Pán je naším kráľom, on nás spasí.
23 Tvoje povrazy sú popustené,
neudržia podstavec sťažňa,
nerozvinú zástavu.
Vtedy sa bude deliť veľká korisť,
kuľhaví budú hojne plieniť.
24 Nik z obyvateľov nepovie: „Chorý som.“
Ľudu, čo tam býva, je odpustený hriech.