Jer10
X. Ničomnosť modiel. - 1 Počujte slovo, ktoré Pán hovorí k vám, dom Izraelov. 2 Toto hovorí Pán:
„Cestám národov sa nepriúčajte
a znamení nebies sa neľakajte,
ako sa ich ľakajú národy.
3 Veď zákony národov sú nič,
je to drevo zoťaté v hore,
dielo rúk umelca sekerou.
4 Krášlia ich striebrom a zlatom,
upevňujú ich klinmi a kladivom,
aby sa neknísali.
5 Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria;
treba ich nosiť, lebo nechodia.
Nebojte sa ich, veď neublížia,
ale ani dobro konať nevládzu.“
6 Nič ti nie je podobné, Pane, ty si veľký
a veľké i mocné je tvoje meno.
7 Kto by sa ťa nebál, kráľ národov?
Áno, tebe to patrí,
veď medzi všetkými mudrcmi národov
a vo všetkých ich kráľovstvách
nie je ti nič podobné.
8 Hlúpi a sprostí sú dovedna,
ich náuka je ničomná. Drevo je to,
9 striebro kované, donesené z Taršišu,
a zlato z Ofíru;
dielo umelca a rúk zlievača.
Červený a fialový purpur je ich odev,
všetko je to dielo umelcov.
10 Ale Pán je opravdivý Boh,
on je Boh živý a večný kráľ,
od jeho prchkosti trasie sa zem,
národy nevydržia jeho hnev.
11 Takto budete o nich hovoriť: „Bohovia, ktorí nestvorili nebo a zem, tí sa stratia zo zeme a spod neba.“
12 Zem stvoril svojou mocou,
svojou múdrosťou postavil svet
a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.
13 Keď sa ozve, na nebi zahučia vody,
od končín zeme dvíha oblaky,
k dažďu pripája hromy
a vietor zo svojich skladíšť vypúšťa.
14 Osprostel každý človek, vedomosti nemá,
hanby sa dožil pre modlu každý zlievač,
lebo klamom sú jeho liatiny
a ducha nieto v nich.
15 Ničotou sú, dielom na posmech,
v deň svojho navštívenia zahynú.
16 Jakubov údel nie je takýto,
ním je Stvoriteľ všetkého.
A Izrael je kmeň jemu vlastný,
Pán zástupov je jeho meno.
Výstraha a ponosa
17 Pozberaj zo zeme svoj batoh,
občan obliehaného mesta.
18 Lebo toto hovorí Pán:
„Hľa, tento raz vyhodím ďaleko obyvateľov krajiny
a dopustím na nich úzkosť, aby (ma) našli.“
19 Beda mi pre moju skazu,
moja rana je bolestná!
Predsa som povedal:
„Áno, to je moja nemoc, unesiem ju.“
20 Môj stan je zvalený,
roztrhané všetky povrázky,
synovia ma nechali, niet ich;
niet, kto by mi znova stan roztiahol
a rozvinul moje plachty.
21 Veď pastieri konali nerozumne
a nehľadali Pána;
preto neprospievali,
ich stáda sú rozprášené všetky.
22 Čuj! Ide akýsi chýr:
veľký lomoz zo severnej krajiny,
aby z miest Júdska urobil púšť,
príbytok šakalov.
Odovzdanosť
23 „Ja viem, Pane,
že človek nemá v moci svoju cestu,
človek nemá v moci svoju púť
ani usmernenie svojich krokov.
24 Karhaj ma, Pane, ale mierne,
nie v svojom hneve, aby si ma nerozdrvil.“
25 Vylej svoj hnev na národy, ktoré ťa nepoznajú,
a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno,
veď vyjedli Jakuba, vyjedli ho, zničili
a spustošili jeho nivy.
Jer11
XI. Zrušená zmluva. - 1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: 2 „Čujte slová tejto zmluvy a oznámte mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema. 3 Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh Izraelov: Prekliaty je človek, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy, 4 ktorú som uložil vašim otcom v deň, v ktorý som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zo železnej pece, slovami: Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikážem, a budete mojím ľudom, ja však budem vaším Bohom, 5 aby som splnil prísahu, ktorú som prisahal vašim otcom, že im dám krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je tomu dnes.“
Odpovedal som slovami: „Tak je, Pane!“
6 A Pán mi povedal: „Rozhlás všetky tieto slová v júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema; povieš: Počúvajte slová tejto zmluvy a zachovávajte ich! 7 Pretože som zdôrazňoval vašim otcom; v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, až po dnešný deň ustavične som zdôrazňoval toto: Počúvajte môj hlas! 8 Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, lež každý išiel za tvrdosťou svojho podlého srdca. Vtedy som priviedol na nich všetky slová tejto zmluvy, ktorú som im predložil na zachovanie, ktorú však nezachovali.“
9 I povedal mi Pán: „Zistilo sa sprisahanie ľudí Júdu a obyvateľov Jeruzalema. 10 Vrátili sa k hriechom svojich praotcov, ktorí odopreli poslušnosť mojím slovám; aj oni chodili za inými bohmi, aby im slúžili. Dom Izraelov a dom Júdov zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami. 11 Preto toto hovorí Pán: Hľa, ja privediem na nich nešťastie, ktorému nebudú môcť uniknúť! Vtedy budú volať na mňa, ale ja ich nevyslyším. 12 Nato pôjdu mestá Júdska a obyvatelia Jeruzalema a budú volať k bohom, ktorých okiadzali, oni ich však nijako nezachránia v čase nešťastia. 13 Veď máš, Júda, toľko bohov, koľko miest; a koľko ulíc má Jeruzalem, toľko oltárov ste postavili Hanbe, oltáre na okiadzanie Bála.
14 A ty sa neprihováraj za tento ľud a nevysielaj za nich prosbu a modlitbu, pretože ich nevyslyším, keď budú vo svojom nešťastí volať ku mne.
15 Čo chce môj miláčik v mojom dome?
Strojí úklady.
Či sľuby a posvätné mäso
odstráni tvoje nešťastie,
že zasa zaplesáš?“
16 Rozzelenená oliva,
zdobená krásnym ovocím,
to meno ti dal Pán;
za zvuku veľkej vravy
podpálil pod ňou oheň
i znehodnotili sa jej vetvy.
17 A Pán zástupov, ktorý ťa zasadil, ustanovil proti tebe nešťastie pre zločinnosť domu Izraelovho a domu Júdovho, ktorú páchali, aby urážali mňa a okiadzali Bála.
Jeremiáša prenasledujú
18 Pán ma poučil a pochopil som;
vtedy si mi ukázal ich výčiny.
19 Ja som bol ako krotký baránok,
vedený na zabitie;
ani som nevedel,
že stroja proti mne úklady:
„Zmárnime strom v jeho miazge,
vykoreňme ho zo zeme živých,
nech sa viac ani nespomenie jeho meno!“
20 Ale, Pane zástupov, ty súdiš spravodlivo,
ty skúmaš myseľ a srdce,
uvidím na nich tvoju pomstu,
veď tebe som postúpil svoj spor.
21 Preto Pán takto hovorí ľuďom z Anatotu, ktorí mi stroja o život so slovami: „Neprorokuj v mene Pánovom tak nezomrieš našou rukou!“ 22 Takto teda hovorí Pán zástupov: „Hľa, navštívim ich: mladíci pod mečom, ich synovia a dcéry pomrú od hladu. 23 Neostane z nich ani zvyšok, lebo privediem na Anatotčanov nešťastie v roku ich navštívenia.
Jer12
Prečo sa darí hriešnikom?
XII. 1 Pravdu máš ty, Pane,
keď sa súdim s tebou,
jednako chcem s tebou hovoriť o práve:
Prečo sa darí ceste zločincov,
v pokoji si žijú všetci odbojníci?
2 Zasadil si ich a zakorenili sa,
rástli a priniesli ovocie;
si blízky ich ústam,
ale ďaleký ich srdcu.
3 Ty ma však, Pane poznáš, vidíš ma,
skúmaš, aké mám voči tebe srdce.
Veď ich ako ovce na jatku
a zasväť ich pre deň zabíjania!
4 Dokedy bude smútiť zem
a vädnúť zeleň všetkých polí
pre zlobu jej obyvateľov?
Hynú zvieratá i vtáctvo,
lebo vravia: „Nevidí našu budúcnosť.“
Pánova odpoveď
5 „Ak ustaneš, keď bežíš s pešiakmi,
ako sa budeš pretekať s koňmi?
Keď dôveruješ len bezpečnej krajine,
čo budeš robiť v húštinách Jordánu?
6 Veď i tvoji bratia, dom tvojho otca
aj tí sa odvrátili od teba,
aj oni kričia za tebou naplno;
never im, keď hovoria k tebe láskavo.“
Žalospev Pánov
7 „Opustil som svoj dom,
odvrhol svoje dedičstvo,
vydal som miláčika, svoj ľud,
do rúk jeho nepriateľov.
8 Moje dedičstvo je ku mne
ako lev v lese:
pozdvihlo proti mne svoj hlas,
preto ho nenávidím.
9 Strakatý vták je pre mňa moje dedičstvo,
dravce sú vôkol neho:
Nože, zhromaždite všetku poľnú zver,
poberte sa k pokrmu!
10 Mnohí pastieri mi spustošili vinohrad,
pošliapali mi dedičstvo,
obrátili moju nivu rozkošnú
na znivočenú púšť.
11 Obrátili ju na púšť,
smúti spustošená predo mnou;
celá krajina je zničená,
ale nik si to k srdcu neberie.“
12 Na všetky hole na pustatine
prichádzajú lúpežníci.
Lebo Pán má meč, ktorý požiera
od jedného konca zeme po druhý;
nijaké telo nemá pokoja.
13 Siali pšenicu, no žali tŕnie,
namáhali sa bez výsledku,
utŕžili hanbu so svojou úrodou
pre Pánov blčiaci hnev.
Proti zlým susedom Júdska. - 14 Toto hovorí Pán: „Proti všetkým podlým susedom, ktorí siahali na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem sprostred nich. 15 A keď ich už vytrhnem, znovu sa zľutujem nad nimi a vrátim každého k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny. 16 A až sa priučia cestám môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: „Ako žije Pán!“ - tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Bála -, budú upevnení uprostred môjho ľudu. 17 Ale ak nebudú počúvať, vykorením ten národ, vykorením a znivočím,“ hovorí Pán.
Jasavý spev za záchranu
Ž118 (117)
1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
2 Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,
že jeho milosrdenstvo trvá naveky.
3 Teraz nech hovorí dom Áronov:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.
4 Teraz nech hovoria všetci bohabojní:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.
5 V súžení som vzýval Pána
a Pán ma vypočul a vyslobodil.
6 Pán je so mnou,
nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?
7 Pán je so mnou a pomáha mi;
nemusím si všímať svojich nepriateľov.
8 Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na človeka.
9 Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na mocnárov.
10 Obkľúčili ma všetci pohania,
ale v mene Pánovom som ich porazil.
11 Obkľúčili ma zovšadiaľ,
ale v mene Pánovom som ich porazil.
12 Obkľúčili ma ako roj včiel
a vzbĺkli ako plameň z raždia,
ale v mene Pánovom som ich porazil.
13 Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,
no Pán mi pomohol.
14 Moja sila a chvála je Pán,
on sa mi stal záchrancom.
15 Hlas plesania nad záchranou
znie v stánkoch spravodlivých:
16 „Pánova pravica mocne zasiahla,
Pánova pravica ma zdvihla;
Pánova pravica mocne zasiahla.“
17 Ja nezomriem, budem žiť
a vyrozprávam skutky Pánove.
18 Prísne ma Pán potrestal,
no nevydal ma smrti napospas.
19 Otvorte mi brány spravodlivosti,
vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.
20 Toto je brána Pánova;
len spravodliví ňou vchádzajú.
21 Ďakujem ti, že si ma vyslyšal
a že si ma zachránil.
22 Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.
23 To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná.
24 Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.
25 Pane, spas ma;
Pane, daj mi úspech.
26 Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Požehnávame vás z domu Pánovho.
27 Boh, Pán, je naším svetlom.
Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami
až k rohom oltára.
28 Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam;
ty si môj Boh, velebím ťa.
29 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.