Jer4
Omilostenie
IV. 1 Ak sa obrátiš, Izrael, hovorí Pán,
vráť sa ku mne!
A ak odstrániš spredo mňa svoje ohavy,
nebudeš viac blúdiť.
2 Vtedy budeš prisahať: „Ako žije Pán!“
poctivo, pravdivo a spravodlivo.“
V ňom sa budú žehnať národy
a v ňom sa budú chváliť.
3 Lebo takto hovorí Pán mužom Júdska a Jeruzalema:
„Preorte si úhor
a nesejte do tŕnia!
4 Obrežte sa Pánovi,
odstráňte predkožku svojho srdca,
mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema,
ináč vyšľahne sťa plameň môj hnev
a bude horieť neuhasiteľne
pre zlobu vašich skutkov.
Pohroma vojny
5 Oznámte v Júdsku,
rozhláste v Jeruzaleme a povedzte,
zahlahoľte v krajine na trúby,
volajte naplno a hovorte:
„Zrazte sa, pôjdeme do opevnených miest!“
6 Hore so zástavou, na Sion,
utekajte a nezastavujte sa!
Lebo od severu privediem nešťastie
a dôkladné zrútenie.
7 Vystúpil lev zo svojej húštiny,
vyrazil ničiteľ národov,
vyšiel zo svojho ležiska,
aby z tvojej krajiny urobil púšť.
Vypáli ti mestá,
že v nich neostane ani duše.
8 Preto sa odejte vrecovinou,
nariekajte a kvíľte,
lebo blčiaci hnev Pánov
neodstúpi od nás.
9 I stane sa v ten deň - hovorí Pán,
zmizne srdnatosť kráľa
a srdnatosť kniežat,
stŕpnu kňazi
a zdesia sa proroci.“
10 A budú hovoriť: „Ach, Pane, Jahve,
veru si sklamal tento ľud
a Jeruzalem, keď si vravel:
„Budete mať pokoj;“
a hľa, meč vniká až do duše.“
11 V tom čase budú hovoriť o tomto ľude a o Jeruzaleme:
„Horúci vietor hôľ
púšťou (sa rúti) na dcéru môjho ľudu,
nie aby vial a nie aby čistil.
12 Zúrivý vietor mi prichádza odtiaľ:
teraz aj ja vyhlásim nad nimi svoj súd.“
13 Hľa, dvíha sa ako oblaky,
jeho vozy sú sťa víchrica,
jeho kone sú rýchlejšie od orlov.
Beda nám, sme zničení!
14 Očisť si, Jeruzalem, srdce od zloby,
aby si sa zachránil;
dokiaľže budú bývať u teba
tvoje zločinné myšlienky?
15 Veď čuj! Z Danu oznamujú
a hlásia nešťastie z vrchov Efraimu.
16 Oznamujte národom: „Hľa, tu sú!“
Hláste Jeruzalemu:
„Obliehači prichádzajú z ďalekej krajiny,
dvíhajú svoj hlas proti mestám Júdska.
17 Obkľučujú ho sťa poľní hájnici,
pretože mi vzdoroval,“ hovorí Pán.
18 Tvoje cestičky a tvoje skutky
ti to narobili.
Je to pre tvoj hriech, že je to trpké,
že ti to preniká až k srdcu.
19 Vnútro moje, vnútro moje, hyniem!
Steny môjho srdca!
Srdce sa mi búri,
nebudem mlčať,
veď duša mi začula hlas trúby,
lomoz vojnový.
20 Skaza za skazou praská,
veď hynie celá krajina,
v okamihu hynú moje stany,
podchvíľou moje šiatre.
21 Dokedy budem vidieť zástavu,
počúvať zvuky trúby?
22 „Veď môj ľud je prihlúpy,
nepoznáva mňa;
sú to sprostí synovia,
pochopenia nemajú;
sú múdri na zločin,
a dobro robiť nevedia.“
23 Videl som zem: hľa, pustá je a prázdna;
a nebesá: ich svetla nebolo.
24 Videl som vrchy: hľa, triasli sa
a všetky pahorky sa knísali.
25 Videl som, hľa, nebolo človeka
a všetky vtáčky nebies uleteli.
26 Videl som, hľa, sad je púšťou
a všetky jeho mestá sa zrútili pred Pánom,
pred žiarom jeho hnevu.
27 Lebo toto hovorí Pán:
„Spustošená bude celá krajina,
ale celkom ju nezničím.
28 Pre toto bude žialiť zem,
tam hore sčernejú nebesá,
lebo som povedal a rozhodol,
neobanujem a neodstúpim od toho.“
29 Pred krikom jazdcov a lukostrelcov
celé mesto uteká,
vnikli do húštin,
vyliezli na bralá.
Každé mesto je opustené,
nebýva v nich ani človiečik.
30 Čo budeš robiť ty, spustošená?
Keď si purpur obliekaš,
keď sa ozdobuješ skvostmi zlatými,
keď si rozširuješ oči farbičkou:
darmo sa krášliš,
tvoji milovníci opovrhnú tebou,
budú ti siahať na život.
31 Veď počujem sťa hlas rodičky,
kvílenie ako prvôstky.
Hlas dcéry Sionu!
Stoná, rozkladá rukami:
„Ach, beda mi!
Duša mi klesá pred vrahmi.“
Trest je zaslúžený
Jer5
Skazenosť Jeruzalema
V5. 1 „Pochoďte ulice Jeruzalema,
pozerajte, vyzvedajte
a hľadajte po jeho námestiach,
či nájdete muža,
čo koná spravodlivo
a vyhľadáva pravdu,
tak mu odpustím.
2 A keď hovoria: „Ako žije Pán,“
isteže prisahajú krivo.“
3 Pane, či tvoje oči nehľadajú pravdu?
Udrel si ich, ale necítili,
znivočil si ich, odmietli výstrahu,
tvár si zatvrdili väčšmi ako kameň,
nechceli sa obrátiť.
4 Ja však som povedal: „Sú to len bedári,
prihlúpi, že nepoznajú cestu Pánovu,
spravodlivosť svojho Boha.
5 Zájdem si k veľkým, tým budem hovoriť,
veď tí poznajú cestu Pánovu,
spravodlivosť svojho Boha.“
Lenže tí podobne polámali jarmo,
roztrhali povrazy.
Spustošenie krajiny
6 Preto ich zrazí lev z lesa,
vlk púšte ich znivočí,
poza ich mestá striehne leopard,
ktokoľvek z nich vykročí, toho roztrhá,
pretože sa rozmnožili ich hriechy,
ich vzbury sú primocné.
7 „Ako ti to mám odpustiť?
Tvoji synovia ma opustili
a prisahali na nebohov.
Sýtil som ich, a cudzoložili,
v dome neviestky sa schádzali.
8 Bujnými, prekŕmenými žrebcami sú,
každý erdží za ženou blížneho.
9 Či toto nemám navštíviť? - hovorí Pán.
Či na národe, ktorý je takýto,
nemá sa pomstiť moja duša?
Súd
10 Vylezte na jeho múry, nivočte,
ale nespustošte úplne!
Odstráňte jeho výhonky,
lebo tie nepatria Pánovi.
11 Veď spáchali proti mne velezradu
dom Izraelov a dom Júdov,“
hovorí Pán.
12 Popreli Pána, hovorili: „Nie on!
Nepríde na nás nešťastie,
neuzrieme meč a hlad.
13 Proroci sú však ako vzduch
a proroctva u nich niet,
nech sa im stane tak!“
14 Nuž takto hovorí Pán, Boh zástupov:
„Pretože hovoria takéto reči,
hľa, obrátim svoje slová
v tvojich ústach na oheň
a tento ľud na drevo a strávi ich.
Neznámy nepriateľ
15 Hľa, ja privediem národ zďaleka
proti vám, dom Izraelov,
hovorí Pán.
Je to národ vytrvalý,
národ pradávny,
národ, ktorého reč nepoznáš
a nerozumieš, čo hovorí.
16 Jeho tulec je sťa otvorený hrob,
hrdinovia sú všetci.
17 Vyje ti žatvu a chlieb,
vyje ti synov a dcéry,
vyje ti ovce a statok,
vyje ti hrozno a figy,
mečom tí zaujme opevnené mestá,
na ktoré si sa ty spoliehal.
18 Ale ani v tie dni (hovorí Pán) vás nezničím úplne.“
19 Akže sa spytujú: „Prečo nám Pán, náš Boh, urobil toto všetko,“ odpovedz im: „Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v cudzej krajine.“
Nerozumný a lakomý národ
20 Toto ohláste v Jakubovom dome
a u Júdu oznámte:
21 Počujte toto,
národ hlúpy a nechápavý,
ktorí majú oči, a nevidia,
aj uši, a nečujú.
22 Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán.
Či sa netrasiete predo mnou,
ktorý som piesok určil moru za breh
sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí?
Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič,
jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.
23 Lenže tento národ má
srdce odbojné a vzdorovité,
odstúpili, odišli.
24 A nemysleli si v srdci:
„Bojmeže sa Pána, svojho Boha,
ktorý dá pŕšku, včasný dážď
a dážď neskorý v pravý čas
a týždne určené na žatvu
nám zachová.“
25 Vaše hriechy zmiatli toto,
vaše zločiny odďaľujú od vás blaho.
26 Veď aj v mojom ľude nájdu sa zločinci,
striehnu sťa poľovníci zhrbení,
stavajú osídla na chytanie ľudí.
27 Sťa košina, plná vtáčat,
podvodu plné sú ich domy:
takto zmohutneli a zbohatli,
28 stučneli, stlstli,
hriešne prekročili môj príkaz,
nezastanú sa pravoty siroty,
(jednako prospievajú)
a biednym neprisúdia právo.
29 Či toto nemám navštíviť?
- hovorí Pán.
Či na národe, ktorý je takýto,
nemá sa pomstiť moja duša?
Falošní proroci a kňazi
30 Hrôza a ošklivosť
šíri sa v krajine.
31 Proroci prorokujú klamstvo
a kňazi vládnu na vlastnú päsť;
môj ľud však má toto rád.
Ale čo spravíte, keď tomu bude koniec?
Výstraha Jeruzalemu
Jer6
Nepriateľ sa blíži
VI. 1 Utečte, synovia Benjamínovi,
z Jeruzalema preč!
V Tekue trúbte na trúbe,
nad Bet-Keremom zdvihnite zástavu!
Lebo od severu hrozí nešťastie
a veľké pustošenie.
2 Krásnu a rozmaznanú
dcéru Siona zničím.
3 Prídu k nej pastieri so svojím stádom,
postavia vôkol nej stany
a každý vypasie svoj úsek.
4 „Chystajte proti nej boj!
Hor’ sa, tiahnime cez poludnie!
Beda nám, veď skláňa sa deň
a večerné tiene sa predlžujú!
5 Hor’ sa, tiahnime v noci
a spustošme jej paláce!
6 Lebo takto vraví Pán zástupov:
„Vytínajte stromy,
stavajte násyp proti Jeruzalemu.
Je mestom navštívenia:
je v ňom samé násilie.
7 Ako zo studne vyviera voda,
tak z neho vyviera zloba,
násilie a útlak počuť v ňom,
pred tvárou mám stále rany a jazvy.
8 Prijmiže výstrahu, Jeruzalem,
by sa mi od teba neodtrhla duša,
aby som z teba neurobil púšť,
neobývanú krajinu.“
Nekajúcnosť
9 Toto hovorí Pán zástupov:
„Dôkladne pooberajú hrozno,
zvyšky Izraela.
Prilož ruku ako vinohradník
na jeho vinič!“
10 Proti komuže mám hovoriť
a svedčiť, aby počuli?
Ucho, hľa, majú neobrezané,
nemôžu počuť,
Pánovo slovo, hľa, je im na posmech,
nemajú v ňom záľubu.
11 Plný som Pánovho hnevu,
zunovalo sa mi zdržovať ho.
„Vylejem ho na deti na ulici
aj na hlúčok mladíkov.
Áno, i muža chytia so ženou,
starca s tým, čo doplnil vek.
12 Ich domy prejdú na cudzích,
polia a ženy podobne,
pretože vystriem ruku
proti obyvateľom krajiny,“
hovorí Pán.
13 Veď od najmenšieho po najväčšieho
všetci sú ziskuchtivci;
od prorokov až po kňazov
všetci páchajú podvod.
14 Liečia ranu dcéry môjho ľudu
ľahkovážne. Vravia:
„Pokoj, pokoj!“ Ale pokoja niet!
15 Budú zahanbení, veď pášu ohavnosť,
ale hanbiť sa nehanbia,
ani červenať sa nevedia.
„Preto padnú s tými, čo budú padať,
klesnú, až ich navštívim“ - hovorí Pán.
Zatvrdnutý odboj ľudu
16 Toto hovorí Pán:
„Zastaňte na cestách a viďte,
skúmajte dávne chodníky;
a kde je dobrá cesta, choďte po nej,
tak si nájdete odpočinok pre dušu.“
Ale povedali: „Nepôjdeme!“
17 Postavil som nad vás strážcov:
„Pozorujte na hlas trúby!“
Ale povedali: „Nebudeme pozorovať.“
18 Preto počujte, národy
a ktorí pasiete ich stáda!
19 Počuj, zem:
„Hľa ja privediem nešťastie
na tento ľud,
ovocie to ich úmyslov.
Veď na moje slová nepočúvali
a mojím zákonom pohrdli!
20 Načo mi je tymian,
ktorý prichádza zo Sáby,
a voňavá trsť z ďalekej krajiny?!
Vaše celopaly nie sú na záľubu
a vaše obety sa mi nepáčia.“
21 Preto takto hovorí Pán:
„Hľa, postavím tomuto ľudu prekážky
a potknú sa na nich
otcovia a synovia naraz,
občan a priateľ zahynú.“
Vpád nepriateľa
22 Toto hovorí Pán:
„Hľa, zo severnej krajiny
prichádza ľud,
od končín zeme
dvíha sa veľký národ.
23 Držia kušu a kopiju,
ukrutní sú a bez milosti,
ich hlas hučí ako more
a nesú sa na koňoch,
vystrojení ako muž do vojny
proti tebe, dcéra Sionská.“
24 „Počuli sme o ňom chýr,
ovisli nám ruky,
úzkosť nás pojala,
bôle ako rodičku.“
25 Nechoďte na pole
a nekráčajte po ceste,
lebo meč nepriateľa,
hrôza je zôkol-vôkol.
26 Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou
a váľaj sa v popole,
sťa nad jedináčikom drž smútok,
prehorkú žalobu:
Ach, v okamihu prišiel
ničiteľ proti nám!
27 Ustanovil som ťa
za vyzvedača pre svoj ľud,
aby si vyzvedel a vyskúmal ich cesty.
28 Odbojní vzbúrenci sú všetci,
kráčajú za ohovárkou,
(kov a železo sú),
všetci sú skazení.
29 Mech horí, v ohni mizne olovo,
roztápač roztápa nadarmo:
zločincov nemožno vylúčiť.
30 Striebrom odhodeným ich volajú,
pretože Pán ich odhodil.
Oslava milosrdného Pána
Ž117 (116)
1 ALELUJA.
Chváľte Pána, všetky národy,
oslavujte ho, všetci ľudia;
2 lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám
a pravda Pánova trvá naveky.