Jer13
XIII. Podobenstvo o opasku. - 1 Pán prehovoril ku mne takto: „Choď a kúp si plátenný opasok a opáš si ním bedrá, ale do vody ho nedaj!“ 2 Kúpil som si teda podľa Pánovho slova opasok a opásal som si ním bedrá. 3 I prehovoril Pán ku mne po druhý raz takto: 4 „Vezmi opasok, ktorý si kúpil, ktorý máš na bedrách, a zober sa, choď k Eufratu a schovaj ho tam, do skalnej pukliny! 5 Išiel som teda a schoval som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Pán. 6 Po uplynutí mnohých dní mi Pán povedal: „Zober sa, choď k Eufratu a zober odtiaľ opasok, ktorý som ti rozkázal schovať tam.“ 7 Išiel som teda k Eufratu, hrabal som a vzal som opasok z miesta, kde som ho bol schoval. A hľa, opasok bol skazený, nebol súci na nič!
8 Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 9 „Toto hovorí Pán: Podobne pokazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10 Tento podlý ľud, ktorý sa zdráha počúvať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti svojho srdca a vláči sa za cudzími bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento opasok, ktorý nie je na nič. 11 Veď ako sa vinie opasok k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu, hovorí Pán, aby boli mojím ľudom, mojou chýrečnosťou, mojou chválou a mojou ozdobou, ale nepočúvali.
Podobenstvo o krčahoch. - 12 Prehovor k nim teda tieto slová: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Každý krčah naplní sa vínom. Nato ti povedia: „Či nevieme dobre, že sa každý krčah vínom naplní?“ 13 I povieš im: Toto hovorí Pán: Hľa, ja naplním opojením všetkých obyvateľov tejto krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, i kňazov a prorokov i všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14 A porozbíjam ich druha o druha, otcov i synov spolu - hovorí Pán. Bez ohľadu, bez milosti a bez ľútosti ich zničím.“
Nebyť pyšným
15 Počúvajte, nachýľte si ucho, nevypínajte sa,
pretože Pán hovorí:
16 Vzdajte chválu Pánovi, svojmu Bohu,
kým sa nezotmie
a kým vám nohy nenarazia
na mračné vrchy;
potom budete čakať na svetlo,
obráti ho však na noc,
urobí z neho tmu.
17 Ak toto neuposlúchnete,
v skrytosti mi bude plakať duša,
pre pýchu usedavo nariekať,
oči mi budú roniť slzy,
lebo je Pánovo stádo zajaté.
Zajatie Júdu
18 „Povedz kráľovi a kráľovnej:
Posaďte sa nižšie,
pretože vám spadne z hlavy
vaša skvostná koruna.
19 Mestá juhu sú uzavreté,
nik ich neotvorí.
Odvedú celé Júdsko,
dôkladne odvedú.
Zajatie je trest za hriech
20 Zdvihnite svoje oči a viďte
tých, čo idú od severu!
Kdeže je stádo, ktoré si dostal,
tvoje prekrásne ovečky?
21 Čo povieš, keď ťa navštívia?
Veď sám si ich učil proti sebe
ako priateľov - nad hlavu! (?)
Či ťa nezachvátia bolesti ako rodiacu ženu?
22 A ak si v srdci pomyslíš:
„Prečo ma toto postihlo?“
Pre tvoj veľký hriech ti odhalili vlečku,
zmocnili sa tvojej päty.
23 Či aj Etióp zamení kožu
a leopard svoje pásy?
Ako budete môcť konať dobro vy,
privyknutí na podlosť?
24 Rozprášim ich ako plevu
do vetra na pustatinu.
25 Toto je tvoj údel,
časť, čo som ti nameral,
hovorí Pán,
lebo si na mňa zabudol
a na klam si sa spoliehal.
26 Nuž aj ja ti prehodím cez tvár vlečky,
nech sa zjaví tvoja hanba.
27 Tvoje cudzoložstvá, tvoje erdžanie,
tvoje smilstvá hanebné.
Na kopcoch, na poli
som videl tvoje ohavnosti.
Beda, Jeruzalem, neočistíš sa;
ako dlho ešte?“
Jer14
XIV. Suchota. - 1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi pre suchotu:
2 Smúti Júda
a jeho brány vysychajú,
zarmucujú sa po zem,
vypína sa výkrik Jeruzalema.
3 Ich páni poslali sluhov po vodu:
išli k cisternám,
vody nenašli,
vrátili sa s prázdnymi nádobami.
Sú zahanbení a potupení,
zahaľujú si hlavy.
4 Pretože pôda je dopraskaná,
lebo nebolo dažďa v krajine:
zahanbení sú roľníci,
zahaľujú si hlavu.
5 Veď aj jelenica na poli
porodí a opustí mláďa,
pretože niet zelene.
6 A divé osly stoja na holiach,
lapajú vzduch sťa šakaly,
oči im omdlievajú,
pretože nieto trávy.
Prosba o odpustenie
7 „Ak naše hriechy svedčia proti nám,
konaj, Pane, kvôli svojmu menu.
Veď mnoho je našich vzbúr,
zhrešili sme proti tebe.
8 Nádej Izraela,
jeho záchranca v čase úzkosti,
prečo si v krajine ako cudzinec,
ako pútnik, ktorý sa na noc uchýli?
9 Prečo si ako zarazený človek,
ako silák, ktorý nevládze zachrániť?
Predsa, Pane, ty si medzi nami,
podľa tvojho mena sa voláme,
neopúšťaj nás!“
10 Toto hovorí Pán o tomto ľude:
„Radi sa takto kolíšu,
nohy si nešetria,
Pán však nemá v nich záľubu,“
teraz si spomenul na ich hriech
a trestá ich viny.
Proti lžiprorokom. - 11 Pán mi povedal: „Neprihováraj sa za blaho tohto ľudu! 12 Keď sa postia, nevyslyším ich prosbu, keď prinášajú celopal a obetu, nemám v tom záľubu. Ba znivočím ich mečom, hladom a morom.“ 13 I povedal som: Ach, Pane, Jahve, hľa proroci im hovoria: Meč neuvidíte, hlad u vás nebude, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste.“ 14 A Pán mi odpovedal: „Lož prorokujú proroci v mojom mene. Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som nehovoril k nim; lživé videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca vám prorokujú. 15 Nuž takto hovorí Pán o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria: „Meč la hlad nebude v tejto krajine.“ Mečom a hladom skončia títo proroci. 16 A ľud, ktorému prorokujú, bude vyvrhnutý na uliciach Jeruzalema od hladu a od meča a nebude, kto by ich pochoval; ich a ich ženy, ich synov a ich dcéry. Na nich teda vylejem ich zločinnosť.
Prorokov žiaľ
17 Povieš im túto reč:
slzy ronia moje oči,
neprestávajú noc a deň,
lebo veľká skaza stihla
pannu, dcéru môjho ľudu,
rana veľmi bolestná.
18 Ak vyjdem na pole,
hľa, preklatí mečom,
ak vojdem do mesta,
hľa, muky hladu!
Veď i prorok, i kňaz
blúdia krajinou a nechápu!“
Žiaľ ľudu
19 Azda si celkom zavrhol Júdu
či sa tvojej duši zhnusil Sion?
Prečo si nás udrel,
že niet pre nás uzdravenia?
Čakáme na pokoj - a blaha niet,
na čas uzdravenia - ale, hľa, zdesenie!
20 Poznáme, Pane, svoju zlobu,
vinu našich otcov,
veď sme zhrešili proti tebe.
21 Nezavrhni nás pre svoje meno,
neznevažuj trón svojej slávy;
pamätaj a nezruš svoju zmluvu s nami!
22 Či sú medzi ničotami národov tí,
ktorí dajú dážď?
Alebo či dajú nebesá pŕšku?
Či si to nie ty, Pane, Bože náš?
A v teba dúfame,
lebo toto všetko si ty stvoril.
Jer15
XV. Neúprosný Boh. - 1 Pán mi povedal: „Keby Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, moja duša nie je pre tento ľud. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu! 2 A ak sa ťa opýtajú: „Kdeže pôjdeme?“ odpovieš im: Toto hovorí Pán:
Kto je pre smrť, na smrť,
kto je pre meč, pod meč,
kto je pre hlad, na hlad,
kto je pre zajatie, do zajatia.
3 Štyri pokolenia vzbudím proti nim - hovorí Pán: meč, aby zabíjal, psy, aby vláčili, vtáky nebies a zverinu zeme, aby žrali a ničili. 4 A urobím ich postrachom všetkých kráľovstiev zeme pre Manassesa, syna Ezechiášovho, kráľa júdskeho, pre to, čo robil v Jeruzaleme.
Boh bude trestať
5 Nuž, ktože sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem?
A ktože ťa bude ľutovať?
Kto sa u teba ohlási
spýtať sa: „Ako sa máš?“
6 Ty si ma odvrhol, hovorí Pán,
chrbát si mi ukázal,
nuž vystrel som proti tebe ruku a zničím ťa,
zunoval som zľutúvať sa.
7 Budem ich viať vejačkou
v bránach krajiny,
zbavím detí, znivočím svoj ľud:
nevrátili sa zo svojich ciest.
8 Mám u nich viac vdov,
ako je piesku v mori,
proti matkám mladíkov
privediem ničiteľa na pravé poludnie,
znenazdajky na nich uvalím
hrôzu a zdesenie.
9 Sedemnásobná rodička uvädla,
vydýchla dušu
ešte za dňa jej zašlo slnko,
zahanbená je a potupená.
Čo zvýši z nich, to vydám meču
pred ich nepriateľmi,“ hovorí Pán.
Žaloby proroka
10 Beda mi, mať moja, že si ma zrodila,
muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu.
Nepožičiaval som, ani neprijal pôžičku,
jednako ma preklínajú všetci.
11 Nech je tak, Pane, slúžil som ti dobre
a naliehal som na teba
v čase nešťastia a v čase úzkosti
aj za nepriateľa.
12 Či sa zlomí železo, železo zo severu a kov?
13 („Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpež bez náhrady za všetky tvoje hriechy a na celom tvojom území. 14 A urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo sa rozpálil môj hnev a blčí proti vám.“)
15 Ty to vieš, Pane, pamätaj na mňa, navštív ma,
pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch,
pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť,
vedz, že pre teba znášam potupu.
16 Našli sa tvoje slová a zjedol som ich,
tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca,
veď sa nazývam tvojím menom,
Pane, Bože zástupov.
17 Nevysedávam v krúžku rozosmiatych,
aby som plesal...
Po tvojej ruke sedím osamelý,
lebo si ma naplnil nevôľou.
18 Prečo je moja bolesť bez konca
a moja rana nevyliečiteľná,
nechce sa zahojiť?
Azda si mi klamným potokom,
na vodu ktorého sa nemožno spoľahnúť?
19 Preto takto hovorí Pán:
„Ak sa obrátiš, obrátim ťa,
budeš stáť predo mnou;
ale oddelíš vzácne od bezcenného,
budeš akoby mojimi ústami.
Nech sa títo obrátia k tebe,
ale ty sa neobracaj k nim!
20 Urobím ťa pre tento ľud
pevným múrom kovovým;
budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa,
lebo s tebou som ja, aby som ťa spasil
a oslobodil, hovorí Pán.
21 Vyslobodím ťa z rúk zločincov
a vykúpim z moci násilníkov.“