Jer22
XXII. Výstraha kráľovskému rodu. - 1 Toto hovorí Pán: „Zostúp do domu júdskeho kráľa a povedz tam toto slovo: 2 Povieš teda: Kráľ júdsky, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, počuj slovo Pánovo ty i tvoji sluhovia i tvoj ľud, ktorí vchádzate cez tieto brány. 3 Toto hovorí Pán: Vysluhujte právo a spravodlivosť, vysloboďte utlačeného z rúk násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu neprenasledujte a neutláčajte a nevinnú krv nevylievajte na tomto mieste. Lebo ak budete bedlivo zachovávať tento príkaz, vtedy králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, vezúc sa na vozoch a na koňoch, oni, ich sluhovia aj ich ľud. 5 Ale ak neposlúchnete tieto príkazy, prisahám na seba - hovorí Pán, že tento dom bude zboreniskom. 6 Lebo toto hovorí Pán o dome júdskeho kráľa:
Galaádom si mi,
temenom Libanonu:
jednako ťa obrátim na púšť,
na mestá neobývané.
7 A zasvätím proti tebe zhubcov,
mužov s výzbrojou.
Vyrúbu tvoje vyberané cédre
a pohádžu na oheň.
8 I prejdú mnohé národy popri tomto meste a budú si hovoriť: „Prečo Pán naložil takto s týmto veľkým mestom?“ 9 A odpovedia: „Preto, že opustili zmluvu Pána, svojho Boha, klaňali sa iným bohom a slúžili im.“
O Joachazovi (Selumovi)
10 Neplačte za zomrelým
a nenariekajte za ním;
plačte radšej za odchádzajúcim,
pretože sa už nevráti
a neuvidí svoj rodný kraj.
11 Lebo toto hovorí Pán o Joziášovom synovi Selumovi, júdskom kráľovi, ktorý panuje namiesto svojho otca Joziáša: „Kto z tohto miesta odišiel, nevráti sa viac sem, 12 ale zomrie na mieste, kam ho odviedli, a túto krajinu už viac neuvidí.“
Proti Joakimovi
13 Beda tomu, kto stavia svoj dom nespravodlivo
a svoje izby neprávom,
bezplatne si zotročuje blížneho
a nedá mu jeho mzdu;
14 kto hovorí: „Postavím si veľký dom
a priestranné izby;“
vylomí si obloky,
pokryje cédrom, zafarbí na červeno.
15 Či si kráľom, aby si sa chvastal cédrami?
Či tvoj otec nejedol a nepil?
Ale vykonával právo a spravodlivosť,
a preto mu bolo dobre.
16 Rozsúdil spor nízkeho a biedneho:
(vtedy bolo dobre).
„Či to neznamená: poznať mňa?“ -
hovorí Pán.
17 No ty nemáš oči ani srdce,
iba pre svoj vlastný zisk,
pre vylievanie nevinnej krvi
a pre páchanie násilia a útlaku.
18 Preto takto hovorí Pán o Joakimovi, Joziášovom synovi, júdskom kráľovi:
„Nebudú za ním nariekať:
„Ach brat! Ach sestra!“
Nebudú za ním nariekať:
„Ach pane, ach veličenstvo!“
19 Pochovajú ho ako osla,
vyvlečú ho a vyhodia
von za brány Jeruzalema.
Proti Jeruzalemu
20 Vystúp na Libanon a krič,
i na Bášane vydaj svoj hlas
a volaj z Abarimu,
veď sú zlomení všetci tvoji priatelia!
21 Hovoril som ti, keď si bol v bezpečí,
povedal si: „Nechcem počuť!“
To je tvoj spôsob od mladosti,
nepočúval si môj hlas.
22 Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor,
tvoji milovníci pôjdu do zajatia;
vtedy sa zahanbíš a zmätieš
pre všetku svoju zlobu.
23 Ty, ktorý bývaš na Libanone,
ktorý máš hniezdo na cédroch,
budeš stenať, až prídu na teba bôle
ako bolesti na rodičku.
Proti Jechoniášovi. - 24 „Ako žijem - hovorí Pán, aj keby júdsky kráľ Choniáš, syn Joakimov, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ťa odtiaľ. 25 A vydám ťa do ruky tých, čo ti striehnu na život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky Chaldejcov. 26 A zahodím teba i matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam zomriete. 27 Do krajiny však, do ktorej sa im duša túži vrátiť, sa nevrátia.“
28 Či je nádobou bezcennou, odhodenou
tento muž, Choniáš?
Či je nádobou, ktorú nik nechce?
Prečo sú odvrhnutí, on a jeho semä,
zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú?
29 Zem, zem, zem, počuj slovo Pánovo:
30 Toto hovorí Pán:
„Zapíšte tohto muža: Bezdetný,
človek, ktorý nemal zdaru vo svojich dňoch,
lebo z jeho potomstva sa nepodarí nikomu
sedieť na Dávidovom tróne
a znovu panovať v Júdsku.“
Jer23
XXIII. Proti zlým pastierom. - 1 „Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú stádo mojej pastviny, hovorí Pán. 2 Preto takto hovorí Pán, Boh Izraela, proti pastierom, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali moje ovce a rozplašili ste ich, nedohliadali ste na ne, nuž ja dohliadnem na vás, na zlobu vašich skutkov - hovorí Pán. 3 Ale ja pozbieram zvyšky svojich oviec zo všetkých krajín, do ktorých som ich roztratil, a privediem ich späť na ich nivy; budú plodné a rozmnožia sa. 4 A vzbudím im pastierov, ktorí ich budú pásť; viac sa teda nebudú báť ani strachovať a nebude z nich chýbať - hovorí Pán.
Výhonok Pánov - Mesiáš
5 Hľa, prídu dni - hovorí Pán,
že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok
a bude ako kráľ panovať múdro,
v krajine bude prisluhovať
právo a spravodlivosť.
6 Za jeho dní Júda dosiahne spásu,
Izrael bude bývať v bezpečí.
A toto je meno, ktorým ho budú volať:
„Pán je naša spravodlivosť.“
7 Preto, hľa, prídu dni - hovorí Pán, že už nebudú vravieť: „Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,“ 8 ale: „Ako žije Pán, ktorý vyviedol potomstvo Izraelovho domu zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich rozohnal,“ i vrátia sa do vlastnej krajiny.“
Reči o prorokoch
9 Srdce sa zlomilo vo mne,
trasú sa mi všetky kosti,
som ako opitý človek,
ako muž presiaknutý vínom
pred Pánom a pred jeho svätými slovami.
10 Veď cudzoložníkmi je preplnená krajina,
lebo od kliatby smúti zem,
uschýnajú nivy roviny,
ich úsilím je zloba,
ich silou je neprávosť.
11 „Veď i prorok, i kňaz sú hriešni
a vo svojom dome som našiel ich zločin
- hovorí Pán.
12 Preto budú ich cesty sťa kĺzačka,
vo tme sa pošmyknú a padnú na nej,
áno, privediem na nich pohromu
v roku ich navštívenia -
hovorí Pán.
13 U prorokov Samárie som videl nerozum,
prorokovali menom Bála
a zavádzali môj ľud, Izrael.
14 Na jeruzalemských prorokoch som však videl ohavnosť:
cudzoložstvo a zhon za klamstvom.
Utvrdzovali zločincov,
aby sa nik neodvrátil od hriechu;
ku mne boli všetci ako Sodoma,
jeho obyvatelia ako Gomora.“
15 Nuž takto vraví Pán zástupov o prorokoch:
„Hľa ja ich nakŕmim palinou
a napojím ich otrávenou vodou,
lebo od prorokov Jeruzalema
vyšla hriešnosť na celú zem.
16 Toto hovorí Pán zástupov:
Nepočúvajte na slová prorokov,
ktorí vám prorokujú.
Oni vás zavádzajú,
vidinu svojho srdca hovoria,
a nie z Pánových úst.
17 Jednostaj hovoria tým,
čo opovrhujú slovom Pánovým:
„Pokoj budete mať!“
A každému, kto kráča
v tvrdosti svojho srdca, vravia:
„Nepríde na vás pohroma.“
18 Veď ktože stál v rade Pánovej,
videl a počul jeho reč?
Kto pozoroval a počúval jeho reč?
19 (Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev;
a rozvírený víchor
víri nad hlavou bezbožníkov.
20 Neodvráti sa Pánov hnev,
kým nesplní a neustáli
plány svojho srdca.
Na konci dní to pochopíte jasne.)
21 Neposlal som prorokov,
oni však utekajú,
neprehovoril som k nim,
oni však prorokujú.
22 Ak stáli v mojej rade,
nech oznámia môjmu ľudu moje slová,
nech ich odvrátia od ich zlej cesty
a od ich zločinných skutkov!
23 Či som ja Bohom iba zblízka
- hovorí Pán,
a zďaleka nie som Boh?
24 A keď sa kto čo ako dobre skryje,
či ho ja nevidím? - hovorí Pán.
Nuž či nezaplňujem ja nebesá? -
hovorí Pán.
Sny prorokov. - 25 Počul som, čo hovoria proroci, ktorí v mojom mene prorokujú klamstvo. Hovoria: „Mal som sen! Mal som sen!“ 26 Dokedyže budú takto zmýšľať proroci, ktorí predpovedajú klamstvo a prorokujú výmysel svojho srdca? 27 Títo svojimi snami, ktoré si medzi sebou rozprávajú, chcú dať môjmu ľudu zabudnúť moje meno, ako ich otcovia zabudli moje meno pre Bála. 28 Prorok, ktorý má sen, nech rozpráva sen, a ktorý má moje slovo, nech pravdivo hovorí moje slovo! Čo má slama so zrnom? - hovorí Pán. 29 Či nie je moje slovo ako oheň - hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?
30 Nuž preto som ja proti prorokom - hovorí Pán, ktorí si vzájomne kradnú moje slová. 31 Hľa, som proti prorokom - hovorí Pán, ktorí použijú svoj jazyk, a vravia: „Hovorí Pán.“ 32 Hľa, som proti tým, čo prorokujú klamné sny - hovorí Pán, rozprávajú ich a zavádzajú môj ľud svojím klamstvom a chvastúnstvom. Ja som ich veru neposlal, ani nepoveril; a nijako neosožia tomuto ľudu - hovorí Pán.
Pánovo bremeno. - 33 Ale ak sa ťa tento ľud alebo kňaz, alebo prorok spýta: „Čo je Pánovo bremeno?“, odpovieš im: „Vy ste bremeno, ale vás odhodím“ - hovorí Pán. 34 Keď prorok, kňaz alebo niekto z ľudu povie: „Pánovo bremeno,“ vezmem na zodpovednosť toho človeka i jeho dom. 35 Takto hovorte medzi sebou a druh druhovi: „Čo odpovedal Pán?“ a: „Čo hovoril Pán?“ 36 Ale Pánovo bremeno nespomínajte viac, lebo bremenom bude každému jeho slovo. I prevrátili ste slová živého Boha, Pána zástupov, nášho Boha. 37 Toto povieš prorokovi: „Čo ti odpovedal Pán?“ a: „Čo hovoril Pán?“ 38 Ale ak budete hovoriť: „Bremeno Pánovo,“ 39 zodvihnem vás sťa bremeno a zahodím vás i mesto, ktoré som dal vám i vašim otcom, preč od seba. 40 A zahrniem vás večnou hanbou a večnou potupou, na ktorú sa nezabudne.“
Jer24
XXIV. Videnie dvoch košov fíg. - 1 Pán mi dal videnie: Hľa, dva koše fíg boli postavené pred Pánovým chrámom, keď už babylonský kráľ Nabuchodonozor zajal z Jeruzalema Jechoniáša, syna Joakimovho, júdskeho kráľa, a júdske kniežatá, kováčov a zámočníkov a odviedol ich do Babylonu. 2 V jednom koši boli figy veľmi dobré, ako figy včasné, v druhom koši zasa figy veľmi zlé, také zlé, že sa nedali jesť. 3 A Pán sa ma spýtal: „Čo vidíš, Jeremiáš?“ Odpovedal som: „Figy. Dobré figy sú veľmi dobré, zlé však sú veľmi zlé, také zlé, že sa nedajú jesť. 4 Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 5 „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ako na tieto dobré figy, tak dobrotivo zhliadnem na zajatcov Júdu, ktorých som z tohto miesta poslal do krajiny Chaldejcov. 6 Môj zrak teda spočinie na nich dobrotivo a prinavrátim ich do tejto krajiny. Zveľadím ich a nezrúcam, zasadím ich a nevytrhám. 7 Dám im srdce, aby ma poznali, veď ja som Pán; budú teda mojím ľudom a ja im budem Bohom, pretože sa vrátia ku mne celým srdcom.
8 Ale ako zlé figy, ktoré sú také zlé, že sa nedajú jesť - toto hovorí Pán, takými urobím júdskeho kráľa Sedekiáša i jeho kniežatá, i zvyšky Jeruzalema, ktoré ostali v tejto krajine a ktoré bývajú v Egypte. 9 Urobím ich postrachom a nešťastím pre všetky kráľovstvá zeme, hanbou a príslovím, posmechom a kliatbou na každom mieste, kam ich len zaženiem. 10 Dopustím na nich meč, hlad a mor, kým ich nevyhubím zo zeme, ktorú som dal im a ich otcom.“
Dalet (25-32)
25 Uviazol som v prachu,
oživ ma podľa svojho slova.
26 Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypočul;
pouč ma o svojich prikázaniach.
27 Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov,
a budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.
28 Od zármutku je moja duša plná sĺz;
pozdvihni ma podľa svojho slova.
29 Odvráť ma od cesty lži
a milostivo mi daj svoj zákon.
30 Cestu pravdy som si vyvolil,
tvoje slová mám stále pred sebou.
31 Prilipol som, Pane, k tvojim príkazom;
nezahanbi ma.
32 Pobežím po ceste tvojich príkazov,
lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu.
Hé (33-40)
33 Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní
a ja vždy pôjdem po nej.
34 Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám
a celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
35 Priveď ma na chodník svojich príkazov,
lebo som si ho obľúbil.
36 Nakloň mi srdce k svojej náuke,
a nie ku chamtivosti.
37 Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť;
na tvojej ceste dopraj mi života.
38 Svojmu sluhovi splň svoj sľub,
čo vedie k bázni pred tebou.
39 Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený;
veď tvoja náuka je radostná.
40 Hľa, túžim za tvojimi príkazmi;
nuž oživ ma v svojej spravodlivosti.
Vau (41-48)
41 Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie,
tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil.
42 Potom odpoviem tým, čo ma potupujú,
že dôverujem tvojim slovám.
43 Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst,
veľmi dôverujem tvojim výrokom.
44 Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať,
na večné veky.
45 Tak budem kráčať bezpečnou cestou,
lebo dbám na tvoje príkazy.
46 O tvojej náuke budem svedčiť pred kráľmi
a nebudem sa hanbiť.
47 Budem sa tešiť z tvojich predpisov,
lebo som si ich obľúbil.
48 Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil;
a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch.