Budúci súd a spása hl. 34 - 35
Iz34
Súd národov
XXIV. 1 Priblížte sa, kmene, a čujte,
pozorujte, národy,
nech počúva zem a čo ju napĺňa,
svet a všetko, čo z neho pochádza.
2 Lebo Pánov hnev je nad všetkými národmi
a jeho roztrpčenosť nad všetkým vojskom,
zaklial ich, vydal ich na zabitie.
3 Ich zabití budú pohodení
i pôjde zápach z ich mŕtvol,
vrchy rozmoknú od ich krvi.
4 Všetko vojsko nebies sa rozteká,
nebo sa zvíja ako kniha
a všetko jeho vojsko odpadúva,
ako odpadúva lístie z viniča,
ako odpadúva z figovníka.
Súd nad Edomom
5 Veď je odpojený môj meč na nebesiach,
hľa, dopadne k súdu na Edomsko
a na ľud, ktorý som preklial.
6 Meč Pána je plný krvi,
presýtený je tukom,
krvou býkov a capov,
tukom z obličiek baránkov.
Áno, obetu má Pán v Bozre
a veľké zabíjanie v edomskej krajine.
7 A padajú s nimi zubry,
tiež junce s býkmi,
ich zem je opojená krvou
a ich pôda presýtená tukom.
8 Lebo je deň Pánovej pomsty,
rok odplaty pre spor Siona.
9 Jej potoky obrátia sa na smolu,
jej prach zase na síru
a jej pôda bude smolou horiacou.
10 V noci ani vo dne nevyhasne,
večer bude vystupovať jej dym,
od rodu k rodu bude pustou,
na veky večné nik cez ňu neprejde.
11 Obsadí ju pelikán a jež,
sova a havran budú v nej bývať,
roztiahne nad ňou mieru pustoty
a vážky prázdnoty.
12 Jeho šľachtici nie sú tam,
aby volali po kráľovstve,
a všetky jeho kniežatá zmiznú.
13 Tŕním zarastú jeho paláce,
pŕhľavou a bodľačím jeho pevnosti,
že bude príbytkom šakalov
a stanovišťom pštrosov.
14 Zíde sa zver púšte s hyenami,
capy sa stretnú navzájom,
len tam si oddýchnu nočné strigy
a nájdu si odpočinok.
15 Tam sa zahniezdi šípový had,
znesie a vysedí
a vyliahne vo svojom tieni.
Len tam sa zhromaždia supy
druh ku druhovi.
16 Skúmajte v knihe a čítajte,
ani jedno z nich nechýba,
vzájomne sa nehľadajú,
lebo to prikázali Pánove ústa
a jeho duch ich zhromaždil.
17 Sám im hodil žreb,
jeho ruka im meradlom rozdelila krajinu,
budú tam vládnuť navždy,
od rodu do rodu tam budú bývať.
Iz35
Budúca spása
XXXV. 1 Teš sa, pláň a pustatina,
plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka!
2 Prekvitať bude a plesať,
áno, zaplesá, zajasá,
bude jej daný skvost Libanonu,
nádhera Karmelu a Sárona.
Oni uvidia Pánovu slávu,
velebu nášho Boha.
3 Upevňujte ruky sklesnuté,
posilňujte podlomené kolená!
4 Povedzte malomyseľným:
„Vzchopte sa, nebojte sa,
hľa, váš Boh!
Príde pomsta, Božia odplata,
sám príde a spasí vás.“
5 Vtedy sa roztvoria oči slepých
6 a uši hluchých sa otvoria.
Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý
a jazyk nemého zaplesá,
ba vyvierať budú na púšti vody
a potoky na pustatine.
7 Vyschnutá zem bude jazerom
a suchá pôda prameňom vôd;
na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly,
je zeleň trsti a šašiny.
8 I bude tam chodník, cesta:
cestou svätou sa bude volať,
nečistý po nej neprejde,
len môj ľud pôjde po nej,
ani prostoduchí tam nezblúdia.
9 Nebude tam leva
a dravá zver ta nevystúpi,
nenájde sa tam;
len vykúpení budú kráčať.
10 A Pánovi vyslobodení sa vrátia,
s jasotom prídu na Sion.
Ustavičná radosť bude na ich hlavách,
radosť a rozkoš dosiahnu
zmizne starosť a vzdychanie.
Historický dodatok hl. 36 - 37
Iz36
XXVI. Vpád a porážka Sennacheriba. - 1 V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil asýrsky kráľ Sennacherib proti všetkým ohradeným mestám Júdska a zaujal ich. 2 A asýrsky kráľ poslal z Lachisu rabsakeho ku kráľovi Ezechiášovi s mocným oddielom do Jeruzalema. Zastal pri vodovode Horného rybníka na ceste poľa práčov. 3 Vyšiel k nemu Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár. 4 Rabsake im povedal: „Povedzte Ezechiášovi: Toto vraví veľký kráľ, kráľ asýrsky: Čo je to za nádej, ktorou sa nádejaš? 5 Nazdávaš sa, že reč perí je už rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehaš, že sa búriš proti mne? 6 Alebo sa spoliehaš na tú zlomenú trstenú palicu, na Egypt, ktorá tomu, kto sa o ňu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taký je faraón, kráľ Egypta, ku všetkým, ktorí sa naň spoliehajú. 7 Ak mi však povieš: „V Pána, nášho Boha, dúfame!“ Nie je to ten, ktorého výšiny a oltáre Ezechiáš odstránil a povedal Júdsku a Jeruzalemu: „Pred týmto oltárom sa budete klaňať!“? 8 Teraz sa však stav s mojím pánom, asýrskym kráľom: dám ti dvetisíc koní; či budeš môcť dať na ne jazdcov? 9 Ako potom môžeš odolať jedinému kniežaťu z najmenších sluhov môjho pána? Lenže ty sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov. 10 No a či som ja bez Pána prišiel do tejto krajiny zničiť ju?! Pán mi povedal: Choď do tej krajiny a znič ju!“ 11 Vtedy Eliakim (aj Sobna a Joach) povedal rabsakemu: „Hovor svojim sluhom aramejsky, veď my rozumieme. Nehovor nám júdsky do uší ľudu, čo je na múre. 12 Rabsake však odpovedal: „Vari ma môj pán poslal aby som hovoril tieto slová tvojmu pánovi a tebe? A nie mužom, čo sedia na múroch, že budú spolu s vami jesť svoj výkal a piť svoj moč?“ 13 Nato sa rabsake postavil a volal veľkým hlasom júdsky: „Čujte slová veľkého kráľa, kráľa asýrskeho. 14 Takto hovorí kráľ: Nech vás Ezechiáš neklame, lebo vás nebude môcť oslobodiť. 15 A nech vám Ezechiáš nedáva nádej v Pána, hovoriac: „Naisto nás Pán vyslobodí, toto mesto sa nedostane do rúk asýrskeho kráľa.“ 16 Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje figy a pite každý vodu zo svojej studne, 17 kým neprídem a nevezmem vás do krajiny; ako je vaša krajina, do krajiny obilnej a vínorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej. 18 Nech vás Ezechiáš nezavádza rečami: „Pán nás vyslobodí.“ Vyslobodili azda bohovia národy, každý svoju krajinu, z ruky asýrskeho kráľa? 19 Kdeže sú bohovia Ematu a Arfadu? Kde sú bohovia Sefarvaimu? A Samáriu vyslobodili z mojej ruky? 20 Ktorí zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky? A Jahve by mal vyslobodiť Jeruzalem z mojej ruky?“ 21 Nato mlčali a neodpovedali mu ani slovo, lebo kráľov rozkaz znel: Neodpovedajte mu! 22 Potom prišiel Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn, kancelár Joach, s roztrhnutým odevom k Ezechiášovi a rozpovedali mu rabsakeho reč.
Veľké sú diela Pánove
Ž111 (110)
1 ALELUJA.
Z celého srdca chcem oslavovať Pána
v zbore spravodlivých i v zhromaždení.
2 Veľké sú diela Pánove;
nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu.
3 Nádherné a vznešené sú jeho diela,
jeho spravodlivosť platí naveky.
4 Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky;
Pán je milosrdný a milostivý.
5 Pokrm dal tým, čo sa ho boja;
svoju zmluvu má stále na mysli.
6 Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu
a dal im dedičstvo pohanov;
7 pravdivé a spravodlivé sú diela jeho rúk.
Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy,
8 upevnené naveky,
založené na pravde a spravodlivosti.
9 Vykúpenie poslal svojmu ľudu,
zmluvu uzavrel naveky.
Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu;
10 bohabojnosť je počiatok múdrosti
a múdro robia všetci, čo ju pestujú;
jeho chvála ostáva naveky.