G. Egypt
Iz19
Trest krajiny
XIX. 1 Výrok nad Egyptom:
„Hľa, Pán sa nesie na ľahkom oblaku
a ide do Egypta!
I trasú sa pred ním bôžikovia Egypta
a Egyptu sa v hrudi roztápa srdce.
2 „I popudím Egypt proti Egyptu,
že bude bojovať brat proti bratovi,
priateľ proti priateľovi,
mesto proti mestu,
kráľovstvo proti kráľovstvu.
3 Egyptu unikne duch z útrob
a pomätiem ich rozvahu,
že sa budú vyzvedať u bôžikov,
čarodejníkov, duchov a veštcov.
4 Vydám Egypt do rúk krutých pánov,
tvrdý kráľ bude vládnuť nad nimi“ -
hovorí Pán, Jahve zástupov.
5 Vysušia sa vody z mora
a rieka úplne vyschne.
6 Páchnuť bude z riečišť,
spľasnú a vyschnú rieky Egypta,
zvädne trsť a šašina.
7 Plešiny sú pri Níle, pri brehu Nílu,
veď všetko siatie Nílu
uschne, zvädne, zmizne.
8 Kvíliť budú rybári,
žialiť všetci, čo hádžu udicu do Nílu,
a tí, čo rozprestierajú sieť na vode, sklesnú.
9 Zahanbia sa tí, čo spracúvajú ľan,
tí, čo češú a pradú biele nite.
10 Jeho robotníci budú pošliapaní,
všetci nádenníci zarmútení v duši.
Príčina nešťastia
11 Veru bláznivé sú kniežatá Tanisu,
múdri radcovia faraóna sú hlúpou radou.
Ako môžete vravieť faraónovi:
„Syn mudrcov som, syn dávnych kráľov?“
12 Kdeže sú tvoji mudrci?
Nechže ti oznámia a zvestujú,
čo ustanovil Pán zástupov proti Egyptu.
13 Osprosteli kniežatá Tanisu,
pomýlené sú kniežatá Memfisu,
zavádzajú Egypt vládcovia jeho kmeňov.
14 Pán vmiešal do jeho útrob ducha závratu,
do bludu uvedú Egypt vo všetkom jeho konaní,
ako blúdi opilec v tom, čo sám vydávil.
15 Egypt nebude mať diela,
ktoré by previedla hlava a chvost,
palmová ratolesť a trsť.
Omilostenie Egypta. - 16 V ten deň bude Egypt ako ženy; triasť a báť sa bude rozohnanej ruky Pána zástupov, ktorou sa rozohnal proti nemu. 17 A júdska krajina bude Egyptu postrachom; keď ju ktokoľvek pred nim spomenie, bude sa triasť pre ustanovenie Pána zástupov, ktoré ustanovil nad ním. 18 V ten deň bude päť miest v egyptskej krajine, ktoré budú hovoriť rečou Kanaánu a prisahať na Pána zástupov, jedno sa bude volať Mesto slnka. 19 V ten deň bude Pánov oltár v strede egyptskej krajiny a pri jej hranici Pánov pomník. 20 A bude znamením a svedectvom Pánovi zástupov v egyptskej krajine: Ak budú volať k Pánovi pre utláčateľov, pošle im záchrancu a obrancu a oslobodí ich. 21 Pán sa dá Egypťanom poznať; Egypťania v ten deň poznajú Pána a budú mu prisluhovať obety a dary, sľúbia Pánovi sľuby a splnia ich. 22 Pán bude biť Egypt, biť, ale uzdraví. Tak sa obrátia k Pánovi; i dá sa im uprosiť a uzdraví ich. 23 V ten deň bude cesta z Egypta do Asýrska a budú chodiť Asýri do Egypta a Egypťania do Asýrska a Egypt s Asýrskom bude slúžiť. 24 V ten deň bude Izrael tretím pri Egypte a Asýrsku; požehnaním uprostred zeme, 25 ktorým požehná Pán zástupov slovami: „Požehnaný môj ľud Egypt a dielo mojich rúk Asýrsko a moje dedičstvo Izrael.“
Iz20
XX. Zajatie Egypta a Etiópie. - 1 V roku, keď tartan prišiel do Azotu - keď ho poslal asýrsky kráľ Sargon - a bojoval proti Azotu a dobyl ho, 2 v tom čase hovoril Pán prostredníctvom Izaiáša, syna Amosovho, takto: „Choď, vyzleč zo svojich bedier vrecovinu a vyzuj si z nôh obuv! I urobil tak a chodil nahý a bosý. 3 Vtedy povedal Pán: „Tak, ako chodí môj služobník Izaiáš tri roky nahý a bosý, na znamenie a náznak proti Egyptu a Etiópii, 4 tak poženie asýrsky kráľ zajatcov Egypta a vyhnancov Etiópie - mladíkov i starcov - nahých a bosých s holými zadkami na hanbu Egypta. 5 Ustrnú a budú sa hanbiť pre Etiópiu, svoju nádej, a pre Egypt, svoju ozdobu. 6 A obyvatelia tohto pobrežia povedia v ten deň: „Hľa, takto je s našim nádejami, za ktorých pomocou sme behali, aby nás oslobodili od asýrskeho kráľa. Akože budeme môcť uniknúť my?“
H. Babylon
Iz21
XXI. 1 Výrok nad morskou púšťou:
Ako víchrice, ktoré tiahnu juhom,
tak príde z púšte; z hroznej krajiny.
2 Bolo mi zjavené kruté videnie:
Lupič lúpi, ničiteľ ničí.
„Hor’ sa, Elam! Zvieraj, Méd!
Všetkej ich kviľbe koniec urobím.“
3 Preto sú moje bedrá plné hrôzy,
schvátili ma bôle sťa bôle rodičky,
zronený som, keď to čujem,
zmätený som, keď to vidím.
4 Trepoce mi srdce, zdesili ma hrôzy,
súmrak mi moju túžbu urobil postrachom.
5 Prestrú stôl, postavia hliadku,
jedia a pijú.
„Hore, kniežatá, mažte štít!“
6 Lebo takto mi hovoril Pán:
„Choď, postav hliadku! Čo uzrie, nech oznámi!
7 Ak uvidí jazdcov, dvojice koní,
jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách,
nech sleduje pozorne, veľmi pozorne!“
8 I zvolal: „Vidím.
Na hliadke, Pane, stojím vo dne stále,
na svojej stráži ja stojím celú noc:
9 Hľa, idú jazdci, dvojice koní.“
I ozve sa a hovorí:
„Padol, padol Babylon,
všetky sošky jeho bohov
roztrieskal na zemi.“
10 Môj rozmlátený, môj rozdrvený ľud,
čo som počul od Pána zástupov,
Boha Izraela,
to som vám oznámil.
CH. Edomsko
11 Výrok nad Dumou (Edomskom):
Volá ku mne zo Seiru:
„Strážca, ako je s nocou?
Strážca, čo s nocou?“
12 Strážca povedal:
„Príde ráno, ale aj noc.
Ak sa dozvedáte, dozvedajte sa,
vráťte sa znovu!“
I. Arábia
13 Výrok nad Arábiou:
V kružine púšte nocujte,
karavány dedanské!
14 V ústrety smädnému doneste vodu,
obyvatelia krajiny Tema,
choďte ubehlíkom naproti s chlebom!
15 Lebo ušli pred mečom,
pred vytaseným mečom
a pred natiahnutou kušou,
pred ťažkým bojom.
16 Lebo takto hovorí Pán ku mne:
„Ešte za rok, ako rok žoldniera,
a zahynie všetka sláva Kedaru,
17 zvyšok z počtu lukov
hrdinských synov Kedaru bude malý,“
lebo to riekol Pán, Boh Izraela.