Proroctvá o Sione hl. 28 - 35
Šestoro beda hl. 28 - 33
I. Proti Samárii a Jeruzalemu
Iz28
Samária
XXVIII. 1 Beda pyšnej korune opilcov Efraimu
a zvädnutému kvetu jeho skvostnej ozdoby,
ktorá je na hlave tučného údolia zrazených vínom.
2 Hľa, kohos’ mocného a silného má Pán.
Ako ľadovec, zhubný víchor,
ako príval veľkých, dravých vôd
zhodí na zem násilím.
3 Nohami bude pošliapaná
pyšná koruna opilcov Efraimu.
4 A so zvädnutým kvetom
jeho skvostnej ozdoby,
ktorá je na hlave tučného údolia,
bude to, čo s ranou figou pred oberačkou,
ktorú zhltne ten, kto ju zazrie,
sotvaže ju má v ruke.
5 V ten deň bude Pán zástupov
krásnou korunou a ozdobným vencom
zvyškom svojho ľudu,
6 duchom práva tomu, čo zasadá na súde,
a udatnosťou tým, čo zatlačia boj k bráne.
Jeruzalem
7 Lenže aj títo blúdia od vína
a od liehu sa tackajú,
kňaz i prorok blúdia od liehu,
sú pomätení od vína,
tackajú sa od liehu,
blúdia pri videní,
tackajú sa pri rozsudku.
8 Áno, všetky stoly sú plné vývratku
a výkalov, takže niet miesta.
9 „Koho to učí múdrosti?
A komu to vysvetľuje náuku?
Odkojeným mliekom?
Odtrhnutým od pŕs?
10 Veď káž len, káž, káž len, káž,
čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,
trochu sem, trochu tam!“
11 Veru brblavými perami
a cudzím jazykom
bude hovoriť k tomuto ľudu
12 ten, čo im hovoril:
„Toto je odpočinok,
dajte pokoj mdlému,
toto je zotavenie,“
ale nechceli počuť.
13 Preto k nim bude slovo Pánovo:
„Káž len, káž, káž len, káž,
čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,
trochu sem, trochu tam!“ -
aby išli a klesli nazad a boli zdrvení,
zaplietli sa a boli chytení.
14 Preto čujte, posmešníci, slovo Pánovo,
panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme.
15 pretože ste hovorili:
„So smrťou sme uzavreli zmluvu
a s peklom sme spravili dohodu,
keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás,
lebo sme si lož urobili útočišťom
a zakrývame sa klamom.“
16 Preto takto hovorí Pán, Jahve:
„Hľa ja položím na Sione kameň,
kameň vyskúšaný, uholný, vzácny,
pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.
17 Mierou urobím právo
a váhou spravodlivosť,
útočište lži však uchytí lejak
a na úkryt vyrútia sa vody.
18 Vaša zmluva so smrťou bude zrušená
a vaša dohoda s peklom neobstojí,
keď sa privalí bič šľahavý,
ten vás rozdrví.
19 Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí,
bo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci;
a len v hrôze pochopíte poučenie.“
20 Bo krátke je lôžko - nemožno sa vystrieť,
a prikrývka úzka - nemožno sa prikryť.
21 Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán
a zaburáca ako v údolí Gabaon,
aby urobil svoj čin - jeho čin je zvláštny,
aby uskutočnil svoj skutok - jeho skutok je divný.
22 Teraz sa však neposmievajte,
aby vám nestuhli okovy,
lebo o skaze, a to neodvratnej,
počul som od Pána, Jahveho zástupov,
nad celou zemou.
Podobenstvo o roľníkovi
23 Nachýľte si ucho a počujte môj hlas,
dávajte pozor a čujte moju reč!
24 Či každý deň orie oráč (pod siatie),
otvára a bráni svoju roľu?
25 A či, keď urovná jej tvár,
nerozhodí kôpor a nezaseje rascu,
nedáva pšenicu, jačmeň
a ľadník do svojho ostredku?
26 V správnosti ho vycvičí,
jeho Boh ho vyučí.
27 Veď nie mláťačkou sa mláti kôpor
a koleso voza nekrúti sa po rasci,
lež prútom vytĺka sa kôpor a rasca palicou.
28 Obilie sa mláti, no nerozdrvuje ho večne,
neženie kolesá svojho voza
a kopytami ho nerozdrvuje.
29 I to pochádza od Pána zástupov,
koná zázračne, zveľaďuje múdrosť.
II. Proti Jeruzalemu
Iz29
XXIX. 1 Beda, Ariel, Ariel,
mesto, kde sídlil Dávid.
Pridajte rok k roku,
sviatky nech obehnú,
2 potom budem tiesniť Ariela
a bude povzdych a vzdychanie;
i bude mi ako Ariel.
3 Budem ťa obliehať dookola,
upevním vôkol teba hradbu,
a vystavím proti tebe násyp.
4 Vtedy budeš pokorne zo zeme hovoriť,
z prachu zeme bude úpieť tvoja reč,
tvoj hlas bude ako duch zo zeme
a z prachu bude šepotať tvoja reč.
5 Ako drobný prach bude zástup cudzincov,
ako miznúca pleva svorka násilníkov.
I stane sa zrazu, nečakane:
6 Pán zástupov ťa navštívi
hromom a trasením a veľkým praskotom,
búrkou a víchricou a plameňom žeravého ohňa.
7 I bude ako sen a nočné videnie
zástup všetkých národov,
bojujúcich proti Arielovi
a všetkých, čo ho obliehajú, obkľučujú a znásilňujú.
8 Ako keď sa sníva hladnému, že je,
a keď sa prebudí, nemá ukojenú túžbu,
a ako keď sa smädnému sníva, že pije,
a keď sa prebudí, je zmorený
a prahne smädom,
tak bude zástupu všetkých národov,
čo bojujú proti vrchu Sion.
Trest zaslepencov
9 Tŕpnite - a stŕpnete,
zaslepujte sa a oslepnete,
ste opití, ale nie od vína,
tackáte sa, ale nie od liehu.
10 Lebo Pán vylial na vás ducha závratu
a zavrel vaše oči, prorokov,
zahalil vaše hlavy, vidcov.
11 Nuž bude vám každé videnie
ako slová zapečatenej knihy.
Keď ju dajú tomu, čo vie čítať,
so slovami: „Čítajže toto!“ -
odpovie: „Nemôžem, je zapečatená.“
12 A ak dajú knihu tomu, čo nevie čítať,
a povedia: „Čítajže toto!“ -
odpovie: „Neviem čítať.“
13 Pán povedal:
„Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami
a svojimi perami ma ctí,
srdce si však vzďaľuje odo mňa,
takže je ich bázeň ku mne
naučeným ľudským príkazom,
14 preto, hľa, ja znovu vykonám divy
s týmto ľudom, podivne a čudno,
i zahynie múdrosť jeho mudrcov
a rozum jeho rozumných sa schová.“
III. Proti zlým úmyslom
15 Beda tým, čo pred Pánom
hlboko skrývajú úmysel,
vo tme dejú sa ich skutky
a vravia: „Kto nás vidí a kto o nás vie?“
16 Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina,
že tvor hovorí o tvorcovi: „Neurobil si ma!“?
A hrniec vraví hrnčiarovi: „Nechápe!“?
17 Či to nebude už za krátku chvíľu,
že Libanon premení sa na sad
a sad budú za les pokladať?
18 A v ten deň počujú hluchí slová knihy
a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu.
19 Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti
a najbiednejší z ľudu
budú plesať v Svätom Izraela.
20 Veď zmizol násilník a zhynul posmešník
a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom,
21 čo obvinili človeka pre slovo,
čo sudcovi v bráne kládli osídla
a pre nič odmietli spravodlivého.
22 Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu,
(ten, čo vykúpil Abraháma):
„Nebude sa teraz hanbiť Jakub
a nezbledne teraz jeho tvár.
23 Lebo keď uvidí (jeho dietky),
dielo mojich rúk uprostred seba,
zasvätia moje meno,
zasvätia Svätého Jakubovho
a báť sa budú Boha Izraelovho.
24 Zblúdení duchom pochopia múdrosť
a odbojníci prijmú poučenie.“
IV. Proti spojenectvu s Egyptom
Iz30
XXX. 1 „Beda synom odbojným, hovorí Pán,
keď kujú plán, nie však skrze mňa,
robia zmluvu, nie však podľa môjho ducha,
aby hromadili hriech na hriech.
2 Kráčajú dolu do Egypta
- mojich úst sa však nespýtali -
posilniť sa silou faraóna
a schovať sa do tône Egypta.
3 Sila faraóna vám však bude na hanbu
a skrýša v tieni Egypta na potupu.
4 I keď boli jeho kniežatá v Tanise
a jeho poslovia dôjdu do Hanesu,
5 všetci sa sklamú v národe,
ktorý im neprospeje.
Nebude im na pomoc ani na osoh,
ale na hanbu, ba na potupu.“
6 Výrok nad hrochom juhu:
Cez krajinu úzkosti a biedy,
odkiaľ je lev a levica,
vretenica a okrídlený drak,
vlečú na chrbtoch oslov svoje bohatstvo
a na hrboch tiav svoje poklady
k národu, ktorý im neprospeje.
7 Veď Egypťania nič a nič nepomôžu,
preto som zvolal:
„Ozrutou sú nehybnou.“
Záhuba protivníkov proroka
8 Teraz choď, napíš to
na tabuľu pred nimi
a vpíš to do knihy,
aby to bolo pre budúce dni
ako svedectvo naveky!
9 Lebo je to národ odbojný,
lživí synovia,
synovia, čo nechcú počuť
náuku Pánovu,
10 čo vravia vidiacim: „Neviďte!“
a prorokom: „Neprorokujte nám pravdu,
hovorte nám príjemno,
prorokujte klamstvá,
11 odbočte z cesty,
odchýľte sa z chodníka,
odstráňte nám spred tváre
Svätého Izraelovho!“
12 Nuž takto hovorí Izraelov Svätý:
„Preto, že ste opovrhli týmto slovom,
dúfate v násilie a klamstvo
a opierate sa oň:
13 preto vám bude tento hriech
ako hroziaca trhlina
rozškľabená na vysokom múre,
ktorého pád príde náhlo, rýchlo,
14 a bude rozbitý, ako sa rozbije hlinený hrniec,
nemilosrdne tresnutý,
že sa nenájde v jeho troskách črep,
na ktorý by sa vzal ohník z vatry,
alebo načrelo vody z mláky.“
15 Lebo toto hovorí Pán, Jahve, Svätý Izraelov:
„Návratom a pokojnosťou budete oslobodení,
v tichosti a dôvere je vaša sila,“
ale nechceli ste.
16 Ba vraveli ste: „Nie,
ale bežme na koňoch!“ -
preto budete bežať.
„A na rýchlonohých sa nesme!“ -
preto budú rýchli vaši stíhači.
17 Tisíc sa vás trasie pred hrozbou jedného,
pred hrozbou piatich utečiete,
kým neostanete
len ako sťažeň na temene vrchu
a ako zástava na pahorku.
Pán sa zľutuje
18 A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami,
a preto sa dvíha, aby vás omilostil,
veď Bohom pravdy je Pán,
blažení všetci, čo dúfajú v neho,
19 lebo, ľud na Sione,
čo bývaš v Jeruzaleme,
nie, nebudeš plakať,
áno, zľutuje sa nad tebou
na hlas tvojho volania;
len čo ho počuje, vyslyší ťa.
20 A dá vám chlieb tiesne a vodu úzkosti
a tvoji učitelia sa viac neschovajú,
očami budeš vidieť svojich učiteľov
21 a ušami počuješ spoza seba slová:
„Toto je cesta, kráčajte po nej!“ -
ak sa odchýlite napravo, či naľavo.
22 Vtedy poškvrníš svoje modly pokryté striebrom
a zlatom obtiahnuté liate sošky.
Rozhádžeš ich ako hnus,
povieš im: „Von!“
23 A on dá dažďa tvojmu siatiu
ktorým zaseješ roľu,
a chlieb, úroda zeme,
bude výdatný a záživný.
Tvoj statok sa bude v ten deň pásť
na rozsiahlej pastve.
24 Voly a osly, čo obrábajú zem,
budú žrať obrok záživný,
viaty sitom a vejačkou.
25 Na každom čnejúcom vrchu
a na každom vysokom kopci
budú potoky, prúdy vôd
v ten deň veľkého vraždenia,
keď budú padať veže.
26 Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnca,
svetlo slnca však bude sedemnásobné
(ako svetlo siedmich dní)
v deň, keď obviaže Pán
zlomeninu svojho ľudu
a dotlčené rany vylieči.
Radosť nad oslobodením
27 Hľa, Pánovo meno prichádza zďaleka,
- jeho hnev blčí a je ťažkým kúdolom,
jeho pery sú plné hnevu,
jeho jazyk ako stravujúci oheň,
28 jeho dych je ako rozvodnený potok,
čo siaha až po hrdlo -
aby otriasol národmi otrasom ničiacim,
je uzdou na lícach národov, čo vedie k blúdeniu.
29 Budete piesne spievať
ako v noci zasväteného sviatku
a v srdci sa budete radovať
ako ten, čo putuje s flautou,
aby došiel na vrch Pána,
k Izraelovej Skale.
30 A Pán dá počuť svoj velebný hlas
a zjaví rozmach svojho ramena
v prchlivom hneve a v plameni žeravého ohňa,
v záplave, búrke a v kameňoch ľadovca.
31 Bo od hlasu Pána zatrasie sa Asýr,
keď ho udrie palicou.
32 A každý úder osudnej palice,
ktorý mu zasadí Pán,
bude za zvukov bubnov a hárf
a v rozprúdenom boji ich zdolá.
33 Lebo oddávna je prichystaný Tofet,
(aj ten je prichystaný pre kráľa),
hlboký a široký,
v jeho priehlbine oheň a hŕba dreva,
Pánov dych ho rozpaľuje sťa prúd síry.
Mesiáš, kráľ a kňaz
Ž110 (109)
1 Dávidov žalm.
Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“
2 Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona:
panuj uprostred svojich nepriateľov.
3 Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda
v posvätnej nádhere.
Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice.
4 Pán prisahal a nebude ľutovať:
„Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
5 Pán je po tvojej pravici,
v deň svojho hnevu kráľov porazí.
6 Súdiť bude národy: nakopia sa mŕtvoly;
po šírej zemi hlavy rozdrví.
7 Cestou sa napije z potoka
a potom hlavu zdvihne.