PRVÁ KNIHA KRÁĽOV
Kráľ Šalamún 1 - 11
1Kr1
I. Dávidova staroba. - 1 Keď bol kráľ Dávid starec vysokého veku, nevedel sa zohriať, hoci ho zakrývali šatami. 2 Vtedy mu jeho sluhovia hovorili: ”Nech pohľadajú kráľovskému pánovi panenské dievča, ktoré bude kráľa obsluhovať a opatrovať. Ono bude spať v tvojom lone a kráľovský pán sa rozohreje.” 3 Hľadali teda po celom izraelskom území pekné dievča. Našli Sunamitku Abisagu a priviedli ju ku kráľovi. 4 Dievča bolo až veľmi pekné; bolo kráľovou ošetrovateľkou, posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal.
5 Adoniáš, syn Hagity, sa nadýmal a hovoril: ”Ja budem kráľom.” A zaopatril si vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním. 6 Otec ho nikdy nezahriakol slovom: ”Prečo to robíš?!” Aj on mal veľmi peknú postavu a podľa narodenia nasledoval po Absolónovi. 7 Vyjednával s Joabom, synom Sarvie, a kňazom Abiatarom, ktorí podporovali Adoniášovu stranu. 8 Ale kňaz Sadok, Jojadov syn Banaiáš, prorok Nátan, Semei, Rei a hrdinovia, ktorých mal Dávid, nedržali s Adoniášom. 9 Adoniáš obetoval ovce, dobytok, kŕmne teľce pri skale Zochelet, ktorá bola vedľa prameňa Rogel. I pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov a všetkých Júdovcov, ktorí boli v službe kráľa, 10 ale proroka Nátana, Banaiáša, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval.
11 Vtedy povedal Nátan Šalamúnovej matke Betsabe: ”Nepočula si, že sa Adoniáš, syn Hagity, stal kráľom a náš pán, Dávid, o tom ani nevie? 12 Preto teraz poď, poradím ti ako si zachrániš život a život svojho syna Šalamúna. Vyber sa a choď ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Nezaprisahal si sa, môj kráľovský pane, svojej služobnici: ”Tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť na mojom tróne!”? Prečo sa teda stal kráľom Adoniáš? 14 A kým ty budeš ešte hovoriť s kráľom, vkročím za tebou ja a doplním tvoje slová.”
15 A tak Betsabe vošla ku kráľovi do izby. Kráľ bol veľmi starý a Sunamitka Abisag posluhovala kráľovi. 16 Keď sa Betsabe uklonila a vrhla sa pred kráľom (na zem), kráľ sa spýtal: ”Čo chceš?” 17 Odpovedala mu: ”Môj pane, ty si sa svojej služobnici zaprisahal na Pána, svojho Boha: ”Tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť na mojom tróne!” 18 Teraz sa však stal kráľom Adoniáš a ty, môj kráľovský pane, o tom ani nevieš. 19 Obetoval množstvo dobytka, kŕmnych teliec a oviec a povolal všetkých kráľových synov aj kňaza Abiatara a veliteľa vojska Joaba, ale tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 20 A na teba sú, môj kráľovský pane, upreté oči všetkých Izraelitov, aby si im oznámil, kto zaujme trón môjho kráľovského pána po ňom. 21 Lebo až sa môj kráľovský pán uloží k svojim otcom, budeme tu ja a môj syn Šalamún ako vinníci.”
22 Ešte hovorila s kráľom, keď prišiel prorok Nátan. 23 Kráľovi oznámili: ”Je tu prorok Nátan.” Keď prišiel pred kráľa, vrhol sa pred kráľom tvárou na zem. 24 A Nátan povedal: ”Kráľovský pane, ty si určil: ”Adoniáš bude panovať a on bude sedieť na mojom tróne!”? 25 Lebo dnes išiel dolu a obetoval množstvo dobytka, oviec a kŕmnych teliec. A pozval všetkých kráľových synov, veliteľov vojska a kňaza Abiatara a teraz jedia a pijú pred ním a volajú: Nech žije kráľ Adoniáš! 26 Mňa však, tvojho sluhu, kňaza Sadoka, Jojadovho syna Banaiáša a tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 27 Ak táto vec pochádza od môjho kráľovského pána, tak si svojmu sluhovi nedal vedieť, kto zaujme ako nástupca trón môjho kráľovského pána.”
28 Nato sa ozval kráľ Dávid a povedal: ”Zavolajte mi Betsabe!” Ona vošla ku kráľovi a ostala stáť pred kráľom. 29 Vtedy sa kráľ zaprisahal: ”Ako žije Pán, ktorý vyslobodil môj život z každej úzkosti, 30 ako som sa ti na Pána, Izraelovho Boha zaprisahal, že tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť namiesto mňa na mojom tróne, tak to dnes aj urobím.” 31 Nato sa Betsabe uklonila tvárou až po zem, vrhla sa pred kráľa a povedala: ”Nech žije môj kráľovský pán Dávid naveky!”
32 Potom kráľ Dávid rozkázal: ”Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Nátana a Jojadovho syna Banaiáša!” Keď prišli pred kráľa, 33 kráľ im povedal: ”Vezmite so sebou sluhov svojho pána, môjho syna Šalamúna posaďte na moju vlastnú mulicu a veďte ho dolu ku Gihonu! 34 Tam nech ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom trúbte na trúbe a volajte: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Potom s ním príďte hore a keď vojde, nech sa posadí na môj trón, lebo on bude kraľovať namiesto mňa, jeho som určil, aby bol kniežaťom nad celým Izraelom a Júdom.” 36 Nato Jojadov syn Banaiáš odpovedal kráľovi: ”Tak je. Tak nech to splní Pán, Boh môjho kráľovského pána! 37 Ako bol Pán s mojím kráľovským pánom, tak nech je so Šalamúnom a nech väčšmi vyvýši jeho trón ako trón môjho kráľovského pána Dávida!”
Šalamúna pomažú za kráľa. - 38 Nato kňaz Sadok, prorok Nátan, Jojadov syn Banaiáš, Kereťania a Feleťania išli dolu, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho ku Gihonu. 39 Kňaz Sadok vzal zo stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom trúbili na trúbu a všetok ľud volal: ”Nech žije kráľ Šalamún!” 40 Potom všetok ľud vystupoval za ním, ľudia hrali na flautách a radovali sa tak veľmi, že sa až zem pukala od ich jasotu.
41 Adoniáš a všetci pozvaní, ktorí boli s ním, dopočuli sa o tom, práve keď dokončili hostinu. Keď Joab počul zvuk trúby, pýtal sa: ”Prečo je celé mesto vzrušené?” 42 Ešte hovoril a už prišiel Jonatán, syn kňaza Abiatara. Adoniáš povedal: ”Poď! Si udatný muž a nesieš dobrý chýr.” 43 Ale Jonatán odpovedal a vravel Adoniášovi: ”Veru nie! Náš pán, kráľ Dávid ustanovil za kráľa Šalamúna. 44 Kráľ s ním poslal kňaza Sadoka, proroka Nátana, Jojadovho syna Banaiáša, Kereťanov a Feleťanov. Oni ho posadili na kráľovu mulicu, 45 potom ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomazali v Gihone za kráľa a odtiaľ ho viedli s radosťou, takže sa vzrušilo celé mesto. To bol hluk, čo ste počuli. 46 Šalamún už aj zaujal kráľovský trón 47 a kráľovi sluhovia už aj prišli blahoželať nášmu kráľovskému pánovi, Dávidovi: ”Nech tvoj Boh urobí meno Šalamúna ešte zvučnejším ako tvoje meno a jeho trón nech vyvýši väčšmi ako tvoj trón!” Pritom sa kráľ uklonil na lôžku. 48 Potom kráľ hovoril: ”Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý dal, aby som dnes na vlastné oči videl tróniaceho na mojom tróne!”
49 Tu sa všetci Adoniášovi pozvaní naľakali, zobrali sa a každý šiel svojou cestou. 50 Adoniáš sa však tak bál Šalamúna, že vstal a išiel sa chytiť rohov oltára. 51 Šalamúnovi oznámili: ”Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna, preto sa chytil rohov oltára a hovorí: ”Nech sa mi dnes kráľ Šalamún zaprisahá, že nedá svojho sluhu zabiť mečom!” 52 Šalamún odpovedal: ”Ak bude statočný, vlások mu nespadne na zem, ale ak sa zistí, že je zlý, zomrie.” 53 Potom ho kráľ Šalamún dal odviesť od oltára dolu. Keď prišiel, vrhol sa pred Šalamúna a Šalamún mu povedal: ”Choď domov!”
1Kr2
II. Dávidova smrť. - 1 Keď sa blížili dni Dávidovej smrti, dal svojmu synovi Šalamúnovi tieto príkazy: 2 ”Ja idem cestou, ktorou ide celý svet; buď silný a vzmuž sa! 3 Zachovávaj, čo žiada Pán, tvoj Boh, kráčaj jeho cestami, zachovávaj jeho zákony, príkazy, práva a nariadenia, ako je napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kde sa obrátiš. 4 Aby Pán splnil slovo, ktoré o mne povedal: ”Ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svojej ceste a celým srdcom i celou dušou budú verne kráčať predo mnou,” povedal, ”nebude nikdy nik z tvojich odstránený z trónu Izraela.”
5 Potom vieš sám, čo mi urobil Joab, syn Sarvie, čo urobil dvom veliteľom izraelského vojska, Nérovmu synovi Abnerovi a Jeterovmu synovi Amasovi, že ich zabil a v čase mieru vylieval krv ako za vojny a nevinnou krvou poškvrnil opasok, ktorý mám na páse, a obuv, ktorú mám na nohách. 6 Urob podľa svojho uváženia, ale nedopusť, aby jeho šediny zostúpili pokojne do podsvetia! 7 Synom Galaádčana Berzelaiho preukazuj blahosklonnosť, nech sú medzi tvojimi stolovými spoločníkmi, lebo práve takto mi vyšli v ústrety, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom. 8 Potom máš blízko seba Semeiho, syna Benjamínca Geru z Bahurim. On vrhal na mňa najtvrdšiu kliatbu, keď som išiel do Mahanaimu. Potom mi prišiel v ústrety k Jordánu; vtedy som sa mu zaprisahal na Pána: ”Nezabijem ťa mečom!” 9 Ale ty ho nenechaj bez trestu; veď si múdry človek, vieš, ako máš s ním naložiť, aby si jeho šediny skrvavené sprevadil do podsvetia.”
10 Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. 11 Čas, ktorý Dávid kraľoval nad Izraelom, je štyridsať rokov. V Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov. 12 Šalamún nastúpil na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.
Šalamún sa ujíma vlády. - 13 Vtedy prišiel Hagitin syn Adoniáš za Šalamúnovou matkou Betsabe. Ona sa spýtala: ”Znamená tvoj príchod dobro?” Odpovedal: ”Dobro.” 14 Potom povedal: ”Chcel by som ti niečo povedať.” Odpovedala: ”Hovor!” 15 A on vravel: ”Ty vieš, že mne patrilo kráľovstvo a celý Izrael čakal, že ja budem kráľom. Potom mi kráľovstvo uniklo a pripadlo môjmu bratovi, pretože mu ho určil Pán. 16 Teraz však mám k tebe len jedinú prosbu, neodmietni ma!” Povedala mu: ”Hovor!” 17 I povedal: ”Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne -, aby mi dal za manželku Sunamitku Abisagu.” 18 Betsabe mu odpovedala: ”Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa” 19 Potom Betsabe vošla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa u neho za Adoniáša. Kráľ jej vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na trón. Pre kráľovu matku postavili trón, posadila sa mu po pravici 20 a vravela: ”Jedinú maličkú prosbu mám k tebe neodmietni ma!” Kráľ jej povedal: ”Žiadaj si, matka, neodmietnem ťa!” 21 I povedala: ”Nech dostane Sunamitku Abisagu tvoj brat Adoniáš za manželku!” 22 Kráľ Šalamún povedal svojej matke: ”Prečo ty žiadaš pre Adoniáša Sunamitku Abisagu? Žiadaj pre neho hneď kráľovstvo! Veď je mojím starším bratom a s ním drží kňaz Abiatar a Joab, syn Sarvie!” 23 Potom sa kráľ Šalamún zaprisahal na Pána: ”Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, že sa Adoniáš touto rečou vyslovil proti vlastnému životu. 24 A tak teraz ako žije Pán, ktorý ma upevnil a posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho sľubu založil dom, Adoniáš dnes zomrie!” 25 Potom kráľ Šalamún poveril Jojadovho syna Banaiáša a on mu zasadil smrteľný úder.
26 Kňazovi Abiatarovi kráľ povedal: ”Choď do Anatotu na svoj majetok, lebo si synom smrti. Ale dnes ťa nezabijem, lebo si pred mojím otcom Dávidom nosil archu Pána, Jahveho, a znášal si všetky útrapy, ktoré znášal môj otec.” 27 Takto Šalamún odstránil Abiatara, aby nebol Pánovým kňazom, aby sa splnil Pánov výrok, ktorý vyslovil v Šíle proti domu Héliho.
28 Keď táto zvesť došla k Joabovi - Joab sa totiž pridal k Adoniášovi a nepridal sa k Šalamúnovi -, bežal Joab k Pánovmu stánku a chytil sa rohov oltára. 29 Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Joab utiekol do Pánovho stánku a je teraz vedľa oltára. Vtedy Šalamún poslal Jojadovho syna Banaiáša s rozkazom: ”Choď, zotni ho!” 30 Keď Banaiáš došiel k Pánovmu stánku, oslovil ho: ”Kráľ rozkazuje: Poď von!” Odpovedal: ”Nie! Tu chcem zomrieť!” Banaiáš podal kráľovi správu: ”Toto hovoril Joab, takto mi odpovedal.” 31 Kráľ odvetil: ”Urob, ako povedal! Zotni ho a pochovaj! Tak odstrániš odo mňa a od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú vylial Joab. 32 Nech Pán vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo zoťal dvoch spravodlivejších a lepších ľudí, ako je sám, a bez vedomia môjho otca Dávida ich zabil mečom: Nérovho syna Abnera, izraelského vojvodcu, a Jeterovho syna Amasu, júdskeho vojvodcu. 33 Nech jeho krv padne nazad na Joabovu hlavu a na hlavu jeho potomstva naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, jeho domu a jeho trónu nech Pán daruje trvalý pokoj!” 34 Potom išiel Jojadov syn Banaiáš hore, zoťal ho a usmrtil. Pochovali ho v jeho domove na púšti. 35 A kráľ postavil Jojadovho syna Banaiáša namiesto neho nad vojsko a kňaza Sadoka kráľ postavil namiesto Abiatara.
36 Potom dal kráľ zavolať Semeiho: a povedal mu: ”Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a neodíď odtiaľ nikde! 37 Lebo len čo sa vzdiališ a prekročíš potok Kedron, vedz; že určite zomrieš, tvoja krv padne na tvoju hlavu.” 38 Semei odpovedal kráľovi: ”Správna reč! Ako povedal môj kráľovský pán, tak urobí tvoj sluha.” A Semei býval dlhý čas v Jeruzaleme. 39 Ale po troch rokoch Semeiovi ušli dvaja otroci k Maáchovmu synovi Achisovi, kráľovi Gétu. Semeiovi doniesli zvesť: ”Tvoji sluhovia sú práve v Géte.” 40 Nato sa Semei vybral, osedlal si osla a išiel do Gétu k Achisovi hľadať svojich otrokov: Keď Semei odišiel a priviedol z Gétu svojich otrokov, 41 oznámili Šalamúnovi, že Semei odišiel z Jeruzalema do Gétu a vrátil sa. 42 Kráľ dal zavolať Semeiho a povedal mu: ”Nedal som ti prisahať na Pána a nevaroval som ťa: ”Len čo vyjdeš a odoberieš sa hocikde, môžeš byť istý, že zomrieš!”? Vtedy si mi povedal: ”Správna reč, počul som!” 43 Nuž prečo si nezadržal prísahu danú na Pána a príkaz, ktorý som ti dal? 44 Potom povedal kráľ Semeimu: ”Ty poznáš všetko zlo - tvoje srdce si je toho vedomé -, ktoré si spáchal proti môjmu otcovi Dávidovi. Nuž nech Pán vráti tvoju zlobu na tvoju hlavu! 45 Kráľ Šalamún však nech je požehnaný a Dávidov trón nech je večne pevný pred Pánom!” 46 Kráľ dal príkaz Jojadovmu synovi Banaiášovi a on išiel a zasadil mu smrteľný úder. Tak sa kráľovstvo upevnilo v Šalamúnovej ruke.
1Kr3
III. Šalamúnova prosba. - 1 Šalamún sa dostal do príbuzenstva s faraónom, kráľom Egypta. Vzal si faraónovu dcéru a zaviedol ju do Dávidovho mesta, kým nedokončil stavbu svojho domu, Pánovho domu a múrov okolo Jeruzalema.
2 Lenže ľud obetoval na výšinách, lebo až po tieto dni nebol postavený dom Pánovmu menu. 3 Šalamún miloval Pána a kráčal podľa príkazov svojho otca Dávida. Ibaže aj on obetoval a pálil tymian na výšinách. 4 Tak išiel kráľ do Gabaonu, aby tam obetoval, lebo to bola významná výšina. Šalamún obetoval na tamojšom oltári tisíc celopalov. 5 V Gabaone sa Pán v noci vo sne zjavil Šalamúnovi a Boh povedal: ”Žiadaj si, čo ti mám dať!” 6 Šalamún odpovedal: ”Ty si môjmu otcovi Dávidovi preukázal veľkú priazeň, pretože kráčal pred tebou verne, spravodlivo a so srdcom obráteným k tebe. A túto priazeň si mu zachoval, veď si mu dal syna, ktorý sedí na jeho tróne, ako je tomu dnes. 7 Teraz však, Pane, môj Bože, ty si ustanovil svojho sluhu za kráľa namiesto môjho otca Dávida. Ale ja som malý chlapec, neviem, čo si počať. 8 A pritom stojí tvoj sluha uprostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, ľudu početného, ktorý pre množstvo nemožno spočítať ani odhadnúť. 9 Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým. Veď ktože by (ináč) mohol spravovať tento tvoj početný ľud?” 10 Pánovi sa páčilo, že si Šalamún žiadal túto vec. 11 Preto mu Boh povedal: ”Pretože si si žiadal túto vec a nežiadal si si dlhý vek, ani si si nežiadal bohatstvo, ani si nežiadal život svojich nepriateľov, ale si si žiadal chápavosť, aby si pochopil právo, 12 urobím ti podľa žiadosti: Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé, takže tebe podobného nebolo pred tebou a takého, ako si ty, nebude ani po tebe. 13 Ale dám ti aj to, čo si nežiadal, aj bohatstvo, aj slávu, takže ti po všetky tvoje dni nebude podobného medzi kráľmi. 14 A ak zachovávaním mojich ustanovení a mojich príkazov budeš kráčať po mojich cestách, ako kráčal tvoj otec Dávid, dám ti (aj) dlhý vek.” 15 Keď sa Šalamún prebudil, hľa, bol to iba sen! Potom išiel do Jeruzalema, stal si pred Pánovu archu zmluvy, obetoval celopaly, priniesol pokojné obety a pre celé svoje služobníctvo usporiadal hostinu.
Múdry rozsudok. - 16 V tom čase prišli ku kráľovi dve neviestky a predstúpili pred neho. 17 Jedna zo žien povedala: ”S dovolením, pane, ja a táto žena bývame v tom istom dome. I porodila som pri nej v dome. 18 Na tretí deň po mojom zľahnutí porodila aj táto žena. Boli sme spolu a v dome nebol s nami nik cudzí; iba my dve sme boli v dome. 19 V noci zomrel synček tejto ženy, lebo ho priľahla. 20 Vprostred noci vstala, vzala spovedľa mňa môjho syna, keď tvoja služobnica spala, a položila si ho na prsia, svojho mŕtveho syna však položila na moje prsia. 21 Keď som ráno vstala a chcela som nadojčiť svojho syna, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň dobre pozrela za vidna, nebol to môj syn, ktorého som porodila.” 22 Ale druhá žena povedala: ”Nie, naopak, živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn.” A tá zasa vravela: ”Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn.” A dohovárali sa pred kráľom. 23 Nato kráľ povedal: ”Táto vraví: ”Tento živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn.” A tá hovorí: ”Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn.” 24 Tu rozkázal kráľ: ”Doneste mi meč!” Doniesli meč pred kráľa 25 a kráľ povedal: ”Pretnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej!” 26 Nato žena, ktorej syn bol živý, povedala kráľovi, lebo sa pohla jej láska k vlastnému dieťaťu: ”S dovolením, pane! Dajte jej živé dieťa, a nezabíjajte ho!” Druhá však vravela: ”Nech nie je ani moje, ani tvoje! Pretnite!” 27 Nato sa ozval kráľ a povedal: ”Dajte tamtej živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matkou.” 28 Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, a báli sa kráľa, lebo vedeli, že je v ňom Božia múdrosť, keď vynáša rozsudok.
Márnosť bohatstva
Ž49 (48)
1 Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.
2 Čujte to, všetky národy,
počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
3 vy všetci, prostí aj vznešení,
všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
4 Moje ústa hovoria múdrosť
a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
5 K prísloviam ucho nakláňam,
pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.
6 Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných,
keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?
7 Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu
a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?
8 Veď sám seba nevykúpi nik,
ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
9 Cena za vykúpenie života je príliš vysoká;
nikdy nebude stačiť,
10 aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
11 Veď vidí, že umierajú aj mudrci,
rovnako hynie blázon i hlupák
a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.
12 Hroby im budú večnými domami,
príbytkami z pokolenia na pokolenie,
aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
13 Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo;
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.
14 Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba,
a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
15 Ako ovce sa ženú do priepasti
a smrť je ich pastierom.
Padajú strmhlav do hrobu,
ich zjav sa pominie:
podsvetie im bude príbytkom.
16 No moju dušu Boh vykúpi,
z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
17 Netráp sa, ak niekto bohatne
a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
18 Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou,
jeho poklad s ním nepôjde.
19 Aj keď si blahoželal za živa:
”Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,”
20 predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť
a tí už nikdy svetlo neuzrú.
21 A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal,
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.