I.         Eliáš a Ochoziáš. - ¹ Po Achabovej smrti odpadol Moab od Izraela. ² Ochoziáš padol cez mreže, ktoré mal na hornej izbe v Samárii, a ochorel. Preto poslal poslov a povedal im: ”Choďte, dopytujte sa Belzebuba, boha Akaronu, či sa z tejto choroby uzdravím!” ³ Ale Pánov anjel hovoril Tesbanovi Eliášovi: ”Vstaň, choď v ústrety poslom samarijského kráľa a povedz im: V Izraeli niet Boha, že sa idete dopytovať boha Akaronu Belzebuba?! ⁴ Preto toto hovorí Pán: Z lôžka, na ktoré si ľahol nevstaneš, ale naisto zomrieš.” S tým Eliáš odišiel. ⁵ Keď sa posli vrátili, spýtal sa ich: ”Čo je, že ste sa vrátili?” ⁶ Odpovedali mu: ”Akýsi muž nám prišiel v ústrety a povedal nám: ”Choďte, vráťte sa ku kráľovi, ktorý vás poslal, a povedzte mu: Toto hovorí Pán: V Izraeli niet Boha, že posielaš dopytovať sa boha Akaronu Belzebuba?! Preto z lôžka, na ktoré si ľahol nevstaneš, ale naisto zomrieš.” ⁷ Spýtal sa ich: ”Ako vyzeral človek, ktorý vám prišiel v ústrety a povedal vám toto? Odpovedali mu: ”Muž v srstenom plášti a cez bedrá opásaný koženým opaskom.” On povedal: ”To je Tesban Eliáš!”

            ⁹ I poslal k nemu päťdesiatnika s jeho päťdesiatimi mužmi. On prišiel k nemu, keď práve sedel na temene vrchu, a povedal mu: ”Muž Boží, kráľ rozkazuje, poď dolu!” ¹⁰ Eliáš však odpovedal päťdesiatnikovi: ”Ak som ja Boží muž, nech zostúpi z neba oheň a nech strávi teba i tvojich päťdesiatich!” Vtom zostúpil z neba oheň a strávil jeho i jeho päťdesiatich. ¹⁰ Opäť k nemu poslal iného päťdesiatnika a tiež jeho päťdesiatich. On išiel a povedal mu: ”Muž Boží, takto hovorí kráľ: Poď rýchlo dolu!” ¹² Eliáš im odpovedal: ”Ak som ja Boží muž, nech zostúpi z neba oheň a nech strávi teba i tvojich päťdesiatich!” Vtom zostúpil Boží oheň z neba a strávil jeho i jeho päťdesiatich. ¹³ Ale opäť poslal tretieho päťdesiatnika i jeho päťdesiatich. Tretí päťdesiatnik išiel a keď došiel, padol na kolená pred Eliášom a pokorne ho prosil: ”Muž Boží, nechže má môj život a život týchto tvojich päťdesiatich sluhov nejakú cenu v tvojich očiach! ¹⁴ Veď zostúpil z neba oheň a strávil prvších dvoch päťdesiatnikov aj s ich päťdesiatimi! Ale teraz nech má môj život v tvojich očiach nejakú cenu!” ¹⁵ Vtedy hovoril Pánov anjel Eliášovi: ”Zostúp s ním dolu, neboj sa ho!” I vstal a zostúpil s ním ku kráľovi ¹⁶ a vravel mu: ”Toto hovorí Pán: Pretože si poslal poslov dopytovať sa boha Akaronu Belzebuba, akoby v Izraeli nebolo Boha, ktorého by si sa mohol pýtať, preto z lôžka, na ktoré si ľahol, nezídeš, ale naisto zomrieš.” ¹⁷ A naozaj zomrel podľa Božieho výroku, ktorý povedal Eliáš.

            Namiesto neho sa stal kráľom (jeho brat) Joram v druhom roku júdskeho kráľa Jorama, Jozafatovho syna, lebo Ochoziáš nemal syna.

            ¹⁸ Ostatok Ochoziášových dejín a čo urobil, je napísané v Knihe letopočtov izraelských kráľov.

II.        Nanebovzatie Eliáša. - ¹ Keď Pán chcel Eliáša vziať vo víchrici do neba, išiel Eliáš a Elizeus z Galgaly. ² Tu Eliáš povedal Elizeovi: ”Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až do Betelu!” Ale Elizeus odpovedal: ”Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!” Išli teda do Betelu. ³ Vtedy vyšli prorockí synovia, ktorí boli v Beteli, k Elizeovi a pýtali sa ho: ”Či vieš, že Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hlavu?” Odpovedal: ”Aj ja to viem. Buďte ticho!”

            ⁴ Potom mu Eliáš povedal: ”Elizeus, ostaň tu, lebo Pán ma poslal až do Jericha!” Odpovedal: ”Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!” Išli teda do Jericha. ⁵ I priblížili sa synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, k Elizeovi a pýtali sa ho: ”Či vieš, že Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hlavu?” Odpovedal: ”Aj ja to viem. Buďte ticho!”

            ⁶ Potom mu Eliáš povedal: ”Ostaň tu, lebo Pán ma poslal k Jordánu!” Odpovedal: ”Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!” Išli teda obaja. ⁷ Ale išli aj päťdesiati mužovia z prorockých synov. Oni sa postavili obďaleč stranou, tí dvaja však stáli pri Jordáne. ⁸ Vtom vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu. ⁹ Keď prešli, Eliáš povedal Elizeovi: ”Žiadaj si, čo mám pre teba urobiť, prv ako budem od teba vzatý!” Elizeus odpovedal: ”Nech je na mne dvojnásobne tvoj duch!” ¹⁰ Odpovedal: ”Ťažkú vec si žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, stane sa ti to, ak nie, nestane sa.” ¹¹ A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba. ¹² Keď to Elizeus videl, zvolal: ”Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!” A viac ho nevidel. Nato si chytil odev a roztrhol si ho na dva kusy.

            Prvé zázraky Elizeove. - ¹³ Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordána. ¹⁴ Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: ”Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?” A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel. ¹⁵ Keď to videli prorockí synovia, ktorí boli oproti Jerichu, hovorili: ”Eliášov duch spočinul na Elizeovi.” Išli mu v ústrety a uklonili sa mu až po zem. ¹⁶ A hovorili mu: ”Hľa, medzi tvojimi sluhami je päťdesiat mocných mužov; oni pôjdu a pohľadajú tvojho pána. Pánov duch ho mohol uniesť a zloží ho na niektorom vrchu alebo v niektorej doline.” On povedal: ”Neposielajte!” ¹⁷ Keď však až do zunovania naliehali naň, povedal: ”Pošlite!” Poslali teda päťdesiat mužov, ktorí ho tri dni hľadali, ale nenašli ho. ¹⁸ Keď sa vrátili k nemu - býval v Jerichu -, povedal im: ”Či som vám nehovoril: Nechoďte!?”

            ¹⁹ Obyvatelia mesta vraveli Elizeovi: ”V tomto meste sa dobre býva, ako aj náš pán vidí, ale voda je zlá a pôda neúrodná.” ²⁰ Odpovedal: ”Doneste mi novú nádobu a dajte do nej soli!” Doniesli mu to, ²¹ vyšiel k vodnému prameňu, vysypal do neho soľ a povedal: ”Toto hovorí Pán: Uzdravil som túto vodu a už z nej nebude vychádzať smrť ani neúrodnosť!” ²² Takto voda ozdravela až po dnešný deň podľa Elizeovho slova, ktoré povedal.

            ²³ Odtiaľ išiel hore do Betelu. Ako šiel hore cestou, vyšli z mesta malí chlapci a posmievali sa mu: ”Hore sa, plešivec, hore sa, plešivec!” ²⁴ Nato sa obrátil a keď ich uvidel, preklial ich v Pánovom mene. Vtom vyšli z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsaťdva chlapcov. ²⁵ Odtiaľ išiel na vrch Karmel a stadiaľ sa vrátil do Samárie.

III.      Izraelský kráľ Joram. - ¹ Achabov syn Joram sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a kraľoval dvanásť rokov. ² Robil, čo sa Pánovi nepáči, ale nie tak ako jeho otec a matka, lebo odstránil Bálove pomníky, ktoré porobil jeho otec. ³ Lipol však k hriechu Nabatovho syna Jeroboama, ktorým zviedol na hriech Izrael; od toho sa nevzdialil.

            ⁴ Moabský kráľ Mesa mal chov dobytka a dodával izraelskému kráľovi stotisíc baránkov a vlnu zo stotisíc baránkov. ⁵ Ale keď Achab zomrel, odpadol moabský kráľ od izraelského kráľa. ⁶ Preto kráľ Joram vyšiel v ktorýsi deň zo Samárie a zvolal celý Izrael. ⁷ Potom poslal k júdskemu kráľovi Jozafatovi s odkazom: ”Moabský kráľ odpadol odo mňa. Pôjdeš so mnou do boja proti Moabsku?” Odpovedal: ”Pôjdem! Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone sú ako tvoje kone.” ⁸ Pýtal sa tiež: ”Ktorou cestou pôjdeme?” Odpovedal: ”Smerom cez Edomskú púšť.” ⁹ Izraelský kráľ, júdsky kráľ a edomský kráľ sa teda vybrali. Keď už išli sedem dní okľukou, tábor a dobytok, ktorý išiel za nimi, nemal vody. ¹⁰ Vtedy povedal izraelský kráľ: ”Beda Lebo Pán vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moabska.” ¹¹ Ale Jozafat sa spýtal: ”Nie je tu Pánov prorok? Jeho prostredníctvom by sme sa dopýtali Pána.” Ktorýsi zo sluhov izraelského kráľa povedal: ”Je tu Safatov syn Elizeus, ktorý lieval Eliášovi vodu na ruky.” ¹² Nato Jozafat povedal: ”U neho je Pánovo slovo!” Izraelský kráľ Jozafat a edomský kráľ zostúpili teda k nemu.

            ¹³ Ale Elizeus povedal izraelskému kráľovi: ”Čo ja mám s tebou? Choď si k prorokom svojho otca a svojej matky!” Izraelský kráľ mu však povedal: ”Nie! Vyvolal týchto troch kráľov Pán, aby ich vydal do ruky Moabska?” ¹⁴ Elizeus odpovedal: ”Ako žije Pán zástupov, v službách ktorého stojím, keby som nebral ohľad na júdskeho kráľa Jozafata, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel. ¹⁵ Teraz mi však priveďte citaristu!” A keď citarista hral, zniesla sa naň Pánova ruka. ¹⁶ I povedal: ”Toto hovorí Pán: Narobte v tomto údolí veľa jám. ¹⁷ Lebo toto hovorí Pán: Neuvidíte vietor, ani dážď neuvidíte, a predsa sa toto údolie naplní vodou; budete môcť piť aj vy, aj vaše poťahy a dobytok. ¹⁸ Ale Pánovi sa to vidí málo: aj Moabčanov vydá do vašej ruky. ¹⁹ Spustošíte každé opevnené mesto (každé vybranejšie mesto), vytnete každý úrodný strom, zasypete každý vodný prameň a každú úrodnú roľu pokazíte skalami.” ²⁰ A ráno, keď sa prinášala obeta, smerom od Edomu sa privalila voda; krajina sa zaplnila vodou.

            ²¹ Keď sa všetci Moabčania dopočuli, že králi vystupujú proti nim do boja, zvolali každého ako-tak bojaschopného a postavili sa na hranicu. ²² Keď ráno vstali, slnko práve vychádzalo nad vodou a Moabčania videli vodu pred sebou červenú ako krv ²³ a vraveli: ”To je krv! Králi bojovali proti sebe a vzájomne sa pobili. Tak teraz, Moab, na korisť!” ²⁴ Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraeliti sa zdvihli a tak udreli na Moabčanov, že utiekli pred nimi. Potom šli za nimi a bili Moabčanov. ²⁵ Mestá pustošili, na každú úrodnú roľu hodil každý svoj kameň, až bola zahádzaná, všetky vodné pramene zasýpali a každý úrodný strom vyťali, až ostal už iba Kír Charošet, ten však obkolesili prakovníci a dobýjali ho. ²⁶ Keď moabský kráľ videl, že ho v boji premohli, vzal so sebou sedemsto mužov s vytaseným mečom a chcel sa prebiť k edomskému kráľovi, ale nevládal. ²⁷ Preto vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal namiesto neho kraľovať a obetoval ho na múre ako celopal. Vtedy vypukol proti Izraelu veľký hnev, takže odtiahli od neho a vrátili sa do (svojej) krajiny.