VII.     Pánove prisľúbenia. - ¹ Kráľ teda býval vo svojom dome a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov. ² Tu povedal kráľ prorokovi Nátanovi: ”Pozri, ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane.” ³ Nátan povedal kráľovi: ”Chyť sa a rob všetko, čo zamýšľaš, lebo Pán je s tebou!”

            ⁴ Ale v tú noc Pán oslovil Nátana: ⁵ ”Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? ⁶ Veď som nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol synov Izraela z Egypta, až po dnešný deň, ale putoval som v šiatrovom obydlí. ⁷ Vari som za celý čas, čo som putoval so všetkými synmi Izraela, slovíčkom povedal niektorému sudcovi, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo mi nepostavíte cédrový dom? ⁸ Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom. ⁹ Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som spred teba všetkých nepriateľov a urobil som ti veľké meno, aké majú tí najväčší na zemi. ¹⁰ Chcem svojmu ľudu, Izraelu, určiť miesto a zasadiť ho tam. Tam bude bývať a už sa nebude triasť, ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako prv, ¹¹ aj odo dňa, čo som ustanovil sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Chcem ti dopriať pokoja od všetkých nepriateľov. A Pán ti oznamuje, že Pán postaví dom tebe. ¹² Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. ¹³ On postaví môjmu menu dom a ja upevním trón jeho kráľovstva naveky. ¹⁴ Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak sa previní, budem ho karhať ľudským prútom a ľudskými ranami. ¹⁵ Ale svojej milosti ho nepozbavím, ako som jej pozbavil Šaula, ktorého som odstránil spred teba. ¹⁶ Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!” ¹⁷ A Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohoto videnia.

            ¹⁸ Tu kráľ Dávid šiel, posadil sa pred Pána a hovoril: ”Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem? ¹⁹ Ale to bolo, Pane, Bože, v tvojich očiach málo, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti. A to je zákon pre človeka, Pane, Bože. ²⁰ Čo by ti mohol Dávid ešte povedať? Veď ty, Pane, Bože, poznáš svojho sluhu! ²¹ Kvôli svojmu sluhovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec, keď si to dal vedieť svojmu sluhovi. ²² Preto si veľký, Pane, Bože; tebe podobného niet a podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, okrem teba niet Boha. ²³ A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud, Izrael, ku ktorému prišiel Boh vykúpiť si ho za ľud, urobiť mu meno, konať preň veľké a zázračné veci a vyhnať národy a bohov spred svojho ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta? ²⁴ Upevnil si si svoj ľud, Izrael, za svoj ľud naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. ²⁵ A teraz, Pane, splň slovo, ktoré si hovoril o svojom sluhovi a jeho dome naveky, a urob tak, ako si hovoril! ²⁶ Vtedy bude tvoje meno veľké naveky a budú hovoriť: ”Pán zástupov je Bohom nad Izraelom.” A dom tvojho sluhu Dávida bude pred tebou trvalý. ²⁷ Lebo ty, Pane zástupov, Bože Izraela, dal si svojmu sluhovi zjavenie: ”Postavím ti dom.” Preto tvoj sluha našiel odvahu modliť sa k tebe túto modlitbu. ²⁸ A teraz Pane, Bože, ty si Boh a tvoje slová sú pravda. Ty si sľúbil svojmu sluhovi toto dobrodenie. ²⁹ Nuž začni teraz žehnať dom svojho sluhu, aby večne trval pred tebou! Lebo ty, Pane, Bože, si hovoril a nech je dom tvojho sluhu požehnaný tvojím požehnaním naveky!”

 

 

 

VIII.   Dávidove víťazstvá. - ¹ Potom Dávid porazil Filištíncov a podrobil si ich. Dávid vyrval Filištíncom z ruky moc nad daňami. ² Porazil Moabčanov, dal im ľahnúť na zem a odmeral ich povrázkom. Dva povrázky odmeral na zabitie a jeden plný povrázok ponechal nažive. Tak sa Moabčania stali Dávidovými poddanými, platili poplatky. ³ Potom Dávid porazil Rohobovho syna Adadezera, kráľa Soby, keď opätovne vyrazil zmocniť sa rieky Eufrat. ⁴ Dávid mu zajal tisícsedemsto jazdcov a dvadsaťtisíc mužov pechoty. Dávid ochromil všetky záprahy a nechal z nich iba sto záprahov. ⁵ Keď Aramejčania prišli z Damasku na pomoc Adadezerovi, kráľovi Soby, Dávid Aramejčanov porazil, dvadsaťdvatisíc mužov. ⁶ Nato Dávid ustanovil v damascénskom Aramejsku dozorcov a Aramejčania sa stali Dávidovými poddanými a platili poplatky. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

            ⁷ Dávid vzal zlaté štíty, ktoré mali Adadezerovi sluhovia, a zaniesol ich do Jeruzalema. ⁸ Z Adadezerových miest Bety a Berotu vzal kráľ Dávid veľmi veľa kovu. ⁹ Keď sa kráľ Ematu Tou dopočul, že Dávid porazil celú Adadezerovu armádu, ¹⁰ poslal Tou svojho syna Jorama ku kráľovi Dávidovi pozdraviť ho a blahoželať mu, že bojoval proti Adadezerovi a že ho premohol. Lebo Adadezer bol nepriateľ Touho. Niesol so sebou strieborné, zlaté a kovové nádoby. ¹¹ Aj tie kráľ Dávid zasvätil Pánovi spolu so striebrom a zlatom, ktoré zasvätil od národov, ktoré porazil: ¹² od Aramu, od Moabu, od Amončanov, od Filištíncov, od Amalekitov a z koristi Rohobovho syna Adadezera, kráľa Soby. ¹³ Dávid si získal meno. Keď sa vracal po porážke Aramejčanov, porazil v Soľnom údolí osemnásťtisíc Edomčanov. ¹⁴ V Edomsku ustanovil dozorcov (v celom Edomsku ustanovil dozorcov) a celé Edomsko sa stalo Dávidovi poddaným. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

            ¹⁵ Dávid kraľoval nad celým Izraelom a Dávid vysluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu. ¹⁶ Joab, syn Sarvie, bol veliteľom vojska, Ahiludov syn Jozafat bol kancelárom. ¹⁷ Achitobov syn Sadok a Achimelechov syn Abiatar boli kňazmi a Saraiáš bol pisárom. ¹⁸ Jojadov syn Banaiáš velil Kereťanom a Feleťanom a Dávidovi synovia boli kňazmi.

 

 

 

IX.      Dávid a Mifiboset. - ¹ Dávid sa opýtal: ”Ostal ešte niekto zo Šaulovho domu? Tomu pre Jonatána preukážem milosrdenstvo.” ² V Šaulovom dome bol istý sluha menom Siba. Zavolali ho k Dávidovi a kráľ mu povedal: ”Ty si Siba?” Odpovedal: ”Áno, k službám!” ³ Kráľ sa ho pýtal: ”Ostal ešte niekto zo Šaulovho domu? Tomu preukážem Božie milosrdenstvo.” Siba odvetil kráľovi: ”Je ešte Jonatánov syn, chorý na nohy.” ⁴ Kráľ sa ho pýtal: ”Kde je?” Siba odpovedal kráľovi: ”Je v dome Amielovho syna Machira v Lodabare!” ⁵ A kráľ Dávid ho dal doniesť z domu Amielovho syna Machira, z Lodabaru.

            ⁶ Keď Mifiboset, syn Šaulovho syna Jonatána, prišiel k Dávidovi, padol na tvár a klaňal sa. Dávid ho oslovil: ”Mifiboset!” Odpovedal: ”Hľa, tvoj sluha!” ⁷ Dávid mu povedal: ”Neboj sa, lebo ti veľmi chcem preukázať milosrdenstvo pre tvojho otca Jonatána. Vrátim ti všetky polia tvojho otca Šaula, ty však budeš vždy požívať pokrm pri mojom stole.” ⁸ Uklonil sa a vravel: ”Čo je tvoj sluha, že sa obraciaš k mŕtvemu psovi, akým som ja?!”

            ⁹ Potom si Dávid zavolal Šaulovho sluhu Sibu a povedal mu: ”Všetko, čo patrilo Šaulovi a celému jeho rodu, dal som synovi tvojho pána. ¹⁰ Ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia budete mu obrábať zem a znášať (úrodu), ktorá bude slúžiť synovi tvojho pána za pokrm, aby mal čo jesť. Mifiboset, syn tvojho pána, bude vždy požívať pokrm pri mojom stole.” Siba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov. ¹¹ Siba odpovedal kráľovi: ”Tvoj sluha urobí všetko tak, ako môj kráľovský pán prikázal svojmu sluhovi.” Mifiboset však jedával pri kráľovom stole ako jeden z kráľových synov. ¹² Mifiboset mal malého syna menom Micha. Všetci, ktorí bývali v Sibovom dome, boli sluhami Mifiboseta. ¹³ Mifiboset však býval v Jeruzaleme, lebo jedol pri kráľovom stole. Bol chromý na obe nohy.

Boh - útočište a sila

 

 

 

 

            ¹ Zbormajstrovi. Podľa ”Panny”. Pieseň Koreho synov.

            ² Boh je naše útočište a sila

            aj najistejšia pomoc v súžení.

            ³ Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem

            a vrchy na dno morské padali.

            ⁴ Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú

            a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.

 

            ⁵ Riečne ramená obveseľujú Božie mesto,

            posvätný stánok Najvyššieho.

            ⁶ Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede;

            už od úsvitu mu Boh pomáha.

            ⁷ Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá;

            tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

 

            ⁸ S nami je Pán zástupov,

            naším útočišťom je Boh Jakubov.

            ⁹ Poďte a pozrite na diela Pánove,

            aké úžasné veci vykonal na zemi.

            Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny,

            ¹⁰ láme luky a drúzga oštepy

            a štíty v ohni spaľuje.

            ¹¹ Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh,

            vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

 

            ¹² S nami je Pán zástupov,

            naším útočišťom je Boh Jakubov.