Elizeove zázraky

 

IV.      Rozmnoženie oleja. - ¹ Akási žena z manželiek prorockých synov volala na Elizea: ”Tvoj služobník, môj manžel, zomrel. Ty však vieš, že tvoj sluha bol Pánovým ctiteľom. A veriteľ prišiel vziať si mojich dvoch synov za otrokov.” ² Elizeus jej odpovedal: ”Čo mám pre teba urobiť? Povedz mi, čo máš v dome?” Odpovedala mu: ”Tvoja služobnica nemá v dome nič, iba za krčah oleja.” ³ Povedal jej: ”Choď, vypýtaj si zvonku od susediek nádoby, nádoby prázdne a nie málo! ⁴ Potom choď, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere a nalievaj do tých nádob, plné však odkladaj!” ⁵ Odišla od neho, zavrela za sebou a za svojimi synmi dvere, oni jej podávali a ona nalievala. ⁶ Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: ”Podaj mi ešte nádobu!” A on odpovedal: ”Už niet viac nádob.” Vtom olej zastal. ⁷ Potom išla a oznámila to Božiemu mužovi. On jej povedal: ”Choď, predaj olej a vyplať svojho veriteľa! Ty však a tvoji synovia žite z ostatku!”

            Vzkriesenie chlapca. - ⁸ V istý deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Tam bola zámožná žena, ktorá ho zdržala, aby si zajedol. A zakaždým, keď tadiaľ prechádzal, zašiel k nej, aby si zajedol chlieb. ⁹ Ona raz povedala svojmu mužovi: ”Pozri, viem, že je to svätý Boží muž, čo vždy chodieva popred nás. ¹⁰ Pripravme mu malú, murovanú hornú izbičku, dajme mu tam posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam mohol utiahnuť keď k nám príde.” ¹¹ V ktorýsi deň ta prišiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam. ¹² Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: ”Zavolaj tú Sunamitku!” Zavolal ju a ona zastala pred ním. ¹³ I rozkázal mu: ”Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nás starala. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojenským veliteľom?” Odpovedala: ”Bývam medzi svojimi.” ¹⁴ On sa spýtal: ”Čo by sa mohlo pre ňu urobiť?” Giezi odpovedal: ”Žiaľ, nemá syna a jej muž je starý.” ¹⁵ Tu povedal: ”Zavolaj ju!” Zavolal ju a ona zastala vo dverách. ¹⁶ On povedal: ”Na rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna.” Ona odpovedala: ”Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobnicu!”

            ¹⁷ A žena počala a porodila syna o rok v tom čase, ktorý jej povedal Elizeus. ¹⁸ Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. ¹⁹ I vravel svojmu otcovi: ”Moja hlava! Moja hlava!” On povedal sluhovi: ”Zanes ho k jeho matke!” ²⁰ Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel. ²¹ Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla. ²² Zavolala svojho muža a povedala: ”Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť.” ²³ I spýtal sa jej: ”Prečo ideš k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!” Ale odpovedala: ”Zbohom! Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: ”Žeň vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!” ²⁵ Išla teda a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: ”Pozri, tá Sunamitka! ²⁶ Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Vodí sa ti dobre? A tvojmu mužovi? A tvojmu synovi?” Odpovedala: ”Dobre.” ²⁷ Keď však došla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Nato Giezi pristúpil a chcel ju odsotiť. Ale Boží muž povedal: ”Nechaj ju, lebo má roztrpčenú dušu a Pán to predo mnou skryl, neoznámil mi to.” ²⁸ Ona však vravela: ”Azda som si žiadala syna od svojho pána?! Či som nevravela: Nezavádzaj ma!?” ²⁹ Vtedy povedal Giezimu: ”Prepáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho a ak ťa niekto pozdraví, neodpovedz mu! Potom polož moju palicu na tvár chlapca!” ³⁰ Ale chlapcova matka povedala: ”Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!” Nato vstal a išiel za ňou. ³¹ Giezi šiel vopred a položil palicu na chlapcovu tvár. Ale nebolo hlasu ani precitnutia. Vrátil sa mu teda naproti a oznámil mu: ”Chlapec sa neprebudil!” ³² Keď Elizeus vošiel do domu, hľa, chlapec ležal mŕtvy na jeho posteli! ³³ Vošiel teda, zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Pánovi. ³⁴ Potom vyšiel hore, ľahol si na chlapca, ústa si položil na jeho ústa, oči na jeho oči, ruky na jeho ruky. Keď sa tak naň sklonil, chlapcovo telo sa rozohrialo. ³⁵ Vrátil sa, prešiel sa raz sem i tam po dome, išiel hore a vystrel sa nad neho. Nato chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči. ³⁶ Vtedy zavolal Gieziho a povedal: ”Zavolaj tú Sunamitku!” I zavolal ju. Keď vošla k nemu, povedal jej: ”Vezmi si svojho syna!” ³⁷ Ona pristúpila a padla mu k nohám, uklonila sa až po zem, vzala si syna a vyšla von.

            Jedovaté jedlo. - ³⁸ Elizeus prišiel opäť do Galgaly. V krajine však bol hlad. Keď prorockí synovia sedeli pred ním, povedal svojmu sluhovi: ”Postav veľký hrniec a uvar prorockým synom jedlo!” ³⁹ I vyšiel ktorýsi na pole nazbierať zeliny. Našiel divú burinu a nazbieral z nej plný plášť divých uhoriek. Potom išiel a pokrájal to do hrnca na pokrm, lebo to nepoznali. ⁴⁰ Naberali to ľuďom na jedenie, ale keď začali pokrm jesť, zvolali: ”Smrť je v hrnci, Boží muž!” a nemohli jesť. ⁴¹ On rozkázal: ”Doneste múku!” Vysypal ju do hrnca a povedal: ”Naberte ľuďom, nech jedia!” A v hrnci nebolo nič škodlivé.

            Rozmnoženie chleba. - ⁴² Z Bál-Salisy prišiel akýsi človek a doniesol Božiemu mužovi chlieb z prvotín: dvadsať jačmenných chlebíkov a drvené zrno vo svojej kapse. I povedal: ”Daj to ľuďom jesť!” ⁴³ Jeho sluha však vravel: ”Ako mám toto predložiť sto chlapom?” Ale on povedal: ”Daj to ľuďom jesť, lebo toto hovorí Pán: Budú jesť a (ešte) zvýši.” ⁴⁴ I predložil im to a oni jedli a (ešte aj) zvýšilo, podľa Pánovho slova.

 

 

 

V⁵.       Uzdravenie Námana. - ¹ Vojenský veliteľ aramejského kráľa Náman bol muž, ktorého si jeho pán vážil a cenil, lebo jeho pričinením dal Pán Aramejčanom víťazstvo. Ale tento zámožný muž bol malomocný. ² Z Aramejska raz vytiahli koristníci a zajali z Izraela malé dievča, ktoré sa dostalo do služby k Námanovej žene. ³ Ono povedalo svojej panej: ”Keby bol môj pán u proroka v Samárii, isto by ho oslobodil od malomocenstva! ⁴ On (Náman) išiel a oznámil svojmu pánovi: ”Toto a toto hovorilo dievča z izraelskej krajiny.” ⁵ Aramejský kráľ na to povedal: ”Zober sa a choď, pošlem izraelskému kráľovi list.” On išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc zlatých a desatoro preoblečení šiat ⁶ a odovzdal izraelskému kráľovi list tohoto znenia: ”Teraz, súčasne s týmto listom ti posielam svojho služobníka Námana. Osloboď ho od malomocenstva!” ⁷ Keď izraelský kráľ prečítal list, roztrhol si rúcho a vravel: ”Som ja Boh, aby som mohol dávať smrť a život, že tento posiela ku mne, aby som človeka oslobodil od malomocenstva? Vidíte jasne, že hľadá proti mne zámienku.”

            ⁸ Keď Boží muž Elizeus počul, že si kráľ Izraela roztrhol rúcho, poslal ku kráľovi s odkazom: ”Prečo si si roztrhol rúcho?! Nech príde ku mne a dozvie sa, že v Izraeli je prorok.” ⁹ Náman teda išiel so svojimi koňmi a mužmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. ¹⁰ Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: ”Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš zasa čistý!” ¹¹ Náman sa rozhneval a odišiel so slovami: ”Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo. ¹² Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?! Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?” Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal. ¹³ Ale jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: ”Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!” ¹⁴ Preto zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.

            ¹⁵ Nato sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi. Keď prišiel a zastal pred ním, vravel: ”Teraz viem; že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli. A teraz prijmi dar od svojho sluhu!” ¹⁶ Ale odpovedal: ”Ako žije Pán, pred ktorým stojím, neprijmem!” A hoci naň naliehal, aby prijal, odmietol. ¹⁷ Vtedy Náman povedal: ”Dovolíš, prosím, aby dali tvojmu sluhovi zeme, koľko unesú dve mulice? Lebo tvoj sluha už neprinesie celopal ani inakšiu obetu iným bohom, iba Pánovi. ¹⁸ No a v tejto jednej veci upros Pána za svojho sluhu: Keď pôjde môj pán do domu Remona klaňať sa tam a bude sa opierať o moju ruku, musím sa skloniť v dome Remona, keď sa bude on klaňať v dome Remona. Túto vec, prosím, nech odpustí Pán tvojmu sluhovi!” ¹⁹ Odpovedal mu: ”Choď v pokoji!”

            Keď už odišiel od neho kus cesty, ²⁰ povedal si Giezi, sluha Božieho muža Elizea: ”Veru môj pán šetril toho Aramejčana a neprijal od neho, čo mu dával. Ako žije Pán, pobežím za ním a vezmem niečo od neho.” ²¹ A Giezi sa ponáhľal za Námanom. Keď Náman videl, že niekto za ním beží, zišiel mu z voza v ústrety a spýtal sa: ”Je všetko v poriadku?” ²² Odpovedal: ”V poriadku! Môj pán ma poslal s odkazom: Práve teraz prišli ku mne dvaja mladíci z Efraimského pohoria, spomedzi prorockých synov. Daj, prosím, pre nich hrivnu striebra a dvoje oblečenie šiat.” ²³ Náman povedal: ”Prosím, vezmi dve hrivny!” I nútil ho a dal dve hrivny striebra zviazať do dvoch mešcov (a dvoje oblečenie šiat) a dal to dvom sluhom, ktorí to niesli pred ním. ²⁴ Keď však prišli na kopec, vzal to od nich a schoval v dome. Tých ľudí prepustil a oni odišli. ²⁵ On však išiel a postavil sa pred svojho pána. Elizeus sa ho spýtal: ”Odkiaľ, Giezi?” Odpovedal: ”Nebol tvoj sluha nikde.” ²⁶ I povedal mu: ”Čo som nebol v duchu tam, kde sa ktosi vykláňal z voza tebe v ústrety?! Teraz teda, keď si prijal peniaze, môžeš si kúpiť šaty, olivové záhrady, vinice, ovce, statok, sluhov a slúžky. ²⁷ Ale Námanovo malomocenstvo sa bude držať i teba, i tvojho potomstva naveky.” I odišiel od neho malomocný ako sneh.

 

 

 

VI.      Plávajúca sekera. - ¹ Prorockí synovia hovorili Elizeovi: ”Pozri, miesto, kde bývame s tebou, je tesné. ² Pôjdeme až k Jordánu, vezmeme odtiaľ každý jedno brvno a urobíme si tam miesto na bývanie.” Odpovedal: ”Choďte!” ³ Ktorýsi vravel: ”Poď aj ty so svojimi služobníkmi!” Odpovedal: ”Pôjdem.” ⁴ Išiel teda s nimi a keď došli k Jordánu, vytínali stromy. ⁵ Ako ktorýsi z nich vytínal kmeň, padlo mu železo do vody a vykríkol: ”Beda, môj pane, a to bolo vypožičané!” ⁶ Boží muž sa opýtal: ”Kde padlo?” A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva, hodil ho ta a železo vyplávalo. ⁷ I povedal: ”Vezmi si ho!” On vystrel ruku a vzal si ho.

            Pomýlenie Aramejčanov. - ⁸ Aramejský kráľ viedol s Izraelom vojnu. I radil sa so svojimi poddanými a povedal: ”Na tom a tom mieste budete so mnou táboriť.” ⁹ Vtedy Boží muž poslal izraelskému kráľovi odkaz: ”Daj si pozor a nechoď na to miesto, lebo tam táboria Aramejčania!” ¹⁰ Izraelský kráľ poslal na miesto, ktoré mu označil Boží muž a pred ktorým ho varoval, a dal ho pozorovať, a nielen raz alebo dva razy. ¹¹ Táto vec rozčuľovala srdce aramejského kráľa. Zvolal svojich sluhov a spýtal sa ich: ”Neviete mi povedať, kto nás prezradil izraelskému kráľovi?” ¹² Ktorýsi z jeho sluhov mu povedal: ”Nie, môj kráľovský pane, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraeli, oznámi izraelskému kráľovi aj slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni.” ¹³ Nato povedal: ”Choďte a pozrite sa, kde je; pošlem a dám ho chytiť.” Oznámili mu: ”Je v Dotane.” ¹⁴ Poslal ta kone, vozy a mocný oddiel. Došli v noci a obkľúčili mesto.

            ¹⁵ Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zazrel, že mesto obkľučuje mocný oddiel, kone a vozy. Sluha mu povedal: ”Beda, môj Pane! Čo budeme robiť?” ¹⁶ Odpovedal: ”Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi!” ¹⁷ A Elizeus sa modlil: ”Pane, otvor mu oči, nech vidí!” Vtom Pán otvoril sluhove oči a videl, že vrch okolo Elizea je plný ohnivých koní a vozov. ¹⁸ A keď (nepriatelia) zišli k nemu, modlil sa Elizeus k Pánovi: ”Pobi, prosím, tento národ slepotou!” I pobil ich slepotou podľa Elizeových slov. ¹⁹ A Elizeus im povedal: ”Toto nie je tá cesta a toto nie je to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte!” A išiel s nimi do Samárie. ²⁰ Keď došli do Samárie, Elizeus povedal: ”Pane, otvor oči týmto, nech vidia!” Pán im otvoril oči a zrazu videli, že sú uprostred Samárie. ²¹ Keď ich uvidel izraelský kráľ, pýtal sa Elizea: ”Mám ich postínať, otče?” ²² Odpovedal: ”Nestínaj! Chceš postínať takých, ktorých si nezajal svojím mečom ani svojou kušou?! Predlož im chlieb a vodu, nech si zajedia a nech sa napijú a vrátia sa k svojmu pánovi.” ²³ Pripravil im teda veľkú hostinu a keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Aramejskí koristníci potom viac neprišli do izraelskej krajiny.

            Hlad v Samárii. - ²⁴ Po tomto zhromaždil aramejský kráľ Benadad celé svoje vojsko, pritiahol a obliehal Samáriu. ²⁵ V Samárii vypukol veľký hlad. Obliehal ju tak dlho, až bola oslia hlava po osemdesiat strieborných a štvrť kabu holubieho trusu po päť strieborných. ²⁶ Keď raz izraelský kráľ prechádzal po múre, akási žena naň volala: ”Pomôž mi, môj kráľovský pane!” Odpovedal: ”Nepomáha ti Pán, ako ti môžem pomôcť ja? ²⁷ Z humna? Alebo z lisu?” ²⁸ Potom sa jej kráľ spýtal: ”Čo ti je?” Odpovedala: ”Táto žena mi vravela: ”Daj svojho syna, zjeme ho dnes, môjho syna však zjeme zajtra!” Uvarili sme teda môjho syna a zjedli sme ho. Na druhý deň som jej povedala: ”Daj svojho syna, zjeme ho!” Ale ona svojho syna schovala.” ³⁰ Keď kráľ počul slová ženy, roztrhol si rúcho. Chodil práve po múre, takže ľud videl, že má na holom tele vrecovinu. ³¹ I povedal: ”Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak dnes hlava Safatovho syna Elizea ostane na ňom!”

            ³² Elizeus sedel vo svojom dome a starší sedeli s ním. Kráľ však poslal vopred akéhosi muža. Ale skôr, než k nemu prišiel posol, hovoril on starším: ”Viete, že tento vrahov syn posiela zoťať mi hlavu? Dávajte pozor, keď príde posol, zaprite dvere a držte ho za dvermi! Lebo za ním ide aj dupot nôh jeho pána!” ³³ Ešte s nimi hovoril a už zostupoval k nemu kráľ a hovoril: ”Hľa, takéto nešťastie prišlo od Pána; ako mám ešte dôverovať v Pána?”

Nerozumnosť bezbožných

 

 

            ¹ Zbormajstrovi. Podľa ”Machalat”. Dávidov poučný chválospev.

            Blázon si v srdci hovorí: ”Boha niet.”

            ² Skazení sú a ohavnosti páchajú,

            nikto z nich nerobí dobre.

            ³ Boh pozerá z neba na synov ľudských

            a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

 

            ⁴ Všetci poblúdili, všetci sa skazili;

            nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

            ⁵ Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť

            a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

 

            Nevzývajú Boha;

            ⁶ no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba.

            Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov,

            zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol.

 

            ⁷ Kiež príde Izraelu spása zo Siona!

            Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia,

            Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.