2Kr16
XVI. Júdsky kráľ Achaz. - 1 V sedemnástom roku Romeliášovho syna Pekacha sa stal kráľom Achaz, syn júdskeho kráľa Joatama. 2 Achaz mal dvadsať rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Nerobil, čo sa páči Pánovi, jeho Bohu, ako jeho otec Dávid. 3 Išiel po ceste izraelských kráľov, dokonca aj svojho syna previedol cez oheň podľa ohavností pohanov, ktorých Pán vyhnal spred Izraela. 4 Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom.
5 Vtedy prišiel aramejský kráľ Rasin a izraelský kráľ, Romeliášov syn Pekach, do boja proti Jeruzalemu. Doliehali na Achaza, ale nevládali ho premôcť. 6 V tom čase aramejský kráľ Rasin získal zase Aramejsku Elat a vyhnal z Elatu Júdovcov. Edomčania vtiahli do Elatu a bývajú tam až po dnešný deň. 7 Ale Achaz poslal poslov k asýrskemu kráľovi Tiglatpilésarovi s odkazom: ”Som ti sluhom a synom. Poď hore a vysloboď ma z ruky aramejského kráľa a z ruky izraelského kráľa, ktorí sa pozdvihli proti mne! 8 Pritom vzal Achaz striebro a zlato, ktoré bolo v Pánovom chráme a v pokladnici kráľovského paláca, a poslal ho do daru asýrskemu kráľovi. 9 Asýrsky kráľ privolil. I vyrazil asýrsky kráľ proti Damasku a zaujal ho a odviedol ho do zajatia do Kiru. Rasina však zabil.
10 Kráľ Achaz išiel do Damasku v ústrety asýrskemu kráľovi Tiglatpilésarovi a videl oltár, ktorý bol v Damasku. Vtedy kráľ Achaz poslal kňazovi Uriášovi rozmery a vzorec celej výstavby oltára 11 a kňaz Uriáš oltár postavil. Kňaz Uriáš ho urobil celkom tak, ako to objednal kráľ Achaz z Damasku, skôr ako došiel kráľ Achaz z Damasku. 12 Keď kráľ prišiel z Damasku a uvidel oltár, kráľ sa priblížil k oltáru a vystúpil naň, 13 pálil svoj celopal a potravinovú obetu, vylieval svoju obetu nápojovú a vykrápal krv svojich pokojných obiet na oltár. 14 Kovový oltár však, ktorý bol pred Pánom, dal odstrániť spred chrámu, spomedzi (nového) oltára Pánovho chrámu. Postavil ho po boku (nového) oltára na sever. 15 A kráľ Achaz prikázal kňazovi Uriášovi: ”Na veľkom oltári prinášaj ranný celopal, večernú potravinovú obetu, kráľovský celopal i jeho potravinovú obetu, celopal všetkého ľudu krajiny i jeho potravinovú obetu aj ich obetu nápojovú. A všetku krv celopalov a žertiev vykrápaj naň. S kovovým oltárom si to ešte rozmyslím.” 16 Kňaz Uriáš robil všetko, ako mu rozkázal kráľ Achaz. 17 Potom dal kráľ Achaz polámať ryté podstavce a odstrániť z nich nádoby. Aj more zložil z kovových býkov, ktoré boli pod ním, a položil ho na kamennú podlahu. 18 Aj sobotňajšiu izbu, ktorú postavili v chráme, a vonkajší kráľov vchod dal odstrániť z Pánovho chrámu kvôli asýrskemu kráľovi.
19 Ostatok Achazových dejín, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 20 Potom sa Achaz uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ezechiáš.
2Kr17
XVII. Izraelský kráľ Osé. - 1 V dvanástom roku júdskeho kráľa Achaza sa v Samárii stal na deväť rokov kráľom nad Izraelom Osé, syn Elu. 2 Robil, čo sa Pánovi nepáči, nie však natoľko ako izraelskí králi, ktorí boli pred ním. 3 Vytiahol proti nemu asýrsky kráľ Salmanassar a Osé sa stal jeho poddaným a platil mu poplatok. 4 Ale asýrsky kráľ zistil u Osého zradu, lebo poslal poslov ku kráľovi Egypta Suovi a neposlal ako každoročne poplatok asýrskemu kráľovi. Preto ho asýrsky kráľ dal chytiť a vrhnúť do žalára. 5 Potom prešiel asýrsky kráľ celú krajinu, tiahol proti Samárii a tri roky ju obliehal. 6 V deviatom roku Osého asýrsky kráľ Samáriu zaujal. Izraelitov odviedol do zajatia do Asýrska a usadil ich v Hale a pri Habore, rieke Gozanu, a v mestách Médov.
Úvaha o príčinách pádu Izraela. - 7 Izraeliti sa prehrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny z područia egyptského kráľa faraóna, a uctievali cudzích bohov. 8 Chodili podľa obyčajov národov, ktoré Pán vyhnal spred Izraelitov, a (podľa obyčajov) izraelských kráľov, ktorí to zaviedli. 9 Pritom Izraeliti zamýšľali proti Pánovi, svojmu Bohu, nepatričné veci a nastavali si výšin v každom meste, počnúc od strážnej veže až po opevnené mesto. 10 Stavali si pomníky a ašery na každom vyššom kopci a pod každým zeleným stromom. 11 A tymian pálili na každej výšine ako národy, ktoré Pán pred nimi odviedol do zajatia, a vyvádzali zlé veci, aby popudzovali Pána. 12 Slúžili modlám, o čom im Pán povedal: ”Nesmiete to robiť!” 13 A Pán varoval Izrael a Júdu prostredníctvom všetkých prorokov a všetkých vidcov: ”Vráťte sa zo svojich zlých ciest a zachovávajte moje príkazy a predpisy presne podľa naučenia, ktoré som dal vašim otcom a ktoré som vám poslal po svojich sluhoch prorokoch!” 14 No nepočúvali, ale zatvrdili si šiju ako ich otcovia, ktorí neverili Pánovi, svojmu Bohu. 15 Zavrhli jeho predpisy, jeho zmluvu, ktorú uzavrel s ich otcami, i jeho výstrahy, ktorými ich varoval, a išli za márnosťou, takže sa stali márnymi, a za pohanmi, ktorí sú okolo nich, o ktorých im Pán prikázal, aby nerobili tak ako oni. 16 Opustili všetky príkazy Pána, svojho Boha, urobili si liate modly, dve teľce, narobili si ašier, klaňali sa celému nebeskému vojsku a slúžili Bálovi. 17 Svojich synov a dcéry prevádzali cez oheň, zaoberali sa čarodejstvom a veštením a zapredali sa konať, čo sa Pánovi nepáči, aby ho dráždili. 18 Preto sa Pán veľmi rozhneval na Izrael a odstránil ho spred seba, takže nezostal, iba kmeň Júdu. 19 Ale ani Júda nezachoval príkazy Pána, svojho Boha, a išiel za ustanovizňami Izraela, ktoré si ten zaviedol. 20 Preto Pán zavrhol celé potomstvo Izraela a upokoril ho, vydával ho do rúk lupičov, až ho odvrhol spred seba. 21 Keď odtrhol Izrael od Dávidovho domu, ustanovili si za kráľa Nabatovho syna Jeroboama. Lenže Jeroboam odviedol Izraelitov od Pána a naviedol ich na veľké hriechy. 22 A synovia Izraela chodili vo všetkých hriechoch Jeroboama, ktoré páchal, a neodklonili sa od nich, 23 až kým Pán neodstránil Izrael spred seba, ako hovoril prostredníctvom všetkých svojich sluhov prorokov, a (kým) neodviedol Izrael z jeho krajiny do zajatia do Asýrska až po dnešný deň.
Samaritáni. - 24 Asýrsky kráľ priviedol z Bábelu, z Kuty, Avy, Ematu a Sefarvaimu (ľudí) a usadil ich v mestách Samárie namiesto synov Izraela. Oni zaujali Samáriu a obsadili jej mestá. 25 Keď tam začali bývať, nepreukazovali Pánovi úctu, preto Pán poslal na nich levy, ktoré ich zabíjali. 26 Tu oznámili asýrskemu kráľovi: ”Národy, ktoré si presídlil a usadil v mestách Samárie, nepoznajú obyčaje Boha krajiny. Preto poslal na nich levy a ony ich zabíjali preto, že nepoznajú obyčaje Boha krajiny.” 27 Vtedy asýrsky kráľ rozkázal: ”Zaveďte ta jedného z kňazov, ktorých ste odtiaľ presídlili! Nech ide, nech sa tam usadí - a nech ich učí obyčajom Boha krajiny!” 28 Išiel teda jeden z kňazov, ktorých presídlili zo Samárie, usadil sa v Beteli a učil ich, ako majú uctievať Pána. 29 Ale každý národ si urobil vlastných bohov a uložil ich v chrámoch na výšinách, ktoré narobili Samaritáni, každý národ vo svojom meste, v ktorom býval. 30 Ľudia z Bábelu si urobili Sochotbenot, ľudia z Kuty si urobili Nergala, ľudia z Ematu si spravili Asimu, 31 Avania si urobili Nibchaza a Tartaka a Sefarvaimci pálili v ohni svoje deti Adramelechovi a Anamelechovi, bohom Sefarvaimu. 32 Pritom uctievali Pána a ustanovili spomedzi seba kňazov výšin, ktorí im konali službu v chrámoch výšin. 33 Uctievali aj Pána, súčasne však slúžili aj svojim bohom podľa zvyku národov, spomedzi ktorých ich presídlili. 34 A podnes konajú podľa predošlých zvykov. Pána si nectia, ani nekonajú podľa jeho predpisov a ustanovení, podľa zákona a príkazu, čo dal Pán synom Jakuba, ktorému dal meno Izrael. 35 S nimi Pán uzavrel zmluvu a prikázal im: ”Iných bohov neuctievajte, neklaňajte sa im, neslúžte im a neprinášajte im obety! 36 Ale iba Pána, ktorý vás vyviedol z Egypta veľkou mocou a vystretým ramenom, uctievajte, jemu sa klaňajte a prinášajte obety! 37 Predpisy, ustanovenia, zákon a prikázanie, ktoré vám napísal, bedlivo po všetky dni zachovávajte; a iných bohov neuctievajte! 38 Nezabudnite na zmluvu, ktorú som s vami uzavrel, a neuctievajte iných bohov. 39 Ale uctievajte Pána, svojho Boha, a on vás vyslobodí z ruky všetkých vašich nepriateľov.” 40 Oni však neposlúchli, ale konali podľa svojej predošlej obyčaje. 41 Tieto národy teda ctili Pána a slúžili aj svojim modlám. Aj ich deti a detné deti robili tak, ako robili ich otcovia, až po dnešný deň.
Dejiny Júdska až po babylonské zajatie 18 - 25
2Kr18
XVIII. Kráľ Ezechiáš. - 1 V treťom roku izraelského kráľa Osého, syna Ellu, stal sa kráľom Ezechiáš, syn júdskeho kráľa Achaza. 2 Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Abi, Zachariášova dcéra. 3 Robil, čo sa páči Pánovi, celkom tak, ako jeho otec Dávid. 4 On odstránil výšiny, zrúcal pomníky, povytínal ašery a rozbil medeného hada, ktorého urobil Mojžiš, lebo mu synovia Izraela až do tých dní pálili tymian. Volal sa Nohestán. 5 Dúfal v Pána, Izraelovho Boha, a po ňom nebolo jemu podobného medzi všetkými Júdovými kráľmi ani medzi tými, čo boli pred ním. 6 Visel na Pánovi, neodklonil sa od neho a zachovával všetky jeho príkazy, ktoré dal Pán Mojžišovi. 7 Pán bol s ním a darilo sa mu všetko, čo podnikal. Vzbúril sa dokonca aj proti asýrskemu kráľovi a neslúžil mu. 8 On porazil Filištíncov až po Gazu a jej okolie od strážnej veže až po opevnené mesto.
9 Vo štvrtom roku kráľa Ezechiáša - to bol siedmy rok izraelského kráľa Osého, syna Elu - vyrazil asýrsky kráľ Salmanassar proti Samárii, obliehal ju 10 a dobyl ju. Po troch rokoch, v šiestom roku Ezechiáša - to bol deviaty rok izraelského kráľa Osého -, bola Samária dobytá. 11 Asýrsky kráľ odviedol Izraelitov do zajatia do Asýrska a usadil ich v Hale a pri Habore, rieke Gozanu, a v mestách Médov, 12 lebo nepočúvali hlas Pána, svojho Boha, prestúpili jeho zmluvu, všetko, čo prikázal Pánov služobník Mojžiš. Neposlúchli a nesplnili to.
Vpád a porážka Senacheriba. - 13 V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil asýrsky kráľ Sennacherib proti všetkým opevneným mestám Júdska a dobyl ich. 14 Vtedy júdsky kráľ Ezechiáš poslal asýrskemu kráľovi do Lachisu odkaz: ”Previnil som sa, odtiahni odo mňa; čo mi uložíš, prijmem.” A asýrsky kráľ uložil júdskemu kráľovi Ezechiášovi tristo hrivien striebra a tridsať hrivien zlata. 15 Ezechiáš teda odovzdal všetky peniaze, ktoré boli v Pánovom chráme a v pokladnici kráľovského paláca. 16 Vtedy Ezechiáš polámal krídla na dverách Pánovho chrámu a rámy dverí, ktoré dal obtiahnuť júdsky kráľ Ezechiáš, a dal ich asýrskemu kráľovi.
17 Ale asýrsky kráľ poslal z Lachisu tartana, rabsarisa a rabsakeho s mocným oddielom ku kráľovi Ezechiášovi do Jeruzalema. Išli hore a keď došli do Jeruzalema, zastali pri vodovode Horného rybníka, ktorý je na ceste poľa práčov, 18 a volali kráľa. Vtedy vyšiel k nim Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár. 19 Rabsake im povedal: ”Povedzte Ezechiášovi: Toto vraví veľký kráľ, kráľ asýrsky: Čo je to za nádej, ktorou sa nádejaš?! 20 Nazdávaš sa, že reč perí je už rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehaš, že sa búriš proti mne? 21 Alebo sa spoliehaš na tú zlomenú trstenú palicu, na Egypt, ktorá tomu, kto sa na ňu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taký je faraón, kráľ Egypta, ku všetkým, ktorí sa naň spoliehajú. 22 Ak mi však poviete: ”V Pána, svojho Boha, dúfame!” Nie je to ten, ktorého výšiny a oltáre dal Ezechiáš odstrániť a povedal Júdsku a Jeruzalemu: ”Pred týmto oltárom v Jeruzaleme sa budete klaňať? 23 Teraz sa však stav s mojím pánom, asýrskym kráľom: dám ti dvetisíc koní, či budeš môcť dať na ne jazdcov. 24 Ako potom môžeš odolať jedinému kniežaťu z najmenších sluhov môjho pána? Ale ty sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov. 25 No a či som ja bez Pána prišiel na toto miesto, aby som ho zničil?! Pán mi povedal: Choď do tej krajiny a znič ju!”
26 Helkiášov syn Eliakim aj Sobna a Joach povedali rabsakemu: ”Hovor svojim sluhom aramejsky, veď my rozumieme. Nehovor nám júdsky do uší ľudu, ktorý je na múre!” 27 Ale rabsake im odpovedal: ”Vari ma môj pán poslal, aby som hovoril tieto slová tvojmu pánovi a tebe? A nie mužom, ktorí sedia na múroch, že budú spolu s vami jesť svoj výkal a piť svoj moč?” 28 Rabsake sa postavil a veľkým hlasom takto volal júdsky: ”Čujte slová veľkého kráľa, kráľa asýrskeho! 29 Takto hovorí kráľ: Nech vás Ezechiáš nezavádza, lebo vás nebude môcť vyslobodiť z mojej ruky. 30 A nech vám Ezechiáš nedáva nádej v Pána, hovoriac: ”Naisto nás Pán vyslobodí, toto mesto sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.” 31 Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí asýrsky kráľ: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje figy a pite každý vodu zo svojej studne, 32 kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ako je vaša krajina, do krajiny obilnej a vínorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej, do krajiny olív a medu, aby ste žili a nezomreli. A nepočúvajte na Ezechiáša, lebo vás zavádza rečami: ”Pán nás vyslobodí!” 33 Vyslobodili azda bohovia národy, každý svoju krajinu, z ruky asýrskeho kráľa? 34 Kdeže sú bohovia Ematu a Arfadu?! Kde sú bohovia Sefarvaimu, Any a Avy?! A Samáriu vyslobodili z mojej ruky? 35 Ktorí zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky?! A Pán by mal vyslobodiť Jeruzalem z mojej ruky?” 36 Ľud mlčal a neodpovedal mu ani slovo, lebo kráľov príkaz znel: ”Neodpovedajte mu!” 37 Potom prišiel Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár, s roztrhnutým odevom k Ezechiášovi a rozpovedal mu rabsakeho reč.
Neverný priateľ
Ž55 (54)
1 Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji.
Dávidova poučná pieseň.
2 Čuj, Bože, moju modlitbu
a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj:
3 pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený,
4 zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.
Lebo ma zavaľujú bezprávím
a zúrivo do mňa dorážajú.
5 Srdce sa vo mne chveje
a padá na mňa hrôza predsmrtná.
6 Úzkosť a triaška idú na mňa
a zmocňuje sa ma des.
7 A tak si hovorím: ”Ktože mi dá holubičie krídla,
aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
8 Aby som mohol utiecť do diaľav
a pobudnúť v samote?
9 Vyčkávam, kto by ma zachránil
pred búrkou a víchricou.”
10 Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ;
bo v meste vidím násilie a hádky.
11 Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola;
12 v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady
a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.
13 Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ,
to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí,
azda by som sa pred ním skryl.
14 Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň,
môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
15 S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok;
v sprievode sme kráčali Božím domom.
16 Smrť nech sa vrhne na nich
a do podsvetia nech zídu zaživa,
lebo zloba je v ich príbytkoch,
je medzi nimi uprostred.
17 Ja však budem volať k Bohu
a Pán ma zachráni.
18 Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať
a vypočuje môj hlas.
19 Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia,
lebo ich je mnoho proti mne.
20 Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí,
on, ktorý je spred vekov.
Lebo oni sa nezmenia
a Boha sa neboja.
21 Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom
a porušuje zmluvu.
22 Jeho slová sú hladšie ako maslo,
ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej,
ale sú to vytasené meče.
23 Zlož svoju starosť na Pána
a on ťa zachová;
a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
24 Ty ich však, Bože, zhodíš do priepastí skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní;
ale ja dúfam v teba, Pane.