2Sam19
XIX. 1 Kráľ sa zachvel, vystúpil do izby nad bránou a zaplakal. Keď odchádzal, hovoril: ”Syn môj, Absolón; syn môj, syn môj, Absolón! Keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absolón, syn môj, syn môj!”
2 Joabovi oznámili: ”Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom!” 3 Tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok pre celý ľud, lebo ľud v ten deň počul, že sa kráľ trápi pre svojho syna. 4 Preto vojsko v ten deň len ukradomky vchádzalo do mesta, ako sa vkráda vojsko, ktoré sa hanbí, lebo ušlo z boja. 5 Kráľ si však zahalil hlavu a kráľ volal veľkým hlasom: ”Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn môj!”
6 Vtedy prišiel ku kráľovi do domu Joab a povedal: ”Dnes si potupil tvár všetkých svojich sluhov, ktorí dnes zachránili tvoj život a život tvojich synov a dcér, život tvojich žien a život tvojich vedľajších žien. 7 Lebo preukazuješ lásku tým, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veď si dnes prezradil, že nemáš za nič vojvodcov ani služobníkov! Dnes viem, že keby bol Absolón nažive a my by sme dnes boli všetci mŕtvi, to by ti bolo po vôli. 8 A teraz vstaň a prehovor k srdcu svojich sluhov! Lebo prisahám na Pána, ak nevyjdeš von, neostane s tebou tejto noci ani muž. A toto ti bude horšie ako všetko nešťastie, ktoré ťa postihlo od mladi až doteraz.” 9 Nato kráľ vstal a sadol si do brány. A keď všetkému ľudu oznámili: ”Hľa, kráľ sedí v bráne,” všetok ľud prišiel pred kráľa.
Dávidov návrat. - Izraeliti však utiekli každý do svojho domu. 10 Vtedy sa dohadoval celý národ vo všetkých izraelských kmeňoch a hovorili: ”Kráľ nás vyslobodil z ruky našich nepriateľov, on nás vytrhol z ruky Filištíncov a teraz ušiel z krajiny pre Absolóna. 11 Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, padol v boji. Nuž dokedy chcete váhať priviesť kráľa naspäť?”
12 A kráľ Dávid poslal kňazom Sadokovi a Abiatarovi odkaz: ”Povedz júdskym starším toto: ”Prečo ste vy poslední, čo chcú priviesť kráľa naspäť do jeho domu?” (Lebo reči celého Izraela došli ku kráľovi do jeho domu.) 13 ”Vy ste moji bratia, vy ste moja kosť a moje telo, nuž prečo ste poslední, čo chcú kráľa priviesť naspäť?” 14 A Amasovi povedzte: ”Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak nebudeš u mňa celý čas vojvodcom namiesto Joaba.”
15 Takto si naklonil srdce všetkých Júdovcov ako srdce jedného muža. I poslali po kráľa: ”Vráť sa ty i všetci tvoji sluhovia!”
16 Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu. Júdovci prišli do Galgaly, chceli ísť v ústrety kráľovi, aby kráľa previedli cez Jordán. 17 Gérov syn Semei, Benjamínec z Bahurimu, zostupoval chytro s Júdovcami v ústrety kráľovi Dávidovi. 18 Mal so sebou tisíc mužov z Benjamína. Aj Siba, sluha Šaulovho domu, a s ním jeho pätnásti synovia a dvadsiati sluhovia ponáhľali sa k Jordánu pred kráľa. 19 Prešli cez brod, aby previedli kráľovu rodinu a aby sa mu dali k službám. Gérov syn Semei však padol pred kráľom, keď prechádzal cez Jordán, 20 a hovoril kráľovi: ”Nech mi môj pán nepripočítava za zločin a nepripomína si, čím sa previnil tvoj sluha v ten deň, keď môj kráľovský pán vychádzal z Jeruzalema! Nech si to kráľ neberie k srdcu! 21 Veď ja, tvoj sluha, viem, že som sa prehrešil. Preto som prišiel prvý z celého Jozefovho domu a išiel som v ústrety svojmu kráľovskému pánovi!” 22 Nato sa ozval Abisai, syn Sarvie, a spýtal sa: ”Nemá Semei zomrieť za to, že preklínal Pánovho pomazaného?!” 23 Ale Dávid odpovedal: ”Nechajte to, synovia Sarvie! Dnes ste mi na pokušenie! Dnes má niekto zomrieť v Izraeli? Či neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?” 24 Potom kráľ povedal Semeimu: ”Nezomrieš!” A kráľ sa mu zaprisahal.
25 Aj Šaulov syn Mifiboset prišiel dolu v ústrety kráľovi. Neošetril si nohy, neupravil si bradu a neopral si šaty odo dňa, čo kráľ odišiel, až do dňa, keď sa vrátil v pokoji. 26 Keď prišiel kráľovi v ústrety do Jeruzalema, kráľ sa ho spýtal: ”Prečo si nešiel so mnou, Mifiboset?” 27 Odpovedal: ”Môj kráľovský pane, môj sluha ma oklamal. Lebo tvoj sluha povedal: ”Osedlaj mi osla, chcem naň vysadnúť a ísť s kráľom.” Veď tvoj sluha je chromý! 28 Ale osočoval tvojho sluhu u môjho kráľovského pána. Lenže môj kráľovský pán je ako Boží anjel. Nuž urob, čo uznáš za dobré! 29 Veď celý dom môjho otca nemohol čakať od môjho kráľovského pána nič iné, iba smrť. A predsa si zaradil svojho sluhu medzi tých, čo jedia z tvojho stola. Akéže mám ešte právo volať ďalej ku kráľovi?” 30 Kráľ mu povedal: ”Načo hovoríš toľko rečí? Rozkazujem: Ty a Siba si podelíte pole!” 31 Mifiboset povedal kráľovi: ”Nech si vezme hoci všetko, len keď sa môj kráľovský pán vrátil domov v pokoji!”
32 Aj Galaádčan Berzelai prišiel dolu z Rogelimu a išiel s kráľom až po Jordán, chcel ho sprevádzať cez Jordán. 33 Berzelai bol veľmi starý, mal osemdesiat rokov. On zaopatroval kráľa, keď sa zdržoval v Mahanaime, bol totiž veľmi zámožný. 34 Dávid povedal Berzelaimu: ”Poď so mnou, budem ťa opatrovať u seba v Jeruzaleme!” 35 Berzelai odpovedal kráľovi: ”Koľkože rokov budem ešte žiť, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 36 Dnes mám osemdesiat rokov. Vari poznám ešte rozdiel medzi dobrým a zlým? Azda chutí ešte tvojmu sluhovi, čo je a pije? Alebo môžem ešte počúvať hlasy spevákov a speváčok? Nuž načo by mal byť tvoj sluha ešte na ťarchu svojmu kráľovskému pánovi? 37 Len trocha chce ísť tvoj sluha s kráľom k Jordánu, prečo ma chce kráľ odmieňať za túto službičku? 38 Nechže sa tvoj sluha smie vrátiť; chcem zomrieť vo svojom meste, pri hrobe svojho otca a matky. Ale hľa, tvoj sluha Chamám môže ísť s mojím kráľovským pánom, nalož s ním, ako uznáš za dobré!” 39 Kráľ odpovedal: ”Chamám nech ide so mnou a ja naložím s ním, ako ty uznáš za dobré. Urobím ti všetko, čo odo mňa žiadaš.” 40 Potom všetok ľud prešiel cez Jordán. Prešiel aj kráľ. Kráľ pobozkal Berzelaiho, požehnal ho a on sa vrátil do svojho domova.
41 Kráľ potom išiel do Galgaly a Chamám išiel s ním. Kráľa sprevádzal všetok júdsky ľud aj polovica ľudu izraelského. 42 Tu prišli ku kráľovi všetci Izraeliti a spýtali sa kráľa: ”Prečo si ťa ukradli naši bratia Júdovci a previedli cez Jordán kráľa, jeho rodinu aj celú Dávidovu družinu?” 43 Nato Júdovci odpovedali Izraelitom: ”Preto, že nám je kráľ príbuzný. Čo sa pre túto vec hneváte? Azda sme niečo zjedli z kráľa? Alebo sme ho azda uniesli?” 44 Izraeliti odpovedali Júdovcom: ”My máme nárok na desať čiastok z kráľa a aj Dávid patrí väčšmi nám ako vám. Nuž prečo ste nás znevážili? A nehovorili sme my prví o návrate nášho kráľa?” Ale reči Júdovcov boli ešte tvrdšie než Izraelitov.
2Sam20
XX. Dozvuky vzbury. - 1 Náhodou tam bol naničhodný človek, Bochriho syn, Benjamínec menom Seba. Ten zatrúbil na trúbe a volal:
”Nemáme podielu na Dávidovi
a nemáme čiastku na synovi Izaiho.
Každý do svojho stanu, Izrael!”
2 Nato všetci Izraeliti odstúpili od Dávida k Sebovi, synovi Bochriho. Júdovci sa však pridŕžali svojho kráľa od Jordánu až po Jeruzalem. 3 Keď kráľ Dávid došiel domov do Jeruzalema, vzal desať vedľajších žien, ktoré zanechal strážiť dom, a dal ich do väzenia. Zaopatrenie im dal, ale sa nik nim nepriblížil. Boli zatvorené až do dňa svojej smrti ako vdovy zaživa. Potom kráľ povedal Amasovi: ”Zvolaj mi Júdovcov! Tri dni a buď tu!” 5 Amasa išiel zvolať Júdu, ale prekročil lehotu, ktorú mal určenú. 6 Vtedy povedal Dávid Abisaimu: ”Teraz nám Bochriho syn Seba spôsobí väčšie nešťastie ako Absolón. Preto si vezmi sluhov svojho pána a prenasleduj ho, ináč si nájde opevnené mestá a unikne našim očiam.” 7 I vyrazili za ním Joabovi mužovia, Kereťania a Feleťania a všetci hrdinovia. Vytiahli z Jeruzalema prenasledovať Bochriho syna Sebu. 8 Keď boli pri veľkej skale, ktorá je v Gabaone, išiel Amasa pred nimi. Joab bol oblečený do priliehavých šiat a pod nimi mal opásaný meč, ktorý mu na páse visel v pošve, ale ľahko sa vyťahoval. 9 Vtedy Joab povedal Amasovi: ”Vedie sa ti dobre, brat?” Pritom Joab pravou rukou chytil Amasovu bradu, aby ho pobozkal. 10 Ale Amasa si nevšimol meč, ktorý mal Joab v ruke, a vrazil mu ho do brucha, takže mu vylial vnútornosti na zem a ten zomrel. Ani mu úder nezopakoval a zomrel. Potom Joab a jeho brat Abisai prenasledovali Bochriho syna Sebu. 11 Jeden z Joabových mužov ostal pri ňom stáť a volal: ”Kto má rád Joaba a kto patrí Dávidovi: Za Joabom!” 12 Amasa však ležal zakrvavený prostred cesty. Keď ten muž videl, že sa celé vojsko zastavuje, odvliekol Amasu z cesty na pole a prehodil cez neho plášť, lebo každý, kto ho zazrel, keď k nemu došiel, zastal.
13 Keď bol odstránený z cesty, išlo celé mužstvo za Joabom prenasledovať Bochriho syna Sebu. 14 On prešiel cez všetky izraelské kmene do Abel-Bet-Maáchy a všetci Bochriti sa zhromaždili a išli za ním. 15 I prišli a obliehali ho v Abel-Bet-Maáche; zdvihli proti mestu násyp. Stál až pri múre. A všetko vojsko, ktoré bolo s Joabom, sa pokúšalo múr zboriť. 16 Vtedy akási múdra žena volala z mesta: ”Čujte, čujte! Povedzte Joabovi: ”Pristúp sem, chcem sa s tebou zhovárať!” 17 I priblížil sa k nej a žena sa spýtala: ”Ty si Joab?” Odpovedal: ”Ja.” I povedala mu: ”Počuj slová svojej služobnice!” Odpovedal: ”Počúvam.” 18 A vravela toto: ”Kedysi hovorievali: ”Kto sa dopytuje, dopytuje sa v Abele a dosiahne úspech.” 19 Či nie ja dávam pravdivú odpoveď v Izraeli? Ty chceš zabiť mesto a matku v Izraeli! Prečo chceš znivočiť Pánovo dedičstvo?” 20 Joab odpovedal: ”Ani zďaleka! Nijako nechcem zničiť, nechcem zahubiť. 21 Vec sa nemá tak, ale akýsi muž z Efraimského pohoria, menom Seba, syn Bochriho, zdvihol ruku proti kráľovi Dávidovi. Vydajte jeho samého, tak odídem od mesta!” A žena povedala Joabovi: ”Hľa, jeho hlavu ti vyhodia cez múr!” 22 Žena potom išla vo svojej múdrosti za všetkým ľudom, Bochriho synovi Sebovi sťali hlavu a hodili ju Joabovi. On zatrúbil na trúbu a roztratili sa od mesta, každý do svojho stanu. Joab sa však vrátil do Jeruzalema ku kráľovi.
23 Joab bol nad celým izraelským vojskom. Jojadov syn Banaiáš bol nad Kereťanmi a Feleťanmi. 24 Aduram bol nad robotami, Ahiludov syn Jozafat bol kancelárom, 25 Siva bol pisárom, Sadok a Abiatar boli kňazmi. 26 Aj Jairovec Ira bol kňazom pri Dávidovi.
Dodatky 21 - 24
2Sam21
XXI. Skaza Šaulovho domu. - 1 V Dávidových dňoch bol raz hlad tri roky, rok za rokom. Preto Dávid vyhľadal Pánovu tvár a Pán povedal: ”Pre Šaula a pre jeho krvavý dom (je to), preto, že usmrtil Gabaončanov.” 2 Nato Dávid zavolal Gabaončanov a spýtal sa ich - Gabaončania nepatrili k Izraelitom, ale k zvyškom Amorejčanov. Izraeliti sa im zaprisahali, no Šaul sa usiloval vyhubiť ich vo svojej horlivosti o synov Izraela a Júdu. 3 Dávid sa teda spýtal Gabaončanov: ”Čo vám mám urobiť a čím môžem získať zmierenie, aby ste žehnali Pánovmu dedičstvu?” 4 Gabaončania mu odpovedali: ”Voči Šaulovi a jeho domu nám nejde o striebro a zlato, ani nechceme nikoho z Izraela zabiť.” Povedal: ”Urobím pre vás, čo poviete.” 5 Odpovedali kráľovi: ”Zo synov toho muža, ktorý nás nivočil a ktorý nás zamýšľal tak vyhubiť, že sme nemohli obstáť na celom území Izraela, 6 musíme dostať sedem mužov, aby sme ich usmrtili pred Pánom v Gabae Šaula, (kedysi) vyvoleného Pánovho.” Kráľ povedal: ”Ja (ich) vydám. 7 Ale kráľ ušetril Mifiboseta, syna Šaulovho syna Jonatána, pre Pánovu prísahu, ktorá bola medzi nimi, medzi Dávidom a medzi Šaulovým synom Jonatánom. Kráľ Dávid vzal teda dvoch synov Ajovej dcéry Resfy, Armoniho a Mifiboseta, ktorých porodila Šaulovi, a piatich synov Šaulovej dcéry Meroby, ktorých porodila Hadrielovi, Berzelaiho synovi z Mecholy, 9 a vydal ich do ruky Gabaončanov. Oni ich obesili na vrchu pred Pánom. Títo siedmi zahynuli naraz. Podstúpili smrť v prvých dňoch žatvy, keď sa začínala žatva jačmeňa.
10 Ajova dcéra Resfa vzala vrece, prestrela si ho na skalu od začiatku žatvy, až kým na nich nepadali rosy z neba; a nedopustila, aby vo dne na nich prišlo nebeské vtáctvo a v noci poľná zver. 11 Dávidovi oznámili, čo urobila Ajova dcéra Resfa, vedľajšia Saulova žena. 12 Nato Dávid išiel a zobral Šaulove kosti a kosti jeho syna Jonatána od občanov Jábesu v Galaáde, ktorí ich uniesli z ulice Betsanu, kde ich Filištínci obesili, keď Filištínci porazili Šaula na Gelboe. 13 Šaulove kosti a kosti jeho syna Jonatána odtiaľ doniesol, pripojili k nim kosti usmrtených 14 a kosti Šaula a jeho syna Jonatána pochovali v Benjamínovej krajine v Sele do hrobu jeho otca Kisa. Tak vykonali všetko, čo kráľ prikázal. Potom sa Boh zľutoval nad krajinou.
Porážka Filištínskych obrov. - 15 Opäť došlo k vojne Filištíncov s Izraelitmi. Dávid išiel dolu a jeho sluhovia s ním a bojovali proti Filištíncom. Pritom Dávid ustal. 16 A (bol tam) Jesbi z Nobu, ktorý bol z Rafovho potomstva. Váha jeho kopije bola tristo šeklov kovu. Mal opásaný nový (meč) a povedal, že zabije Dávida. 17 Ale prišiel mu na pomoc Abisai, syn Sarvie, Filištínca porazil a zabil ho. Vtedy mužovia zaprisahali Dávida: ”Viac nesmieš ísť s nami do boja, aby si nevyhasil lampu Izraela!”
18 Po tomto zase došlo k vojne s Filištíncami pri Gobe. Tam porazil Chušaťan Sobochai Safa z Rafovho rodu.
19 Opäť sa strhla vojna s Filištíncami pri Gobe. Vtedy Elchanan, Járiho syn z Betlehema, zabil brata Gétejca Goliáša Lachmiho. Drevo na jeho kopiji bolo ako návoj.
20 Znovu vypukla vojna pri Géte. Tam bol ohromný muž, ktorý mal na rukách i na nohách po šesť, spolu dvadsaťštyri prstov. Aj on bol z Rafovho potomstva. Keď sa rúhal Izraelitom, zabil ho Jonatán syn Dávidovho brata Samu. 22 Títo štyria boli z potomstva Gétejca Rafu. Padli rukou Dávida a rukou jeho sluhov.
Ž48 (47)
1 Pieseň. Žalm Koreho synov.
2 Veľký je Pán a hoden každej chvály
v meste nášho Boha.
3 Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť.
Vrch Sion, tajomný príbytok,
je mestom veľkého kráľa.
4 Boh sa preslávil v jeho palácoch
ako istá ochrana.
5 Lebo hľa, králi sa spolčili
a utvorili jeden šík.
6 No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom,
zmiatli sa a dali sa na útek;
7 hrôza ich tam schvátila,
bolesti ako rodičku,
8 ako keď východný víchor
rozbíja lode taršišské.
9 Čo sme počuli, to sme aj videli
v meste Pána zástupov,
v meste nášho Boha:
Boh ho založil naveky.
10 Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo
uprostred tvojho chrámu.
11 Ako tvoje meno, Bože,
tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme;
tvoja pravica je plná spravodlivosti.
12 Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú
nad tvojimi výrokmi.
13 Obíďte Sion a obklopte ho,
spočítajte jeho veže.
14 Dobre si všimnite jeho hradby,
prejdite jeho paláce,
aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,
15 že on je Boh, náš Boh,
naveky a na veky vekov:
on sám nás bude stále sprevádzať.