XVI.   Siba a Semei. - ¹ Keď Dávid zašiel trocha za kopec, išiel mu naproti Mifibosetov sluha Siba s párom osedlaných oslov, na ktorých bolo dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov, sto fíg a mech vína. ² Kráľ sa opýtal Sibu: ”Čo s týmto chceš?” Siba odpovedal: ”Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a figy sú jedlo pre služobníkov a víno bude nápoj pre tých, čo ustanú na púšti.” ³ Kráľ sa spýtal: ”Kde je syn tvojho pána?” Siba odpovedal Dávidovi: ”Sedí v Jeruzaleme, lebo hovorí: ”Dnes mi Izraelov dom vráti kráľovstvo môjho otca.” ⁴ A kráľ povedal Sibovi: ”Všetko, čo mal Mifiboset, je tvoje.” Siba odpovedal: ”Klaniam sa! Našiel som milosť v očiach svojho kráľovského pána.”

            ⁵ Keď kráľ došiel až k Bahurim; práve vychádzal odtiaľ muž z príbuzenstva Šaulovho domu, Gérov syn menom Semei. Kadiaľ išiel, tade preklínal ⁶ a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, hoci mu všetok ľud a všetci hrdinovia išli po pravej i ľavej strane.

            ⁷ Semei hovoril takto, keď preklínal: ”Von, von, krvavý muž, muž beliálov! ⁸ Pán vrátil na teba všetku krv Šaulovho domu, miesto ktorého kraľuješ, a kráľovstvo dal do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz si v nešťastí, lebo si krvavý muž.” ⁹ Nato Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: ”Čo má tento zdochnutý pes preklínať môjho kráľovského pána?! Prejdem a zrazím mu hlavu!” ¹⁰ Ale Dávid povedal: ”Nestarajte sa do toho, synovia Sarvie! Nech preklína! Lebo ak mu Pán povedal: ”Preklínaj Dávida!”, kto mu povie: ”Prečo to robíš?!” ¹⁰ Potom povedal Dávid Abisaiovi a všetkým svojim sluhom: ”Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život, nuž o čo skôr to môže tento Benjamínec! Nechajte ho preklínať, lebo mu to Pán prikázal! ¹² Azda zhliadne na moju biedu a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie.” ¹³ Potom išiel kráľ a jeho sluhovia po ceste, Semei však išiel vedľa neho po úbočí vrchu, neprestajne preklínal, hádzal doň kamene a metal prach. ¹⁴ Kráľ a všetok ľud, ktorý bol s ním, došiel unavený (k Jordánu), a tam sa občerstvil.

            Absolón v Jeruzaleme. - ¹⁵ Absolón a všetci izraelskí mužovia došli do Jeruzalema. Aj Achitofel bol s nimi. ¹⁶ Keď prišiel Dávidov priateľ Arachita Chusai k Absolónovi, vravel Chusai Absolónovi: ”Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!” ¹⁷ Absolón povedal Chusaimu: ”Toto je tvoja láska k priateľovi? Prečo si nešiel so svojím priateľom?” ¹⁸ Chusai povedal Absolónovi:” Nie! Patrím tomu a s tým chcem ostať, koho si vyvolil Pán, tento ľud a všetci Izraeliti. ¹⁹ A po druhé: Komuže ja budem slúžiť? Či nie jeho synovi. Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe.”

            ²⁰ Potom povedal Absolón Achitofelovi: ”Predložte svoju radu! Čo máme robiť?” ²¹ Achitofel povedal Absolónovi: ”Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác! Keď celý Izrael uvidí, že si sa zošklivil svojmu otcovi, dostanú smelosť všetci, čo sú s tebou.” ²² Nato postavili Absolónovi na streche stan a Absolón vošiel pred očami celého Izraela k vedľajším ženám svojho otca. ²³ Achitofelova rada, ktorú v tie dni dával, bola totiž, ako keď sa niekto dopytuje Boha: tak platila Achitofelova rada aj u Dávida, aj u Absolóna.

XVII.  ¹ Vtedy Achitofel povedal Absolónovi: ”Vyberiem si dvanásťtisíc mužov a zoberiem sa (ešte) tejto noci prenasledovať Dávida. ² Napadnem ho - veď je ustatý a skleslý - a podesím ho, takže sa všetok ľud, ktorý je s ním, rozuteká. Potom osamelého kráľa zabijem ³ a privediem späť k tebe celé mužstvo, ako sa vracia jediný muž. Veď ty hľadáš jedného človeka, potom bude celý ľud v pokoji.” ⁴ Absolónovi sa reč páčila, aj všetkým starším Izraela.

            ⁵ Absolón však povedal: ”Zavolajte aj Arachitu Chusaiho, chceme počuť aj to, čo má on na ústach.” ⁶ Chusai prišiel k Absolónovi a Absolón mu povedal: ”Takto hovorí Achitofel. Máme previesť jeho návrh? Ak nie, hovor ty!” ⁷ A Chusai povedal Absolónovi: ”Nie je dobrá rada, ktorú dal Achitofel v tomto prípade.” ⁸ A Chusai hovoril (ďalej): ”Ty vieš, že tvoj otec a jeho ľudia sú hrdinovia a že majú rozhorčenú dušu ako mláďat zbavená medvedica na poli. Veď tvoj otec je bojovník, ktorý nenechá svojich ľudí spať! ⁹ Isto sa teraz schoval v niektorej trhline alebo na nejakom (inom) mieste a ak hneď na začiatku niekto padne, ten, kto o tom počuje, bude hovoriť: ”Ľud, ktorý ide za Absolónom, utrpel veľkú porážku.” ¹⁰ Vtedy by iste ochabol aj taký, kto je zmužilý, ktorého srdce je ako srdce leva. Veď celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina a že tí, čo sú s ním, sú smelí ľudia. ¹¹ Radím teda: Nech sa k tebe zhromaždí celý Izrael od Danu až po Bersabe ako piesok pri mori a ty budeš tiahnuť v ich strede. ¹² A keď dorazíme k nemu na niektorom mieste, kde ho nájdeme, napadneme ho, ako padá rosa na pôdu a neostane ani on a ani jediný z celého jeho mužstva. ¹³ A ak sa utiahne do niektorého mesta, obtiahne celý Izrael okolo toho mesta povrazy a stiahneme ho do riek že tam neostane ani kamienka.” ¹⁴ Vtedy Absolón a všetci izraelskí mužovia hovorili: ”Rada Arachitu Chusaiho je lepšia ako Achitofelova rada.” Pán totiž prikázal znemožniť dobrú Achitofelovu radu, lebo Pán chcel Absolóna vrhnúť do nešťastia.

            Dávid v Zajordánsku. - ¹⁵ Nato Chusai povedal kňazovi Sadokovi a Abiatarovi: ”Takto a takto radil Achitofel Absolónovi a starším Izraela, toto a toto som radil ja. ¹⁶ Teraz teda pošlite rýchlo a oznámte Dávidovi: ”Neostaň cez noc pri brodoch na rovine, ale prejdi hneď, aby nezničili kráľa a ľud, ktorý je s ním!” ¹⁷ Jonatán a Achimás stáli pri prameni RogeI. I prišla slúžka a podala im správu, oni to zas mali ísť oznámiť Dávidovi. Nemohli sa totiž ukázať a vojsť do mesta. ¹⁸ Ale videl ich akýsi chlapec a oznámil to Absolónovi. Obaja rýchlo odišli a vošli v Bahurime do domu človeka, ktorý mal na dvore studňu, a spustili sa do nej. ¹⁹ Žena vzala prikrývku, rozostrela ju nad studňu a nasypala na ňu zrna, takže nebolo nič poznať. Absolónovi sluhovia prišli k žene do domu a pýtali sa: ”Kde je Achimás a Jonatán Žena im odpovedala: ”Odišli odtiaľto k vode.” Hľadali (ich), ale nenašli a vrátili sa do Jeruzalema.

            ²¹ Keď (tí) odišli, vyliezli zo studne, išli a podali kráľovi Dávidovi správu. Povedali Dávidovi: ”Vstaňte a prejdite rýchlo cez vodu, lebo takto radil proti vám Achitofel! ²² Nato Dávid a všetok ľud, ktorý bol s ním, vstal a prešiel cez Jordán. Kým sa ráno rozvidnilo, nechýbal ani jeden, ktorý by nebol prešiel cez Jordán.

            ²³ Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tam zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.

            ²⁴ Dávid prišiel do Mahanaimu, Absolón (on a všetci muži Izraela s ním) prešiel cez Jordán. ²⁵ Absolón postavil nad vojsko Amasu namiesto Joaba. Amasa bol synom muža menom Jetra Izmaelitu, ktorý mal pomer s Izaiho dcérou Abigalou, sestrou Joabovej matky Sarvie. ²⁶ Izraeliti a Absolón táborili v krajine Galaád.

            ²⁷ Keď Dávid prišiel do Mahanaimu, Sóbi, syn Naása z Raby Amončanov, Machir, syn Amiela z Lodabaru, a Galaádčan Berzelai z Rogelimu ²⁸ doniesli prikrývky, čaše, hlinené nádoby, pšenicu, jačmeň, múku, pražené zrno, fazuľu, šošovicu, ²⁹ med, maslo, ovce a kravský syr, aby mal čo jesť Dávid a ľud, ktorý bol s ním. Lebo si hovorili: ”Ľud na púšti vyhladol, ustal a dostal smäd.”

XVIII.            Potlačenie vzbury. - ¹ Dávid konal prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním plukovníkov a stotníkov. ² Tretinu vojska odovzdal Dávid do ruky Joaba, tretinu do ruky Joabovho brata Abisaiho, syna Sarvie, a tretinu do ruky Gétejca Etaiho. Kráľ hovoril ľudu: ”Aj ja pôjdem s vami.” ³ Ale ľud vravel: ”Nesmieš ísť! Lebo ak budeme musieť utekať, nás si nevšimnú. A ak polovica z nás umrie, nás si nevšimnú. Ale ty si ako desaťtisíc z nás, preto bude lepšie keď nám ostaneš v meste na pomoc.” Kráľ im povedal: ”Urobím, ako uznáte za dobré.” Potom sa kráľ postavil k bráne a celé vojsko vytiahlo po stovkách a tisíckach. ⁵ A kráľ prikázal Joabovi, Abisaimu a Etaimu: ”Buďte mierni k chlapcovi, k Absolónovi.” A všetok ľud počul, ako prikazoval kráľ všetkým vojvodcom o Absolónovi.

            ⁶ Vojsko vytiahlo proti Izraelitom do poľa a bitka bola v Efraimskom lese. ⁷ Tam utrpel izraelský ľud porážku od Dávidových sluhov. Bola to tam v ten deň veľká porážka, dvadsaťtisíc mužov. ⁸ Bitka sa tam rozprestierala na celý kraj a v ten deň viac z ľudu pohltil les, ako pohltil meč. Absolón sa náhodou dostal pred oči Dávidových sluhov. Absolón jazdil na mulici a keď mulica prišla pod húštinu veľkého duba, zachytil sa hlavou na dub, takže visel medzi nebom a medzi zemou; mulica, ktorú mal pod sebou, prešla. ¹⁰ Akýsi muž to videl a oznámil Joabovi. Povedal: ”Hľa, videl som Absolóna visieť na dube!” ¹¹ Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: ”Keď si ho videl, prečo si ho tam nepribodol k zemi? Mojou vecou by bolo dať ti desať strieborných a jeden opasok.” ¹² Ale ten človek povedal Joabovi: ”Ani keby som si bol mohol ťažkať na dlaniach tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli ako kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: ”Zachovajte mi chlapca Absolóna!” ¹³ Aj keby som bol konal proti svojmu životu zákerne, kráľovi nemožno nič zatajiť, a ty by si stál stranou.” ¹⁴ Joab odpovedal: ”Nie tak! Ja (ho) prebodnem pred tebou.” Vtom vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do Absolónovho srdca. A keďže bol ešte na dube živý, ¹⁵ prišli traja mládenci, Joabovi zbrojnoši, dobili Absolóna a usmrtili ho. ¹⁶ Potom Joab zatrúbil na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izraelitov, lebo Joab zadržal ľud. ¹⁷ Absolóna vzali, hodili ho v lese do veľkej jamy a nakopili naň veľkú hŕbu skál. Celý Izrael však utekal, každý do svojho stanu.

            ¹⁸ Absolón si ešte zaživa vzal a postavil pomník v kráľovskom údolí, lebo si povedal: ”Nemám syna, ktorý by udržal pamiatku môjho mena.” Preto nazval pomník svojím menom a volajú ho podnes Absolónov pomník.

            Dávidov žiaľ za Absolónom. - ¹⁹ Sadokov syn Achimás povedal: ”Pobehnem a oznámim kráľovi, že ho Pán vysúdil z ruky jeho nepriateľov.” ²⁰ Ale Joab mu vravel: ”Dnes nebudeš ty zvestovateľom! Podaj správu v iný deň, ale dnes neoznamuj, lebo zomrel kráľov syn!” ²¹ Potom Joab povedal Kušitovi: ”Choď, oznám kráľovi, čo si videl!” Kušita sa uklonil pred Joabom a odbehol. ²² Lenže Sadokov syn Achimás povedal ešte raz Joabovi: ”Nech sa stane čokoľvek, pobežím aj ja za Kušitom.” Ale Joab vravel: ”Prečo chceš bežať ty, syn môj? Nečaká ťa odmena za zvesť.” ²³ (Odpovedal): ”Nech je akokoľvek, pobežím.” I povedal mu: ”Bež!” Achimás bežal smerom k rovine a predbehol Kušitu.

            ²⁴ Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ však vyšiel na strechu nad bránou, na múr, a keď zdvihol oči, videl, že beží osamelý muž. Pozorovateľ zavolal a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: ”Keď je sám, má (dobrú) zvesť v ústach.” Ten sa však ustavične približoval. ²⁶ Vtom pozorovateľ zazrel iného bežca a pozorovateľ zavolal strážcovi brány: ”Hľa, osamelý bežec!” Kráľ vravel: ”Je to blahozvesť.” ²⁷ Pozorovateľ povedal: ”Zdá sa mi, že prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimás.” A kráľ odpovedal: ”Je to dobrý muž a prichádza s dobrým chýrom.”

            ²⁸ Vtom Achimás zavolal kráľovi: ”Buď pozdravený!” Vrhol sa pred kráľom tvárou na zem a hovoril: ”Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, lebo vydal mužov, ktorí zdvihli ruku na môjho kráľovského pána.” ²⁹ Kráľ sa spýtal: ”Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?” Achimás odpovedal: ”Videl som veľký zhluk, keď kráľov sluha Joab poslal tvojho sluhu, ale nevedel som, čo sa deje.” ³⁰ Kráľ povedal: ”Odstúp a staň si sem!” Odstúpil a ostal stáť. ³¹ Vtom prichádzal Kušita. A Kušita povedal: ”Blahozvesť počuje môj kráľovský pán: Že ťa dnes Pán vysúdil z ruky všetkých, ktorí sa postavili proti tebe.” ³² Kráľ sa opýtal Kušitu: ”Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?” Kušita odpovedal: ”Nech pochodia ako ten mladík všetci nepriatelia môjho kráľovského pána a všetci, čo zločinne povstali proti tebe!”