VII.     ¹ Elizeus však hovoril: ”Počujte slovo Pánovo! Toto hovorí Pán: ”Zajtra o takomto čase bude v bráne Samárie sea jemnej múky za šekel a dve sey jačmeňa za šekel.” ² Pobočník, o ruku ktorého sa kráľ opieral, odpovedal Božiemu mužovi: ”Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!” No on mu odvetil: ”Uvidíš do rána na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš!”

            ³ Pri vchode do brány sa zdržovali štyria malomocní. Oni si hovorili: ”Čo tu máme sedieť, kým zomrieme?! ⁴ Ak si povieme: Pôjdeme do mesta, v meste je hlad, zomrieme tam; ak ostaneme tu, zomrieme. Nože poďme, prejdime do tábora Aramejčanov. Ak nás nechajú nažive, budeme žiť, ak nás zabijú, nuž umrieme.” ⁵ A za prítmia sa vybrali, chceli ísť do tábora Aramejčanov. Ale keď prišli k okraju aramejského tábora, zbadali, že tam niet nikoho. ⁶ Pán totiž spôsobil, že tábor Aramejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska a hovorili si: ”Izraelský kráľ dozaista najal proti nám hetejských kráľov a egyptských kráľov a chce nás napadnúť.” ⁷ Zobrali sa teda a ušli za prítmia. Zanechali svoje stany, kone, osly, slovom tábor, ako bol, a ušli s holým životom. ⁸ Tí malomocní prišli teda na kraj tábora a vošli do prvého stanu, jedli, pili, zobrali odtiaľ zlato, striebro, šatstvo a išli ho schovať. Nato sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, nabrali odtiaľ a išli si schovať. ⁹ Potom si hovorili: ”Robíme, čo sa nesvedčí! Dnešný deň je deň radostnej zvesti. Ak budeme čušať a budeme čakať do jasného rána, previníme sa. Preto sa vyberme, poďme to oznámiť v kráľovskom paláci.” ¹⁰ Keď došli, zavolali strážcov mestskej brány a oznámili: ”Išli sme do tábora Aramejčanov a nikoho tam nebolo, ani ľudského hlasu, len priviazané kone, priviazané osly a postavené stany.” ¹¹ Strážcovia brány to vyvolali a hlásenie išlo dnu do kráľovského paláca. ¹² Kráľ vstal za noci a povedal svojim sluhom: ”Poviem vám, čo nám urobili Aramejčania. Vedia, že sme vyhladovaní, preto vyšli z tábora schovať sa na pole a vravia: Nech len vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a vnikneme do mesta.” ¹³ Ktorýsi zo sluhov však odpovedal a vravel: ”Treba vziať tých päť koní, čo tu ešte ostali - i tak bude s nimi to, čo s množstvom, ktoré zahynuli -, treba ich poslať a vec preskúmať.” ¹⁴ Vzali teda dva vozy s koňmi a kráľ ich poslal do tábora Aramejčanov a povedal: ”Choďte a pozrite!” ¹⁵ Išli za nimi až po Jordán a cesta bola plná šiat a výzbroje, ktorú Aramejčania pozahadzovali na úteku. Posli sa potom vrátili a podali kráľovi správu. ¹⁶ Nato národ vyšiel a vyrabovali aramejský tábor, takže sea jemnej múky bola za jeden šekel a dve sey jačmeňa za šekel, podľa Pánovho slova. ¹⁷ Kráľ postavil pobočníka, o ruku ktorého sa opieral, do brány a ľud ho v bráne pošliapal, takže zomrel, ako povedal Boží muž, keď k nemu prišiel kráľ. ¹⁸ Stalo sa teda podľa slov Božieho muža, ktoré povedal kráľovi: ”Zajtra o takomto čase budú v bráne Samárie dve sey jačmeňa za šekel a sea jemnej múky za šekel.” ¹⁹ Vtedy povedal pobočník Božiemu mužovi: ”Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!” On mu odvetil: ”Uvidíš to na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš.” ²⁰ A stalo sa mu tak: ľud ho v bráne pošliapal a zomrel.

VIII.   Elizeus a Sunamitka. - ¹ Elizeus povedal žene, ktorej vzkriesil syna: ”Zober sa, choď ty aj tvoja rodina a bývaj v cudzine, kde to bude možné, lebo Pán zavolal hlad, ktorý postihne krajinu na sedem rokov.” ² Žena sa vybrala a urobila podľa slova Božieho muža. Odišla ona aj jej rodina a na sedem rokov sa usadila v krajine Filištíncov. ³ Po uplynutí siedmich rokov sa žena vrátila z krajiny Filištíncov a dovolávala sa u kráľa svojho domu a svojho poľa. ⁴ Kráľ práve hovoril Giezimu, sluhovi Božieho muža: ”Porozprávaj mi všetky veľké veci, ktoré urobil Elizeus!” ⁵ A keď rozprával kráľovi, ako vzkriesil mŕtveho, vkročila žena, ktorej syna vzkriesil, dovolávať sa u kráľa svojho domu a svojho poľa. A Giezi povedal kráľovi: ”Môj kráľovský pane, toto je tá žena a toto je jej syn, ktorého Elizeus vzkriesil.” ⁶ Kráľ sa opýtal ženy a ona mu to porozprávala. Potom jej kráľ dal komorníka a povedal: ”Vráť jej všetko, čo je jej, aj úžitok z poľa odo dňa, čo opustila krajinu, až doteraz.”

            Elizeus a Hazael. - ⁷ Elizeus prišiel do Damasku, kde bol aramejský kráľ Benadad chorý. Oznámili mu: ”Boží muž prišiel sem.” ⁸ Kráľ povedal Hazaelovi: ”Vezmi so sebou dar, choď v ústrety Božiemu mužovi a jeho prostredníctvom sa spýtaj Pána, či sa uzdravím z tejto choroby!” ⁹ Hazael mu išiel v ústrety a vzal sebou dary, rozličné vzácnosti Damasku, bremeno na štyridsať tiav. Keď došiel k nemu, pristúpil a vravel: ”Tvoj syn, aramejský kráľ Benadad ma poslal k tebe s odkazom: ”Uzdravím sa z tejto choroby?” ¹⁰ Elizeus mu odpovedal: ”Choď, povedz mu: Áno, uzdravíš sa! Ale Pán mi zjavil, že naisto zomrie.” ¹¹ Potom mu stŕpla tvár, bol krajne rozrušený, a Boží muž plakal. ¹² Hazael sa spýtal: ”Prečo plače môj pán?” Odpovedal: ”Preto, že viem, koľko zla narobíš synom Izraela. Ich pevnosti vypáliš, ich junákov pobiješ mečom, ich nemluvňatá roztrieskaš a ich ťarchavé ženy rozpáraš.” ¹³ Hazael však odpovedal: ”Je azda tvoj sluha taký pes, žeby urobil takúto hroznú vec?” Ale Elizeus povedal: ”Pán mi ťa ukázal ako aramejského kráľa.” ¹⁴ Odišiel od Elizea a keď prišiel k svojmu pánovi, on sa ho pýtal: ”Čo ti povedal Elizeus?” Odvetil: ”Vravel mi že sa uzdravíš.” ¹⁵ Na druhý deň vzal prikrývku; namočil ju do vody a rozprestrel mu ju na tvár, a tak zomrel. Kráľom sa namiesto neho stal Hazael.

            Júdsky kráľ Joram. - ¹⁶ V piatom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, za júdskeho kráľa Jozafata, stal sa júdskym kráľom Joram, syn kráľa Jozafata. ¹⁷ Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. ¹⁸ Kráčal po ceste izraelských kráľov, ako robil Achabov rod, lebo mal za manželku Achabovu dcéru; robil teda, čo sa Pánovi nepáči. ¹⁹ Ale Pán nechcel zničiť Júdsko pre svojho sluhu Dávida, ako mu prisľúbil, že dá jemu a jeho synom po všetky dni lampu. ²⁰ Za jeho dní sa Edomsko vymanilo spod nadvlády Júdska; ustanovili si vlastného kráľa. ²¹ Joram prešiel do Seiry a všetky vozy s ním. V noci vstal a zaútočil na Edomčanov, ktorí obkolesovali jeho i veliteľov vozov, lenže ľud ušiel do svojich stanov. ²² Tak sa Edom vymanil spod nadvlády Júdska až po dnešný deň. Vtedy, v tom istom čase, odpadla aj Lobna.

            ²³ Ostatok Joramových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. ²⁴ Potom sa Joram uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.

            Júdsky kráľ Ochoziáš. - ²⁵ V dvanástom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, sa stal kráľom Ochoziáš, syn júdskeho kráľa Jorama. ²⁶ Ochoziáš mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, dcéra izraelského kráľa Amriho. ²⁷ Chodil po ceste Achabovho rodu a robil, čo sa Pánovi nepáči, ako Achabov dom, veď bol zaťom Achabovho domu. ²⁸ S Achabovým synom Joramom išiel do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi k Ramiotu v Galaáde, ale Aramejci Jorama porazili. ²⁹ Kráľ Joram sa vrátil do Jezraelu, aby sa vyliečil z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania v Ramote, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. A júdsky kráľ, Joramov syn Ochoziáš, išiel dolu do Jezraela navštíviť Achabovho syna Jorama, lebo bol chorý.

IX.      Izraelský kráľ Jehu. - ¹ Prorok Elizeus zavolal jedného z prorockých synov a povedal mu: ”Prepáš si bedrá, vezmi so sebou túto nádobu s olejom a choď do Ramotu v Galaáde. ² Keď ta prídeš, pozri sa za Jehuom, synom Namsiho syna Jozafata. Choď ta, vyvolaj ho spomedzi jeho bratov a zaveď ho do najvnútornejšej izby. ³ Potom vezmi nádobu s olejom, vylej mu ho na hlavu a povedz: ”Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.” Nato otvor dvere a bez meškania bež.” ⁴ A chlapec, prorokov sluha, šiel do Ramotu v Galaáde. ⁵ Keď ta došiel, práve zasadali velitelia vojsk. I povedal: ”Mám ti niečo povedať, veliteľ!” Jehu sa opýtal: ”Komu z nás všetkých?” Odpovedal: ”Tebe, veliteľ!” ⁶ Nato vstal a išiel do domu. I vylial mu olej na hlavu a povedal: ”Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Pomazal som ťa za kráľa nad Pánovým ľudom, nad Izraelom. ⁷ Porazíš dom svojho pána Achaba; tak pomstím na Jezabel krv svojich sluhov, prorokov, a krv všetkých Pánových služobníkov. ⁸ Zahynie celý Achabov dom a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného. ⁹ A s Achabovým domom naložím, ako som naložil s domom Nabatovho syna Jeroboama a s domom Ahiášovho syna Básu. ¹⁰ Jezabel budú žrať psy na jezraelskom poli a nebude toho, kto by ju pochoval.” Potom otvoril dvere a utiekol.

            ¹¹ Jehu potom vyšiel k sluhom svojho pána, ktorí sa ho pýtali: ”Je všetko v poriadku? Prečo prišiel za tebou ten šialenec?” Odpovedal im: ”Poznáte chlapa i jeho zmýšľanie.” ¹² Oni vraveli: ”Výhovorka! Len nám povedz!” Vtedy povedal: ”To a to mi hovoril: Vraj: ”Toto hovorí Pán: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.” ¹³ Nato každý vzal svoj plášť, položili mu ich pod nohy na holé schody, zatrúbili na trúbe a volali: ”Jehu je kráľom!” ¹⁴ Tak sa sprisahal Jehu, syn Namsiho syna Jozafata, proti Joramovi. Joram však a celý Izrael bránil Ramot v Galaáde proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. ¹⁵ A kráľ Joram sa vrátil liečiť sa v Jezraeli z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi.  Vtedy Jehu povedal: ”Ak súhlasíte, nech nevyjde nijaký ubehlík z mesta, aby nezaniesol správu do Jezraelu!” ¹⁶ A Jehu sadol na voz, išiel do Jezraelu, lebo Joram tam ležal a júdsky kráľ Ochoziáš prišiel navštíviť Jorama. ¹⁷ V Jezraeli na veži stál pozorovateľ. Keď uvidel prichádzať Jehuov zástup, vravel: ”Vidím zástup!” Joram povedal: ”Vezmi jazdca a pošli im ho v ústrety; nech sa opýta: ”Je všetko v poriadku?” ¹⁸ Jazdec mu išiel v ústrety a vravel: ”Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?” Jehu odpovedal: ”Čo teba do poriadku?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!” Pozorovateľ hlásil: ”Jazdec došiel až k nim, ale sa nevracia.” ¹⁹ Nato poslal iného jazdca. Keď došiel k nim, povedal: ”Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku?” Jehu odpovedal: ”Čo teba do poriadkov?! Obráť sa a pripoj sa ku mne!” ²⁰ Pozorovateľ hlásil: ”Došiel k nim, ale sa nevracia! A ženú, ako hnával Namsiho syn Jehu, lebo uháňajú šialene.”

            ²¹ Nato Joram rozkázal: ”Priahaj!” Zapriahli mu do jeho voza a izraelský kráľ Joram aj júdsky kráľ Ochoziáš vyšli von, každý na svojom voze. Išli v ústrety Jehuovi a stretli ho na poli jezraelského Nabota. ²² Keď Joram uvidel Jehuu, pýtal sa: ”Je všetko v poriadku, Jehu?” On odpovedal: ”Aký poriadok? Ešte trvajú smilstvá tvojej matky Jezabel a jej mnohé čarodejstvá.” ²³ Nato sa Joram obrátil na útek a zavolal Ochoziášovi: ”Zrada, Ochoziáš!” ²⁴ Ale Jehu vzal do ruky kušu a strelil Joramovi medzi plecia. Šíp mu vyšiel von srdcom a on sa zrútil vo voze. ²⁵ I povedal svojmu pobočníkovi Badakerovi: ”Vezmi ho a hoď ho na ostredok jezraelského Nabota! Lebo ja sa pamätám, že ja a ty sme spolu jazdili za jeho otcom Achabom, keď Pán vypovedal proti nemu tento výrok: ²⁶ ”Veru, včera som videl krv Nabota a jeho synov” - hovorí Pán. ”Odplatím ti ju na tomto ostredku” - hovorí Pán! Nuž chyť ho a hoď na ostredok podľa slova Pánovho!”

            ²⁷ Keď to júdsky kráľ Ochoziáš videl, ušiel smerom na Bethagan. Jehu ho prenasledoval a vravel: ”Aj toho!” Poranili ho na voze na svahu Gur, ktorý je pri Jeblaáme. Utekal ďalej do Mageda a tam zomrel. ²⁸ Jeho sluhovia ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v jeho pohrebišti s jeho otcami v Dávidovom meste. ²⁹ V jedenástom roku Achabovho syna Jorama sa stal Ochoziáš kráľom nad Júdskom.

            ³⁰ Jehu prišiel do Jezraelu. Keď to počula Jezabel, namaľovala si oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. ³¹ Keď Jehu vystupoval do brány, povedala: ”Mal sa dobre Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?” ³² Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: ”Kto je so mnou, kto?” Vtom sa k nemu vyklonili dvaja či traja komorníci ³³ a rozkázal: ”Zhoďte ju!” Zhodili ju a jej krv postriekala múr i kone a ony ju pošliapali. ³⁴ Potom išiel dnu a keď si zajedol a zapil, rozkázal: ”Obzrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, je to kráľova dcéra!” ³⁵ Keď ju však išli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. ³⁶ Vrátili sa a oznámili mu to. On však povedal: ”To je Pánovo slovo, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu Tesbana Eliáša: ”Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli ³⁷ a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel!”