XIX.   Eliáš na vrchu Horeb. - ¹ Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. ² Nato poslal Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: ”Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!” ³ On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, nechal svojho sluhu tam ⁴ a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: ”Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!” ⁵ Ľahol si a usnul (pod borievkou). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: ”Vezmi a jedz!” ⁶ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: ”Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!” ⁸ Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.

            ⁹ Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: ”Čo tu robíš, Eliáš?” ¹⁰ On odpovedal: ”Plný som horlivosti za Pána Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom? Ja sám som ostal za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať.” ¹¹ On mu povedal: ”Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána! Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. ¹² Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. ¹³ Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: ”Čo tu robíš, Eliáš?” ¹⁴ Odpovedal: ”Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal a za mojím životom sliedia, chcú mi ho vziať.” ¹⁵ Pán mu povedal: ”Vstaň, vráť sa svojou cestou na Damaskú púšť a keď dôjdeš, pomaž Hazaela za kráľa nad Aramom, ¹⁶ Namsiho syna Jehua pomaž za kráľa nad Izraelom a Safatovho syna Elizea z Abelmehuly pomaž za proroka namiesto seba! ¹⁷ A kto ujde pred Hazaelovým mečom, zabije ho Jehu, a kto ujde pred mečom Jehua, zabije ho Elizeus. ¹⁸ A v Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov: iba kolená, ktoré sa nesklonili pred Bálom, a ústa, ktoré ho nebozkali.”

            ¹⁹ Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť. ²⁰ On zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: ”Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!” Odvetil mu: ”Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil? ²¹ Vrátil sa od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, išiel za Eliášom a posluhoval mu.

 

 

 

XX.     Achabovo víťazstvo nad sýrskym kráľom. - ¹ Benadad, kráľ Aramu, zhromaždil celé svoje vojsko. Išlo s ním tridsaťdva kráľov s koňmi a vozmi. Vystúpil, obkľúčil Samáriu a útočil na ňu. ² Poslal poslov do mesta k izraelskému kráľovi Achabovi ³ a odkázal mu: ”Takto hovorí Benadad: Tvoje striebro a tvoje zlato patrí mne, aj tvoje ženy a najlepšie deti sú moje.” ⁴ Kráľ Izraela odpovedal: ”Ako hovoril môj pán, kráľ, tvoj som ja i všetko, čo mám.” ⁵ Posli prišli zasa a vraveli: ”Takto hovorí Benadad: Poslal som k tebe s odkazom: Svoje striebro a svoje zlato, svoje ženy a svojich synov daj mne! ⁶ Keď zajtra o tomto čase pošlem k tebe svojich sluhov, oni prehľadajú tvoj dom a domy tvojich sluhov, vezmú všetko, čo sa im bude páčiť, a odnesú.” ⁷ Nato izraelský kráľ zvolal všetkých starších krajiny a hovoril: ”Zreteľne vidíte, že tento má zlé úmysly. Veď poslal ku mne po moje ženy a deti, po moje zlato a striebro a neodoprel som mu.” ⁸ Všetci starší a všetok ľud mu povedali: ”Neposlúchni a nepovoľ!” ⁹ Preto povedal Benadadovým poslom: ”Povedzte môjmu pánovi, kráľovi: Všetko, po čo si k svojmu služobníkovi poslal prvý raz, urobím, ale túto vec nemôžem urobiť.” Posli odišli a oznámili mu to. ¹⁰ A Benadad mu poslal odkaz: ”Nech bohovia urobia so mnou, čo chcú, ak bude prach Samárie stačiť do dlaní všetkého ľudu, ktorý je so mnou.” ¹¹ Izraelský kráľ odpovedal: ”Hovorí sa: ”Nech sa opásaný nevychvaľuje ako odpásaný.” ¹² Keď Benadad počul túto reč - práve pil s kráľmi v stanoch -, povedal svojim poddaným: ”Útočte!” I zaútočili na mesto.

            ¹³ Vtom pristúpil k Achabovi, kráľovi Izraela, istý prorok a povedal: ”Toto hovorí Pán: Videl si celý tento velikánsky zástup? Dnes ho dám do tvojej ruky, aby si videl, že ja som Pán.” ¹⁴ Achab sa opýtal: ”Pomocou koho?” Odpovedal: ”Toto hovorí Pán: Pomocou sluhov krajových kniežat.” Opýtal sa: ”Kto má otvoriť boj?” Odpovedal: ”Ty.” ¹⁵ Nato spočítal sluhov krajových kniežat, bolo ich dvestotridsaťdva. Potom spočítal celé vojsko, všetkých synov Izraela: sedemtisíc. ¹⁶ I vyrazili napoludnie, keď sa Benadad opíjal v stanoch, on i králi, tridsiati dvaja králi, ktorí mu prišli na pomoc. ¹⁷ Najprv vyrazili sluhovia krajových kniežat. Vtedy poslali k Benadadovi a oznámili mu: ”Zo Samárie vychádzajú ľudia!” ¹⁸ On vravel: ”Ak prichádzajú o mier, chyťte ich živých, a ak vychádzajú do boja, chyťte ich (tiež) živých!” ¹⁹ Oni však už vytiahli z mesta, totiž sluhovia krajových kniežat a vojsko, ktoré išlo za nimi. ²⁰ Každý zabil svojho chlapa, takže Aramejčania utiekli. Izraeliti ich prenasledovali, ale aramejský kráľ Benadad ušiel na koni i s jazdcami. ²¹ Vyrazil aj izraelský kráľ, ukoristil kone a vozy a zapríčinil Aramejčanom veľkú porážku.

            ²² Vtedy ku kráľovi Izraela pristúpil prorok a povedal mu: ”Choď, daj dohromady sily a dobre uváž, čo máš robiť, lebo kráľ Aramu na takto rok vytiahne proti tebe!”

            ²³ Sluhovia vraveli aramejskému kráľovi: ”Ich Boh je horský Boh, preto nás premohli. Ak budeme s nimi bojovať na rovine, porazíme ich. ²⁴ A urob to takto: Odstráň kráľov, každého z jeho zadelenia, a postav namiesto nich námestníkov! ²⁵ Ty si však nazbieraj vojsko, ako bolo vojsko, ktoré si stratil, i kone, ako si mal predtým. Potom budeme s nimi bojovať na rovine, či ich nepremôžeme!” On poslúchol ich radu a urobil tak.

            ²⁶ Po uplynutí roku zhromaždil Benadad Aramejčanov a vystúpil do Afeku bojovať proti Izraelitom. ²⁷ Aj synovia Izraela sa zhromaždili, zásobili sa a išli proti nim. Synovia Izraela táborili proti nim ako dva kŕdliky kôz, Aramejčania však zaplnili krajinu. ²⁸ Vtedy pristúpil Boží muž a oslovil izraelského kráľa: ”Toto hovorí Pán: Pretože Aramejčania povedali: ”Pán je Boh vrchov, a nie Boh dolín,” vydám ti do ruky celý tento veličizný zástup, aby ste poznali, že ja som Pán.” ²⁹ Sedem dní táborili proti sebe; na siedmy deň sa strhol boj a synovia Izraela porazili Aramejčanov, a to stotisíc pešiakov v jeden deň. ³⁰ Ostatní utekali do Afeku, do mesta, a tam padol múr na dvadsaťsedemtisíc tých, čo zostali. Utiekol aj Benadad. Došiel do mesta (a behal) z izby do izby. ³¹ Jeho sluhovia mu povedali: ”Počuli sme, že králi izraelského domu sú králi milosrdní. Obhoďme si okolo bedier vrecovinu, okolo hlavy povrazy a vyjdime k izraelskému kráľovi, azda nás nechá nažive.” ³² Opásali si teda okolo bedier vrecovinu a povrazy okolo hlavy, išli k izraelskému kráľovi a vraveli: ”Tvoj sluha Benadad hovorí: Nechaj ma, prosím, nažive!” Odpovedal: ”Je ešte nažive? Je mojím bratom!” ³³ Chlapi to brali za dobrý znak, rýchlo ho chytili za slovo a povedali: ”Benadad je tvoj brat.” Odpovedal: ”Choďte, priveďte hio!” Keď Benadad prišiel k nemu, vyzdvihol ho na voz ³⁴ a povedal mu: ”Mestá, ktoré môj otec odňal tvojmu otcovi, ti vrátim. V Damasku si porob ulice, ako môj otec urobil v Samárii. A ja po uzavretí zmluvy odtiahnem od teba. Uzavrel teda s ním zmluvu a prepustil ho.

            ³⁵ Vtedy ktorýsi z prorockých synov na Pánov popud povedal svojmu priateľovi: ”Zbi ma. Ale ten muž sa zdráhal udrieť ho. ³⁶ I povedal mu: ”Pretože si nepočúval hlas Pána, len čo vyjdeš odo mňa zabije ťa lev.” A keď odchádzal od neha, napadol ho lev a zabil ho. ³⁷ Stretol iného človeka a povedal: ”Zbi ma!” On ho tak zbil, až ho poranil. ³⁸ Nato prorok išiel, stal si kráľovi do cesty, ale obväzom okolo očí sa prestrojil, ³⁹ a keď kráľ prechádzal, volal na kráľa: ”Tvoj sluha vytiahol do boja a vtedy odbočil akýsi človek, doviedol ku mne muža a povedal: ”Stráž tohto človeka! Ak sa stratí, ručíš mi za jeho život svojím životom, alebo zaplatíš hrivnu striebra.” ⁴⁰ Kým však mal tvoj sluha tu i tam robotu, toho nebolo.” Nato mu izraelský kráľ povedal: ”To je tvoj rozsudok, ktorý si si sám vyniesol!” ⁴¹ Vtom si rýchlo odstránil obväz z očí a kráľ Izraela ho spoznal; že je spomedzi prorokov. ⁴² I povedal mu: ”Toto hovorí Pán: Pretože si vypustil z ruky muža, ktorý prepadol mojej kliatbe, bude tvoj život za jeho život a tvoj ľud za jeho ľud.” ⁴³ A izraelský kráľ odišiel domov namrzený a išiel do Samárie.

 

 

 

XXI.   Achab a Nabot. - ¹ Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezraelský Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli, v susedstve paláca samarijského kráľa Achaba. ² Achab povedal Nabatovi: ”Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu, lebo je tesne vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu. Alebo ak sa ti viac páči, dám ti za ňu v peniazoch, koľko je hodna.” ³ Nabot odpovedal Achabovi: ”Božechráň, aby som ti dal dedičstvo po svojich otcoch!” ⁴ Achab išiel domov mrzutý a nahnevaný pre slovo, ktoré mu povedal jezraelský Nabot: ”Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!” Hodil sa na lôžko, odvrátil si tvár a nechcel nič jesť.

            ⁵ Nato prišla k nemu jeho žena Jezabel a spýtala sa ha: ”Prečo ti je duch taký zronený a nechceš jesť?” ⁶ Odpovedal jej: ”Hovoril som s jezraelským Nabotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak chceš, dám ti za ňu vinicu. On však odpovedal: ”Nedám ti svoju vinicu.” ⁷ Jeho žena Jezabel mu na to povedala: ”Máš ty ale moc nad Izraelom Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota.” ⁸ Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala list starším a predstaveným jeho mesta, ktorí bývali s Nabotom. ⁹ V liste napísala toto: ”Vyhláste pôst a Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľud! ¹⁰ Oproti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov. Oni nech dosvedčia: ”Rúhal sa Bohu a kráľovi.” Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zomrie!” ¹¹ Jeho spoluobčania, starší a predstavení, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. ¹² Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom. ¹³ Priviedli tých dvoch mužov, vyvrheľov, posadili ich oproti nemu a tí vyvrheli dosvedčili Nabotovi pred ľudom: ”Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi!” I vyviedli ho za mesto a ukameňovali ho tak, že zomrel. ¹⁴ Potom poslali Jezabel odkaz: ”Nabota ukameňovali, je mŕtvy.” ¹⁵ Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a je mŕtvy, povedala Jezabel Achabovi: ”Vstaň a zmocni sa vinice jezraelského Nabota, ktorú sa ti zdráhal dať za peniaze, lebo Nabot nežije, zomrel.” ¹⁶ Keď Achab počul, že Nabot je mŕtvy, zobral sa a šiel dolu do vinice jezraelského Nabota, aby sa jej zmocnil.

            ¹⁷ Vtedy Boh oslovil Tesbana Eliáša: ¹⁸ ”Vstaň a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici. Zišiel do nej, aby sa jej zmocnil. ¹⁹ Povedz mu: ”Toto hovorí Pán: Vraždil si a zmocnil si sa dedičstva!” Povedz mu toto: ”Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju krv.” ²⁰ Achab povedal Eliášovi: ”Našiel si ma, nepriateľ?!” Odpovedal: ”Našiel, lebo si sa zapredal robiť, čo sa Pánovi nepáči. ²¹ Hľa, ja privediem na teba nešťastie. Pozametám za tebou a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného. ²² S tvojím rodom naložím, ako som naložil s rodom Nabatovho syna Jeroboama a s rodom Ahiášovho syna Básu pre dráždenie, ktorým si ma popudzoval, a preto, že si zviedol na hriech Izrael. ²³ Ale aj o Jezabel hovorí Pán: ”Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli. ²⁴ Kto z Achaba zomrie v meste, zožerú ho psy, a kto zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo.”

            ²⁵ Lenže naozaj nebolo nikoho, kto by sa bol zapredal ako Achab robiť, čo sa Pánovi nepáči, lebo ho na to navádzala jeho žena Jezabel. ²⁶ Konal veľmi ohavne, keď chodil za modlami celkom tak, ako robili Amorejčania, ktorých Pán vyhnal spred synov Izraela.

            ²⁷ Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si obliekol vrecovinu a postil sa; spal vo vrecovine a chodil skľúčený. ²⁸ Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša: ²⁹ ”Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Pretože sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Za dní jeho syna privediem nešťastie na jeho dom!”

 

 

 

XXII.  Achabova smrť. - ¹ Tri roky žili v pokoji, nebolo vojny medzi Aramejčanmi a medzi Izraelitmi. ² V treťom roku zostúpil júdsky kráľ Jozafat ku kráľovi Izraela. ³ Vtedy kráľ Izraela povedal svojim poddaným: ”Viete vy, že Ramot v Galaáde patrí nám? A my sa nehneme vziať si ho z moci aramejského kráľa.” ⁴ A Jozafata sa spýtal: ”Pôjdeš so mnou do vojny proti Ramotu v Galaáde?” Jozafat odpovedal izraelskému kráľovi: ”Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone!” ⁵ Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: ”Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!” ⁶ Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, približne štyristo mužov, a spýtal sa ich: ”Mám ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde? Alebo to mám nechať?” Odpovedali: ”Tiahni! Pán ho dá do ruky kráľa!” ⁷ Ale Jozafat sa spýtal: ”Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?” ⁸ Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: ”Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale len zlo. Je to Jemlov syn Micheáš.” Jozafat odpovedal: ”Nehovor tak, kráľu!” ⁹ Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: ”Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!” ¹⁰ Izraelský kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha, každý na svojom tróne na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi. ¹¹ Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: ”Toto hovorí Pán: Týmito dokoleš Aramejčanov do zániku.” ¹² A všetci proroci prorokovali podobne: ”Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa.”

            ¹³ Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: ”Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!” ¹⁴ Ale Micheáš odpovedal: ”Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán.” ¹⁵ Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: ”Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to máme nechať?” Odpovedal mu: ”Tiahni, budeš mať úspech, Pán ho vydá do ruky kráľa!” ¹⁶ Ale kráľ mu vravel: ”Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?” ¹⁷ Odpovedal: ”Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: ”Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!” ¹⁸ Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: ”Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?”

            ¹⁹ A tamten pokračoval: ”Nuž počuj slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť pri ňom po jeho pravej i ľavej strane. A Pán povedal: ”Kto chce podviesť Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?” Nato hovoril jeden tak, druhý onak. ²¹ Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: ”Ja ho podvediem!” A Pán sa ho spýtal: ”Ako?” ²² Odpovedal: ”Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.” On povedal: ”Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!” ²³ Pán teda vložil do úst všetkých týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie.” ²⁴ Vtom pristúpil syn Kanaána Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: ”Kadiaľže odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?” ²⁵ Ale Micheáš odpovedal: ”To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval.” ²⁶ Kráľ Izraela povedal: ”Chyť Micheáša a zaveď ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi ²⁷ a povedz: Takto hovorí kráľ: Tohoto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne navrátim!” ²⁸ Micheáš však odvetil: ”Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán. ( A povedal: ”Čujte to, všetci ľudia!”)

            ²⁹ Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde. ³⁰ Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, a tak pôjde do boja: ”Ty sa však obleč do svojho rúcha!” Izraelský kráľ sa aj preobliekol, a tak šiel do boja. ³¹ Aramejský kráľ však prikázal veliteľom vozov, ktorých mal tridsaťdva: ”Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!” ³² Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: ”To je iste kráľ Izraela!” Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol ³³ a keď velitelia vozov videli, že to nie je kráľ Izraela, obrátili sa preč od neho. ³⁴ Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: ”Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!” ³⁵ Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ stáť vo voze proti Aramejčanom. Večer zomrel; krv z rany tiekla dnu do voza. ³⁶ Okolo západu slnka znelo táborom volanie: ”Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny, ³⁷ lebo kráľ zomrel!” Prišli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii. ³⁸ Keď potom v samarijskom rybníku oplakovali voz, psy lízali jeho krv (a smilnice sa tam kúpali) podľa predpovede, ktorú vyslovil Pán.

            ³⁹ Ostatok Achabových dejín, všetko, čo urobil, dom zo slonoviny, ktorý postavil, a všetky mestá, ktoré opevnil, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. ⁴⁰ Tak sa Achab uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.

            Júdsky kráľ Jozafat. - ⁴¹ Asov syn Jozafat začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achaba. ⁴² Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Salaiho. ⁴³ Kráčal celkom po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, lebo robil, čo sa páči Pánovi. ⁴⁴ Ale výšiny nezmizli, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. ⁴⁵ S izraelským kráľom nažíval Jozafat v pokoji.

            ⁴⁶ Ostatok Jozafatových dejín, jeho víťazstvá, ktoré získal, a ako bojoval, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

            ⁴⁷ Aj zvyšky zasvätencov, ktorí ostali z čias jeho otca Asu, vymietol z krajiny. ⁴⁸ V Edome vtedy nebolo kráľa, panoval tam správca. ⁴⁹ Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré mali ísť do Ofíru po zlato. Nešli, lebo stroskotali v Asiongaberi. ⁵⁰ Vtedy Achabov syn Ochoziáš povedal Jozafatovi: ”Moji sluhovia pôjdu s tvojimi sluhami na lodiach.” Ale Jozafat nechcel.

            ⁵¹ Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida.

            Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joram.

            Izraelský kráľ Ochoziáš. - ⁵² Achabov syn Ochoziáš sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a dva roky kraľoval nad Izraelom. ⁵³. Robil, čo sa Pánovi nepáči. Kráčal po ceste svojho otca a po ceste svojej matky aj po ceste Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. ⁵⁴ Slúžil Bálovi a klaňal sa mu. Popudzoval Pána celkom tak, ako robil jeho otec.

Modlitba o pomoc proti ohováračovi

 

 

            ¹ Zbormajstrovi. Dávidov poučný chválospev.

 

            ² Zložil ho po tom, čo prišiel Idumejčan Doeg so správou,

 

            že Dávid vošiel do Abimelechovho domu.

            ³ Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty,

            čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

            ⁴ Úklady strojíš deň čo deň,

            jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

            ⁵ Zlo miluješ viacej než dobro,

            lož väčšmi ako pravdu.

            ⁶ Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

 

            ⁷ Preto ťa Boh navždy zničí,

            odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu,

            vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

            ⁸ Spravodliví to uvidia a zľaknú sa,

            ale z neho sa vysmejú:

            ⁹ ”Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu,

            lež zakladal si na veľkom bohatstve

            a domohol sa moci svojimi úskokmi.”

 

            ¹⁰ Ja som však ako zelená oliva v Božom dome.

            Úfam v Božie milosrdenstvo

            navždy a naveky.

            ¹¹ Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil,

            a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno,

            lebo je dobré.