Kniha o Emanuelovi hl. 7 - 12
O panne a Emanuelovi 7,1-25
Iz7
VII. Len dôvera v Boha môže zachrániť. - 1 V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa júdskeho, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. 2 Keď zvestovali Dávidovmu domu: „Aram táborí v Efraimsku, chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. 3 A Pán riekol Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, 4 a povedz mu:
Daj pozor a buď spokojný,
neboj sa a srdce nech ti nechabne
pre tie dve dymiace ohorené hlavne,
pre zúrivý hnev Rasina a Aramu
a Romeliášovho syna.
5 Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn
uzniesli proti tebe, hovoriac:
6 „Tiahnime do Júdska a podesme ho,
strhnime ho k sebe
a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!“
7 Toto hovorí Pán, Jahve:
„Nestane sa tak a nebude tak,
8 lebo hlavou Aramu je Damask
a hlavou Damasku Rasin.
O šesťdesiatpäť rokov
bude Efraim zlomený, nebude národom.
9 Hlavou Efraimu je Samária
a hlavou Samárie Romeliášov syn.
Ak neuveríte,
veru neobstojíte.“
Emanuel, syn panny. - 10 Pán znovu takto prehovoril k Achazovi: 11 „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach! 12 Ale Achaz vravel: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána. Riekol teda (Izaiáš): „Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? 14 Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! 15 Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré.
16 Lebo skôr, ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty hrozíš. 17 Pán privedie i na teba a na tvoj ľud - na dom tvojho otca - dni, akých nebolo odo dňa, čo sa odtrhol Efraim od Júdska - asýrskeho kráľa.“
18 V ten deň
Pán zapíska muche,
ktorá je v končinách riek Egypta,
a včele, ktorá je v krajine Asýr.
19 I prídu a usadia sa všetci
v jarkoch dolín a v trhlinách skál
a v každom tŕní a v každej škáre.
20 V ten deň Pán oholí britvou
najatou spoza Rieky - kráľom asýrskym -
hlavu a vlásky nôh,
ba aj bradu odstráni.
21 Ak si v ten deň
prichová niekto kravičku a dve ovečky,
22 pretože dajú množstvo mlieka, bude jesť mlieko,
áno, mlieko a med bude jesť
každý, kto ostane v krajine.
23 V ten deň každé miesto,
kde je tisíc vínnych kmeňov za tisíc strieborných,
bude tŕním a bodľačím;
24 pôjdu ta so šípmi a kušou,
lebo tŕním a bodľačím bude celá zem.
25 A na kopce, čo sa okopávajú motykou,
nevkročíš zo strachu pred tŕním a bodľačím
a budú pastvou býkov a šliapaniskom oviec.
Tmy utrpení rozptýli Mesiáš hl. 8
Iz8
VIII. Náznak pohromy. - 1 Pán mi povedal: „Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu ľudským písmom: Náhla korisť - rýchly lup! 2 I vzal som si hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho. 3 Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi riekol: „Nazvi ho Náhla korisť - rýchly lup. 4 Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať „Otče“ a: „Matka, budú odnášať bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa.
Nepriatelia a Emanuel. - 5 A Pán ešte ďalej hovoril ku mne takto:
6 „Pretože tento ľud zavrhol
vody Siloe, ktoré tečú tíško,
a potešil tým Rasina
a Romeliášovho syna:
7 preto, hľa, privedie na nich (Pán)
silné a hojné vody Rieky:
- asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko -
i vystúpi nad všetky svoje riečištia
a prerazí všetky svoje brehy.
8 Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi,
bude siahať až k hrdlu,
takže svojimi rozpätými krídlami
zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!“
9 (Len) zúrte, národy, a skazíte sa,
čujte, všetky diaľavy zeme;
(len) zbrojte a zničíte sa,
(len) zbrojte a zničíte sa!
10 Kujte plán - a stroskotá,
hovorte reči - a neobstoja,
pretože s nami je Boh.
Pána sa treba báť
11 Lebo takto mi hovoril Pán
mocným zásahom a upravoval ma
aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:
12 Nezvite sprisahaním všetko,
čo tento ľud volá sprisahaním,
a čoho sa on bojí, nebojte sa
a nestrachujte sa!
13 Pána zástupov, toho majte za Svätého!
On je vašou bázňou a on vaším strachom.
14 A bude svätyňou a skalou úrazu,
kameňom pádu obom domom Izraela,
sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.
15 I potknú sa oň mnohí,
padnú a rozbijú sa,
zachytia sa a budú ulovení.“
Zúfalosť. - 16 „Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov. 17 Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho. 18 Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion! 19 Keď vám povedia: „Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?“ 20 K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. 21 Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, 22 či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno!
Mesiášske svetlo. - Ale mrákavy uniknú, 23 lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov.
Iz9
IX. 1(2) Ľud, čo kráča vo tmách,
uzrie veľké svetlo,
nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti,
zažiari svetlo.
2(3) Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť;
budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve,
tak, ako plesajú, keď si delia korisť.
3(4) Veď jeho ťažké jarmo
a prút jeho pleca
a palicu jeho pohoniča
lámeš ako v dňoch Madiánu.
4(5) Lebo každá hrmotná obuv
a každý šat zmáčaný v krvi
bude spálený, bude ohňu pokrmom.
5(6) Lebo chlapček sa nám narodil,
daný nám je syn,
na jeho pleci bude kniežatstvo
a bude nazvaný:
zázračný Radca, mocný Boh,
večný Otec, Knieža pokoja.
6(7) Jeho vláda bude veľká
a pokoj bude bez konca
na Dávidovom tróne
a nad jeho kráľovstvom
aby ho upevnil a posilnil
právom a spravodlivosťou
odteraz až naveky.
Horlivosť Pána zástupov to urobí.
Tresty na Izrael
7(8) Pán poslal slovo proti Jakubovi,
aby dopadlo na Izrael.
8(9) A skúsi to celý národ,
Efraim aj občania Samárie,
čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:
9(10) Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami,
sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami.“
10(11) A Pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov
a popudil jeho odporcov.
11(12) Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu,
i hltať budú Izrael plnými ústami.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.
12(13) Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil,
a nehľadali Pána zástupov,
13(14) nuž odtne Pán hlavu i chvost,
palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.
14(15) Starec a hodnostár sú hlava,
prorok však, ktorý učí lož, je chvost.
15(16) Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami
tí však, ktorých vedú, sú zvedení.
16(17) Preto z jeho junače nemá Pán radosti
a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje,
veď sú to všetko bezbožníci a zločinci
a každé ústa hovoria hanebnosť!
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.
17(18) Veď neprávosť horela sťa oheň,
čo tŕnie a bodľač stravuje,
potom zapaľuje lesné húštiny,
že ich zahaľujú stĺpy dymu.
18(19) Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina
a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa:
nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.
19(20) Zožiera napravo a hladuje,
zjedá naľavo a nenasýti sa;
každý zjedá mäso vlastného ramena.
20(21) Manesses Efraima a Efraim Manassesa
a obaja spolu sú proti Júdovi.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.