Pies4
Ženích ospevuje svoju snúbenicu
Ženích:
IV. 1 Aká si krásna, priateľka moja,
aká spanilá!
Tvoje oči sú sťa holubice
za tvojím závojom.
Tvoje vlasy ako stádo kôz,
čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.
2 Tvoje zuby ako stádo strižných oviec,
čo vystupujú z kúpeľa.
Každá z nich po dvoje má jahniatok
a ani jedna nie je jalová.
3 Tvoje pery sťa purpurový pásik
a tvoje ústa plné pôvabu.
Tvoje líca sťa by krížalky
granátového jablka
za tvojím závojom.
4 Tvoj krk je sťa veža Dávidova
vybudovaná s obrannými múrikmi.
Na tisíc štítov visí z nej,
veľké to štíty junákov.
5 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,
srnie dvojčiatka,
ktoré sa pasú medzi ľaliami.
6 Až ochladí sa deň
a nachýlia sa tône,
vyjdem si na vrch myrhový
a na kadidlový pahorček.
7 Celá si krásna, priateľka moja,
a škvrny na tebe niet.
Snúbenec zve k dôvernému spoločenstvu
Ženích:
8 Poď z Libanonu, nevesta moja,
z Libanonu zostúp!
Opusť končiar Amana,
vrcholce Senira a Hermona,
peleše levov, vrchy leopardov.
9 Očarila si moje srdce,
sestrička moja, nevesta,
očarila si moje srdce
jediným pohľadom svojich očí,
jediným ohnivkom svojho náhrdelníka.
10 Aká je sladká tvoja láska,
sestrička moja, nevesta!
Príjemnejšia je tvoja láska nad víno.
A vôňa tvojich mastičiek
je nado všetky voňavky.
11 Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta,
pod tvojím jazykom sa skrýva med a mlieko
a vôňa tvojich šiat
je sťa vôňa Libanonu.
Hĺbka obapolnej lásky
12 Si zatvorenou záhradou,
sestrička moja, nevesta,
si zatvorenou záhradou,
zapečatenou studienkou.
13 Tvoje výhonky -
to rajský sad granátovníkov
s utešeným ovocím,
s cyprusmi a nardami.
14 To nard a šafran, puškvorec a škorica,
so všelijakou kadidlovou krovinou;
myrha a aloa,
s rozličnými prevzácnymi balzamy.
15 Studienka v záhrade,
žriedlo živých vôd,
čo z Libanonu žblnkocú.
Šťastie zo svätého manželského zväzku
Snúbenica:
16 Vstaň, vetrík severný!
Zdvihni sa, vánok od juhu!
Prevejte moju záhradu!
Nech sa jej vôňa roznáša ...!
Ó, keby prišiel milý môj
do svojej záhrady
a keby požíval
jej znamenité ovocie!
Pies5
Ženích:
V5. 1 Prišiel som, sestra moja, nevesta,
do svojej záhrady.
Pozbieram svoju myrhu
so svojou voňavou drevinou,
svoj plást jem a svoj med,
popíjam svoje víno a svoje mlieko.
Jedzte a pite, priatelia,
a napite sa, najmilší!
Návrat po bolestnom odlúčení
Nedostatok lásky
Snúbenica:
2 Zaspala som, ale moje srdce bdelo.
Tu počuť čosi. Môj milý klope:
Ženích:
Otvor mi, sestra moja, priateľka moja,
holubička moja, moja čistá.
Namoklo rosou moje temeno,
nočnými kropajami moje kučery.
Snúbenica:
3 Vyzliekla som si už odev,
budem si ho znova obliekať?
Už som si nohy umyla,
mám si ich zas vari zamazať?
4 Môj milý siahol rukou cez otvor.
Rozbúchalo sa moje srdce preň ...
5 Vstala som otvoriť svojmu milému.
Kvapkala myrha z mojich rúk
a z prstov mi čistá myrha stekala
na rúčku závory.
Žiaľ a trýzeň:
6 Otvorila som svojmu milému -
lenže môj milý bol už preč,
už ho tam nebolo.
Zatajoval sa vo mne dych,
kým trval jeho príhovor.
Hľadala som ho, ale nenašla,
volala som ho, ale sa mi neozval.
7 Stretli ma strážcovia,
čo boli v meste na obchôdzke.
Zbili ma, aj poranili -
plášť mi zorvali
strážcovia mestských hradieb.
8 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské,
ak by ste našli môjho milého,
povedzte mu,
že som ochorela od lásky!
Jeruzalemčanky:
9 Čím sa tvoj milý odlišuje od iných,
ty, spomedzi žien najkrajšia?
Čím sa tvoj milý odlišuje od iných,
že nás tak zaprisahávaš?
Snúbenica ospevuje snúbencovu krásu
Snúbenica:
10 Môj milý je bielunký a rumenný,
vyniká medzi desaťtisícmi.
11 Jeho hlava je zlato, rýdze zlato,
jeho kučery sťa riasy na datli,
čierne jak havrany.
12 Jeho oči sú sťa holúbätá
nad bystrinami vôd,
v mlieku sa kúpavajú
a na brehu sedia.
13 Jeho líca sťa hriadky balzamu,
na ktorých pučia vonné byliny.
Jeho pery sťa ľalie,
z ktorých prvá myrha steká.
14 Jeho ruky sťa váľky zo zlata,
posiate drahokamami z Taršiša.
Jeho hruď, to výtvor zo slonovej kosti,
povykladaný zafírmi.
15 Jeho nohy sťa mramorové stĺpy,
čo stoja na podnožiach zo zlata.
Postavou je sťa Libanon,
nádherný ako cédre.
16 Jeho ústa sú presladké
a všetko na ňom je pôvabné.
Taký je môj milý, taký je priateľ môj,
dcéry jeruzalemské!
Pies6
Snúbenec a snúbenica znova svoji
Jeruzalemčanky:
VI. 1 Kam odišiel tvoj milý,
ty, zo žien najkrajšia?
Kade sa tvoj milý pobral,
aby sme ti ho pomohli hľadať?
Snúbenica:
2 Do svojej záhrady odišiel môj milý,
k záhonom balzamu,
kochať sa v prekrásnej záhrade
a trhať ľalie.
3 Môj milý je môj
a ja som jeho,
on, ktorý pasie medzi ľaliami.
Snúbenec zas ospevuje pôvab snúbenice
Ženích:
4 Krásna si, priateľka moja, ako Tirza,
sťa Jeruzalem spanilá,
strašná jak šíky pod zástavami.
5 Odvráť svoje oči odo mňa,
lebo ma zraňujú.
Tvoje vlasy sú ako stádo kôz,
čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.
6 Tvoje zuby ako stádo jahníc,
čo vystupujú z kúpeľa.
Každá z nich po dvoje má jahniatok
a ani jedna nie je jalová.
7 Tvoje líca sťaby krížalky
granátového jablka
za tvojím závojom.
8 Kráľovien jesto šesťdesiat
a osemdesiat bočných žien
a mladíc bez počtu!
9 Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá,
jediná dcéra matky,
miláčik svojej rodičky.
Zazreli ju dievčence a blahorečia jej,
kráľovné s vedľajšími ženami,
a jasajú jej v ústrety.
Chór žien:
10 Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica,
krásna ako mesiac, jasná ako slnko,
strašná jak šíky pod zástavami?
Tanec snúbenice
Snúbenica:
11 Zišla som do orechového sadu
kochať sa na rozzelenanom údolí,
pozrieť, či vinič je v rozpuku,
či kvitnú granátové jablone.
12 Tu zrazu znezrady -
prestalo srdce vo mne biť -
hľa, vozy kniežacieho sprievodu!
Vznešenosť Pána - Stvoriteľa
Ž93 (92)
1 Pán kraľuje, velebou sa zaodel;
zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.
2 Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje.
Pevný je tvoj trón oddávna,
ty si od vekov.
3 Pozdvihujú rieky, Pane,
pozdvihujú rieky svoj hlas,
pozdvihujú rieky svoj hukot.
4 Nad hukot vodných prívalov,
nad mohutné morské príboje
mocnejší je Pán na výsostiach.
5 Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá;
tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.