I. Múdrosť, prameň šťastia hl. 1 - 5
Múdrosť dosiahne, kto vyhýba hriechu 1,1-15
Múd1
Múdrosť neznesie hriech
I. 1 Milujte spravodlivosť, panovníci zeme!
Premýšľajte o Pánovi s dobromyseľnosťou,
hľadajte ho v úprimnosti srdca!
2 Lebo on sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú,
a tým zjavuje sa, ktorí voči nemu nie sú nedôverčiví.
3 Lebo prevrátené rozmýšľanie oddeľuje od Boha
a pokúšaná Moc odvrhuje pochabých.
4 Do zlovoľnej duše múdrosť totiž nevkročí,
ani v tele, podrobenom hriechu, bývať nebude.
5 Lebo pred pretvárkou uteká svätý duch výchovy,
vzďaľuje sa od pochabých myšlienok,
zaháňa ho približujúca sa neprávosť.
Rúhač neunikne trestu
6 Veď múdrosť je ľudomilný duch,
rúhača však nenechá pre jeho pery bez trestu,
pretože je svedkom jeho myšlienok,
naozajstným pozorovateľom jeho srdca
a je poslucháčom jeho jazyka.
7 Veď Pánov duch naplňuje zemekruh,
ten, čo obopína všetko, pozná (každý) hlas.
8 Preto neostane skrytý ten, kto vraví neprávosť,
neminie ho trestajúca spravodlivosť.
9 Zistia sa myšlienky bezbožníka
a zvesť o jeho rečiach dostáva sa k Pánovi,
aby boli potrestané jeho priestupky.
10 Lebo ucho Žiarlivosti všetko počuje,
neujde mu ani šepotavé mrmlanie.
11 Chráňteže sa neužitočného reptania,
uchráňte si jazyk od ohovárok,
lebo ani tajná reč neuniká trestu:
ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.
Boh chce, aby človek žil
12 Nehorlite za smrť na bludisku svojho života,
nepriťahujte si skazu činmi svojich rúk,
13 pretože Boh nestvoril smrť,
neteší sa zo záhuby žijúcich.
14 Veď on stvoril všetko pre bytie:
tvory sveta sú tu pre spásu
a nieto v nich nijakého jedu záhuby,
podsvetie tiež nepanuje na zemi.
15 Lebo spravodlivosť neokúsi smť.
Zločinci zasluhujú smrť 1,16 - 2,24
Reči nevercov
16 Lenže hriešnici ju privolávajú rukami i rečami;
mysliac, že je priateľ, rozplývajú sa,
ba zmluvu s ňou uzatvárajú:
zasluhujú si stať sa jej korisťou.
Múd2
II. 1 Hovoria si, uvažujúc nesprávne:
„Krátky je a trudný život náš,
nieto lieku pre človeka na konci,
o nejakom záchrancovi z podsvetia tiež nikdy slýchať nebolo.
2 Veď len náhodou sme povstali
a neskôr budeme, akoby sme nikdy neboli bývali.
Veď dych v našom nose je len dym,
myšlienka je iskrou pri tlkote nášho srdca;
3 keď tá zhasne, telo bude popolom
a duch rozplynie sa ako riedky vzduch.
4 Časom sa i naše meno zabudne
a naše diela si nepripomenie nik,
náš život sa stratí ako stopa oblaku,
tak sa rozplynie ako hmla,
ktorú lúče slnka porozháňajú,
a stlačí ju jeho teplota.
5 Veď náš život iba prelet tône je.
Nieto návratu, keď nadíde náš skon;
spečatený je a nik sa nevráti.
Pôžitkárstvo hriešnikov
6 Hor’ sa teda!
Požívajme dobrá skutočné!
Užime si sveta rýchle, ako za mladi!
7 Zasýťme sa drahocenným vínom a myrhou rovnako,
nech nám neunikne ani jeden jarný kvet!
8 Ovenčme sa pukmi ruží prv, než odkvitnú!
9 Nikto z nás nech nie je bez účasti našej samopašnosti!
Zanecháme všade známky rozkoše.
Veď to je náš údel a to je náš lós!
Nenávisť zlosynov
10 Znásilnime spravodlivca biedneho,
nešetrime vdovu,
neostýchajme sa šedín starca vysokého veku!
11 Sila nech je mierou našej spravodlivosti,
lebo slabé preukazuje sa neužitočným.
12 Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu,
protiví sa našim výčinom,
vyčíta nám prestúpenia zákona,
vytýka nám chyby proti výchove.
13 Honosí sa, že má znalosť o Bohu,
nazýva sa synom Pánovým.
14 Žalobou je proti nášmu zmýšľaniu,
už aj pohľad naňho je nám na ťarchu,
15 Veď je život jeho nepodobný ostatným,
odlišné sú jeho chodníky.
16 Pokladá nás za spotvorených,
bočí od ciest našich ako od nečistoty,
blahoslaví koniec spravodlivých,
chválieva sa, že Boh je mu otcom.
17 Pozrimeže, či sú jeho reči pravdivé,
viďme, ako sa mu povodí.
18 Ak je totiž spravodlivý vskutku Božím synom, zastane sa ho
a vytrhne ho z rúk odporcov.
19 Skúšajme ho potupou a mukami
aby sme poznali jeho pokojnosť
a vyskúšali jeho pevnotu.
20 Odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu,
veď vraví, že sa mu dostane záchrany!“
Úvaha
21 Takto uvažujú, lenže blúdia,
lebo ich zaslepila ich neprávosť.
22 Nepoznajú Božie tajomstvá;
nemajú nádej na odplatu za spravodlivosť,
ani cenu čistých duší neuznávajú.
23 Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť,
urobil ho obrazom svojej podoby,
24 závisťou diabla však prišla na svet smrť:
skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou.
Osudy dobrých a zlých 3,1 - 5,23
Múd3
Nádej a beznádejnosť
III. 1 Duše spravodlivých sú však v Božích rukách,
muka sa ich nedotkne.
2 Nemúdri sa nazdávali, že je po nich;
za nešťastie posudzoval sa ich odchod,
3 za skazu ich poberanie od nás. -
Oni sú však na pokoji.
4 Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky,
jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.
5 Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie,
pretože ich skúšal Boh a zistil,
že sú ho hodni.
6 Vyskúšal ich ako zlato v peci
a prijal ich ako celopalnú obetu.
7 Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia,
prebehnú sťa iskry cez trstinu,
8 súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať
a Pán bude večne vládnuť nad nimi.
9 Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu
a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom,
lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.
10 Ale bezbožníci utŕžia trest podľa toho, ako zmýšľali,
oni, čo pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána.
11 Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou,
prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha
a ich diela neužitočné.
12 Nerozumné sú ich manželky
a ich deti hanobné,
zlorečené je ich plemeno.
Radosť z detí nie je všetko
13 Šťastná bezdetná, keď žije nepoškvrnene,
a čo nepoznala hriešne obcovanie.
Bude mať plod pri prehliadke duší.
14 (Šťastný je) i bezdetný, čo nerobí nič ošklivé
a nič zlé nezamýšľa proti Pánovi!
Za vernosť dá sa mu skvelá odmena,
utešený údel v chráme Pánovom.
15 Lebo dobré snahy prinášajú krásne ovocie,
neodumrie nikdy koreň múdrosti.
16 Deti cudzoložníkov však nie sú vydarené
a plod hriešnej lásky hynie.
17 I keď dlho žijú, nemajú ich za nič,
bez cti bude nakoniec ich staroba.
18 Ak však zomrú včasne, nebudú mať nádeje
ani útechy v deň súdu,
19 lebo zlý je koniec nečestného rodu.
Boh - pomstiteľ spravodlivých
Ž94 (93)
1 Bože odplaty, Pane,
Bože odplaty, zjav sa.
2 Povstaň, ty, ktorý súdiš zem,
odplať pyšným, čo si zaslúžili.
3 Dokedy ešte hriešnici, Pane,
dokedy ešte budú hriešnici jasať?
4 Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť
a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny?
5 Pane, šliapu po tvojom ľude
a tvoje dedičstvo týrajú.
6 Vraždia vdovy a cudzincov
a zabíjajú siroty.
7 A hovoria si: „Pán to nevidí,
nevie o tom Boh Jakubov.“
8 Pochopte to, vy, nerozumní v národe,
kedy to porozumiete, hlupáci?
9 Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul,
alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel?
10 Že by netrestal ten, čo vychováva národy,
čo učí ľud múdrosti?
11 Pán pozná ľudské myšlienky
a vie, aké sú márne.
12 Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš
a poúčaš o svojom zákone,
13 aby si mu uľavil v dňoch nešťastných,
kým pre hriešnika nevykopú jamu.
14 Lebo Pán neodvrhne svoj ľud
a neopustí svoje dedičstvo.
15 Súd sa zasa navráti k spravodlivosti
a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční.
16 Proti ničomníkom ktože mi pomôže
a kto sa ma zastane proti páchateľom zla?
17 Keby mi Pán nebol pomohol,
už by som bol býval v ríši mlčania.
18 Ledva poviem: „Noha sa mi potkýna,“
hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota.
19 A keď sa v mojom srdci kopia starosti,
vzpružuje ma tvoja potecha.
20 Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia,
čo vysluhuje násilie, a nie zákon?
21 Na život spravodlivého sa vrhajú
a odsudzujú krv nevinnú.
22 Mne sa však Pán stal pevnosťou
a skalou útočišťa môj Boh.
23 On im odplatí za ich neprávosť
a ich vlastnou zlobou ich vyhubí,
24 Vyhubí ich Pán, Boh náš.