Sir4
Ako sa treba zachovať k chudobným?
IV. 1 Synu, chudobným neukracuj živobytie,
ani neodvracaj oči od chudobného!
2 Neopovrhuj nikým, kto hladuje,
ani nedráždi chudobného v jeho biede!
3 Srdce biedneho nesužuj
a neodkladaj s darom núdznemu!
4 Prosbu usúženého neodmietaj,
ani neodvracaj tvár od bedára!
5 Od bedára neodvracaj svoje oči mrzuto,
ani nedovoľ, aby ťa prosebníci preklínali za chrbtom.
6 Vyslyšaná býva kliatba toho, kto ti v trpkosti duše zlorečí,
lebo vyslyší ho ten, čo ho stvoril.
7 Správaj sa prívetivo k zhromaždeným chudobným,
pred starším sa uponíž a pred veľmožom si skloň hlavu!
8 Bez nevôle si nakloň ucho k chudobnému a vráť mu svoju podlžnosť,
a v tichosti mu odpovedaj na pozdrav.
9 Z rúk násilníka vysloboď toho, kto trpí krivdu,
a nech ti nie je v duši mdlo, keď treba niekoho ochrániť.
10 Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec
a nahradzuj manžela ich matke!
11 Tak budeš poslušným synom Najvyššieho,
preto sa väčšmi nad tebou zmiluje ako (tvoja) matka.
Ovocie múdrosti
12 Múdrosť vdychuje život svojim synom,
prijíma tých, ktorí ju hľadajú,
a ide pred nimi na spravodlivej ceste.
13 Kto ju miluje, miluje život:
ktorí k nej prichádzajú za rána, získajú jej obľubu.
14 Ktorí sa jej pevne držia, obsiahnu život,
kam len vkročí (jeden z nich), požehná ho Boh.
15 Ktorí jej slúžia, slúžia svätyni,
a aj Boh miluje takých, čo ju milujú.
16 Kto ju počúva, bude súdiť národy,
a kto ju pozorne sleduje, bude bezpečne prebývať.
17 Kto má k nej dôveru, dostane ju:
a pevne si ju udržia aj jeho potomci.
18 Lebo aj za skúšky kráča vedľa neho
a medzi prvými si ho vyberá.
19 Bázeň a strach zosiela na neho na skúšku,
sužovať ho bude trápením svojej náuky,
až vyskúša jeho zmýšľanie, či sa môže zveriť jeho duši.
20 Potom znova pôjde k nemu po pevnej a rovnej ceste
a obveselí ho.
21 Odhalí mu svoje tajomstvá
a zahrnie ho vedou a poznaním spravodlivosti.
22 Ale keby zblúdil (z cesty), zanechá ho
a vydá ho do rúk jeho nepriateľa.
Chráň sa nemiestnej hanblivosti
23 Synu, dbaj na čas a vyhýbaj zlu!
24 Pre svoju dušu nehanbi sa vyznať pravdu!
25 Je hanblivosť, ktorá privádza hriech,
a je zasa hanblivosť, ktorá privádza slávu a česť.
26 Nenadŕžaj nikomu proti vlastnému záujmu,
ani si nepočínaj falošne na svoju škodu!
27 Nehanbi sa za svojho blížneho v jeho úpadku,
28 ani nič nezameškaj, ak môžeš niečo zachrániť;
neskrývaj sa so svojou múdrosťou pre jej krásu,
29 lebo múdrosť poznajú podľa reči
a rozum, vedu a učenosť vzdelanca zasa podľa slova;
pevné trvanie (spočíva) na spravodlivých činoch.
30 Spravodlivej veci nijako neprotireč,
hanbi sa však za nespravodlivé počínanie svojej nevychovanosti.
31 Nehanbi sa vyznať zo svojich hriechov,
no ak ide o hriech, nepoddávaj sa nikomu.
32 Mocnému sa nestavaj na odpor,
ani sa nenamáhaj plávať proti prúdu rieky!
33 Za pravdu bojuj, akoby ti išlo o život,
až do smrti máš zápasiť za spravodlivosť
a Boh porazí tvojich protivníkov za teba.
34 Neprenáhľuj sa svojím jazykom,
ani si nepočínaj nedbalo a lenivo pri práci!
35 Nepočínaj si vo svojom dome ako lev, nerozháňaj domácich
a neutláčaj svojich podriadených.
36 Keď máš dostať, nevystieraj ruku,
a zasa keď máš dať, neodťahuj ju!
Sir5
Nespoliehaj sa na nestále veci!
V5. 1 Nespoliehaj sa na klamlivý majetok,
ani si nehovor: „Mám dostatok živobytia!“
Lebo ti to nepomôže nič, až príde pomsta a súženie.
2 Kým si pri sile, nechoď za tým, po čom srdce túži,
3 ani si nehovor: „Aký som mocný“ -
alebo: „Ktože si ma podrobí za to, čo som urobil?“
Lebo Boh požiada istú odplatu za všetko.
4 Ani nehovor: „Zhrešil som a čo nepríjemné sa mi stalo?“
Najvyšší sa totiž neponáhľa s odplatou.
5 I keď si uzmieril hriech, nebuď zato bez obavy,
aby si (znova) hromadil hriech na hriech.
6 Ani si nehovor: „Pánovo zľutovanie je veľké,
zmiluje sa nad množstvom mojich hriechov.“
7 Lebo zľutovanie i hnev chytro vychádzajú od neho
a sleduje hriešnikov jeho hnev.
8 Neodkladaj so svojím obrátením sa k Pánovi,
ani to neodsunuj zo dňa na deň.
9 Lebo jeho hnev príde nečakane
a rozmetá ťa, až príde jeho pomsta.
10 Nebuď ustarostený o klamlivé bohatstvo,
nepomôže ti ničím, až príde súženie a pomsta.
11 Nevej pri každom vetre,
ani nechoď každou cestou;
podľa dvojakého jazyka usvedčujú hriešnika.
12 Pevne sa drž Pánovej cesty,
podľa svojho správneho rozumu a svedomia,
tak nech ťa sprevádza slovo pokoja a pravdy!
Ako treba používať jazyk
13 V tichosti vypočuj slovo, aby si mu rozumel,
a s rozvahou prednes správnu odpoveď!
14 Ak sa rozumieš veci, povedz o tom blížnemu!
Ak však nie, polož si ruku na ústa,
aby ťa nepristihli pri nerozumnom slove a nezahanbili ťa.
15 Rozumný človek získa si rečou česť a chválu,
ale jazyk nemúdreho mu privedie záhubu.
16 Nedopusť, aby ťa nazvali klebetárom,
a nech ťa nepodchytia v reči a nezahanbia ťa!
17 Zlodejovi hrozí zahanbenie a trest,
však najpotupnejšie je označiť niekoho
za (človeka) dvojakého jazyka;
ale aj na klebetára padá nenávisť, odpor a potupa.
18 Spravodlivo si počínaj! Rovnako v malom i vo veľkom!
Sir6
VI. 1 Svojmu blížnemu sa nestávaj z priateľa nepriateľom!
Opovrhnutia a potupenia sa dostane zlému,
ale aj každému, kto je závistlivý hriešnik a má dvojaký jazyk.
2 Nevypínaj sa mysľou svojej duše ako býk,
aby ti tvoja nerozumnosť azda neporazila silu,
3 nezožrala lístie a nezničila plody
a bol by si ako suchý strom na púšti.
4 Lebo zlá povaha zničí toho, kto je taký,
vydá ho na posmech jeho nepriateľom
a privedie na neho osud hriešnikov.
O priateľstve
5 Milé slovo získava mnohých priateľov a krotí nepriateľov
láskavá reč dobrého človeka rozmnožuje (dobro).
6 Môžeš mať mnoho takých, čo s tebou nažívajú v pokoji,
ale za poradcu maj jediného z tisícich!
7 Ak si chceš získať priateľa, získaj si ho pri skúške
a nezdôveruj sa mu ľahko!
8 Lebo niekto je priateľom za (vhodného) času,
ale neostane ním, keď príde súženie.
9 Iný priateľ sa zvrhne v nepriateľa
a zasa iný je takým priateľom, čo odhaľuje nenávisť, zvadu a pohanu.
10 Niektorý priateľ je ti až účastníkom stola,
a predsa nevytrvá pri tebe, keď príde núdza.
11 Len priateľ, čo verne vytrvá pri tebe, nech ti je rovný
a nech sa slobodne stýka s tvojimi domácimi;
12 ak sa upokorí pred tebou
a pred tvojou tvárou sa ukryje,
budeš mať svorné a dobré priateľstvo.
13 Od svojich nepriateľov sa oddeľ
a daj si pozor aj na priateľov!
14 Verný priateľ je ako mocná pevnosť,
kto takého nájde, nájde si poklad.
15 Verného priateľa nemožno kúpiť
a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom.
16 Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života
a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho.
17 Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo,
lebo kto aký je, takého bude mať aj priateľa.
Ako možno nadobudnúť múdrosť
18 Synu, od svojej mladosti prijímaj poučenie
a až do svojich šedín budeš mať múdrosť u seba.
19 Približuj sa k nej, ako to robí oráč a rozsievač
a trpezlivo čakaj na jej vzácne plody!
20 Lebo pri jej obrábaní sa budeš len málo namáhať
a čoskoro budeš jesť z jej plodov.
21 Aká náramne neprístupná je múdrosť neučenlivým ľuďom
a nerozvážny človek nevie pri nej vytrvať.
22 Zaľahne na nich skúška ako ťažký kameň
a bez meškania ju budú chcieť od seba odraziť.
23 Lebo učená múdrosť je ako aj jej meno,
nie je mnohým známa;
ale komu sa stala známou,
pri takých vytrvá, až uvidia Boha.
24 Synu, počúvaj ma a prijmi rozumnú radu;
mojou radou neopovrhuj!
25 Vlož svoje nohy do jej pút
a svoju šiju do jej ohlávky;
26 podlož svoje rameno a znášaj ju
a jej putá nezunuj!
27 Priblíž sa k nej s celou svojou dušou
a celou svojou silou sa drž jej ciest!
28 Pusť sa po jej stopách a ukáže sa ti,
a keď ju raz uchopíš, nespúšťaj sa jej!
29 Nakoniec nájdeš u nej spočinutie
a premení sa ti v rozkoš.
30 Jej putá ti budú mocným hradom a silnými základmi
a jej nákrčník ti bude skvelým odevom.
31 Lebo slúži za ozdobu životu
a jej záväzky sú nite spásy.
32 Ako skvelé rúcho si ju oblečieš
a ako slávny veniec si ju nasadíš.
33 Synu, ak budeš na mňa dávať pozor, poučíš sa,
a keď sa mi mysľou venuješ, staneš sa múdrym.
34 Ak nakloníš svoj sluch, dostane sa ti poučenia,
a keď budeš rád počúvať, zmúdrieš.
35 Do zástupu skúsených starcov postav sa
a s (celým) srdcom sa oddaj ich múdrosti,
aby si mohol vypočuť každý rozhovor o Bohu
a aby ani jediná chvályhodná múdra reč neušla tvojej pozornosti.
36 Ak uzrieš rozumného muža, už za rána choď k nemu:
a tvoja noha nech otiera schody, ktoré vedú k jeho dverám.
37 Tvoja myseľ nech sa nesie k Božím prikázaniam
a najmä pri jeho ustanoveniach zotrvávaj neprestajne;
on ti dá (múdre) srdce
a udelí ti aj z múdrosti, po ktorej túžiš.