Sir19
XIX. 1 Kto robí a opíja sa, nezbohatne:
kto si neváži málo, pomaly upadne.
2 Víno a ženy vedú k úpadku aj múdrych,
trest uvádzajú aj na rozvážnych.
3 Kto sa viaže k smilniciam, bude sám ničomník:
jeho dedičmi budú hniloba a červy.
Postavia ho za výstražný príklad,
lebo jeho duša vyhynie z počtu (živých).
Nehovor bez rozvahy!
4 Kto prenáhlene dôveruje, je ľahkoverný a príde do škody:
a kto tak škodí sebe, za nič ho budú mať.
5 Kto sa raduje z neprávosti, dostane sa mu potupy,
kto nenávidí pokarhanie, ukracuje si život:
ale kto nenávidí táravosť udúša zlo.
6 Kto sa prehrešuje proti sebe, bude to ľutovať,
kto má záľubu v zlosti, dostane sa mu potupy.
7 Neopakuj ničomné a tvrdé slovo,
tak ani teba neuponížia.
8 O priateľovi a nepriateľovi nehovor, čo si myslíš:
ak niečo pokladáš za hriešne, neodkrývaj to!
9 Lebo ťa vypočuje, ale bude sa ťa strániť
a takmer brániť bude hriech a teba nenávidieť,
a tak sa bude vždy k tebe približovať.
10 Ak si počul neprajné slovo proti blížnemu, nech umrie v tebe!
Ver mi, neroztrhne ťa.
11 Pochabý dostane aj od slova bolesti,
ako postenáva (rodička) pri pôrode dieťaťa.
12 Ako šíp zapichnutý do mäsitého stehna
je slovo v srdci pochabého.
I priateľa treba pokarhať!
13 Napomeň priateľa - azda o ničom nevie a povie ti: „Neurobil som to!“
Ak však urobil, (dosiahneš), aby to znovu nerobil.
14 Napomeň blížneho - azda to ani nepovedal:
ak však povedal, aby to neopakoval.
15 Napomeň priateľa: často sa vyskytne aj ohovárka.
16 Preto never každému slovu!
Mnohí sa previnia jazykom, ale nie úmyselne.
17 Ktože sa ešte neprevinil jazykom?!
Napomeň blížneho prv, ako by si sa mu vyhrážal.
18 Dovoľ, aby sa uplatnil zákon Najvyššieho,
lebo všetka múdrosť je bázeň pred Bohom
a bázeň pred Bohom je v nej
a pri všetkej múdrosti je: zachovávať Zákon.
19 Nie je múdrosťou správať sa ničomne:
ako nie je rozumnosťou zmýšľať hriešne.
20 To je ničomnosť a je ohavná;
nemúdry je ten, komu sa dostalo málo múdrosti.
21 Lepší je menej múdry, komu chybuje vtip, ale nie bázeň,
ako ten, kto vtipom oplýva, ale narušuje zákon Najvyššieho.
22 Zdatnosť môže byť aj dôkladná, a predsa hriešna.
23 Je aj taký, ktorý hovorí dôležité reči a rozpovie, čo je pravda,
ale je zas iný, ktorý sa nemiestne uponižuje,
pritom má útroby plné podvodu.
24 Iný sa príliš ukláňa v mnohej poníženosti:
no niekto skláňa iba tvár
a pretvára sa, že nevidel, o čom sa nevie;
25 a keď mu nedostatok sily nedovoľuje robiť zlé,
predsa páše zlo, keď nadíde čas, že môže robiť zle.
26 Podľa vzhľadu možno poznať človeka,
z výrazu tváre poznáš rozvážneho.
27 Oblek na tele a úsmev na perách
a chôdza - ukazujú o každom, aký je.
Rozdiel medzi múdrym a nemúdrym
28 Pomýlené je napomenutie od toho, kto potupuje v hneve:
je aj také posúdenie, ktoré nemožno uznať za dobré:
ale kto vie mlčať, stáva sa múdrym.
Sir20
XX. 1 O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa:
neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine).
2 (Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva,
3 tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd.
4 O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť!
Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.
5 Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho:
no nenávidia toho, kto premnoho hovorí.
6 Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať,
iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas.
7 Múdry človek mlčí až do (príhodného) času:
ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas.
8 Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému:
kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený.
9 Nemúdremu slúži úspech za nešťastie,
ak niečo nájde, je mu to na škodu.
10 Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží:
a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať.
11 Uponíženie je na slávu:
iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.
12 Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz,
ale zaplatí to sedemnásobne.
13 Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným:
no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda.
14 Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh:
lebo jeho oči sú sedemnásobné.
15 Málo dáva, ale mnoho ti napočíta:
ak otvorí ústa, vrhá oheň.
16 Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť:
odporný je každý taký človek.
17 Pochabý nemá priateľa,
ani niet radosti z jeho bohatstva.
18 Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka;
ako často a ako veľmi sa mu smejú!
19 Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí:
ako potom to, čo ani nenáleží.
20 Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe:
tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.
21 Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka:
pochabí ju majú ustavične na ústach.
22 Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého:
lebo ju neprednesie v príhodný čas.
23 Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť,
ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.
24 Niekto zmárni seba od hanby,
ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu:
teda zmárni sa z ľudského ohľadu.
25 Niekto urobí sľub priateľovi zo studu
a bez potreby má v ňom nepriateľa.
26 Ničomná potupa pre každého je Iuhať,
a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).
27 Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá:
i keď oboch čaká večná záhuba.
28 Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti,
ich hanba ostane s nimi bez prestania.
Aký úžitok prináša múdrosť
29 Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť)
a rozumný nájde obľubu u veľmožov.
30 Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín;
kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého:
kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti.
31 Odmeny a dary zaslepia oči sudcom,
sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať.
32 Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad:
akýže je úžitok z obidvoch?
33 Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť,
ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.
Sir21
Ako treba vyhýbať hriechu
XXI. 1 Synu, zhrešil si? - nerob to viac! -
ale odpros aj za predošlé viny, aby ti ich odpustili.
2 Ako pred jedovatým hadom, tak utekaj pred hriechom,
lebo ak sa k nemu priblížiš, privinie ťa k sebe.
3 Jeho zuby sú ako zuby levov:
ktoré zabíjajú duše ľudí.
4 Každá neprávosť (ničí) ako dvojsečný meč:
no na jeho ranu lieku niet.
5 Násilie a neprávosti ničia majetok:
i dom, čo by bol aj veľmi bohatý, zničí pýcha:
tak aj bohatstvo pyšného úplne spustne.
6 Prosba z úst biedneho prenikne k Božím ušiam
a rozsudok mu rýchlo príde na pomoc.
7 Kto neprijíma rád pokarhanie, tam je stopa hriešnika,
ale kto sa bojí Boha, srdcom sa obráti.
8 Už zďaleka možno poznať hrdinu smelého jazyka:
rozumný vie, že by mu mohol zaviniť pád.
9 Kto si buduje dom na cudzí náklad,
podobá sa tomu, kto si zbiera kameň na zimu.
10 Množstvo hriešnikov je ako nahromadená kúdeľ,
ich koniec bude ohnivý plameň.
11 Cesta hriešnikov je vydláždená kameňom:
no na konci na nich čakajú: podsvetie, tmy a tresty.
Jedine o spravodlivosť treba dbať, hriešnikov nenasledovať!
12 Kto chce zachovávať zákon, vniká do jeho zmyslu.
13 Vrcholným plodom bázne pred Bohom je múdrosť a rozumnosť.
14 Nemožno vzdelávať toho, kto nechce byť múdry v dobrom.
15 Je aj múdrosť, ktorá má v sebe hojne zla:
niet však rozumnosti tam, kde je trpké (násilie).
16 Vedomosti múdreho sa šíria ako povodeň
a jeho rada je stále ako živý prameň.
17 Srdce pochabého je ako rozbitá nádoba,
nijakú múdrosť neudrží v sebe.
18 Akékoľvek rozumné slovo počuje vzdelanec,
pochváli ho a ďalšie pridá k nemu;
ak ho počuje spustlý človek, neľúbi sa mu
a odhodí ho za svoj chrbát.
19 Rozhovor s pochabým - to je ako bremeno pre pocestného,
na ústach rozumného možno nájsť pôvab.
20 V zhromaždení žiadajú si (počuť) ústa múdreho
a o jeho slovách budú uvažovať v srdci.
21 Múdrosť je pre pochabého ako zbúraný dom:
a čo vie nerozumný, je reč bez zmyslu.
22 Čím sú putá pre nohy tým je náuka pre pochabého,
pôsobí ako ručné okovy, vložené na jeho pravú ruku.
23 Pochabý pri smiechu zosilňuje hlas;
ale múdry sa sotva potichu usmieva.
24 Náuka je múdremu zlatou ozdobou,
akoby bola náramkom na pravej ruke.
25 Noha pochabého ľahko (vkročí) do domu blížneho:
ale skúsený človek príde do rozpakov pred mocným vladárom.
26 Pochabý oknom nazerá do domu,
no kto je dobre vychovaný, ostáva stáť vonku.
27 Pochabosť je načúvať pri dverách,
lebo múdreho trápi, ak niekoho hania.
28 Pery nemúdrych hovoria o pochabostiach,
kým múdri kladú svoje slová na vážky.
29 Pochabí nosia srdce na ústach,
no múdri majú v srdci svoje ústa.
30 Keď bezbožný zlorečí satanovi,
akoby zlorečil sebe samému.
31 Klebetár poškvrňuje seba samého,
preto ho každý nenávidí;
nenávidený je aj ten, kto s ním spolu drží:
len mlčanlivý a múdry muž si získa úctu.
Radosť návštevníka chrámu
Ž100 (99)
1 Ďakovný žalm.
2 Jasaj na chválu Pánovi, celá zem,
s radosťou slúžte Pánovi.
S plesaním vstupujte pred jeho tvár.
3 Vedzte, že náš Pán je Boh;
on je náš stvoriteľ a jemu patríme,
sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.
4 Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály
a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými;
chváľte ho a velebte jeho meno.
5 Lebo Pán je dobrý;
jeho milosrdenstvo trvá naveky
a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.