Sir46
Jozue a Kaleb
XLVI. 1 Hrdinom v boji bol Jozue, syn Nunov,
Mojžišov nástupca v prorockom úrade.
On sa preslávil tým, čo znamená jeho meno:
2 bol veľkým záchrancom jeho vyvolených,
porazil nepriateľov, ktorí povstali proti nemu,
aby zaujal dedičstvo pre Izrael.
3 Akú slávu dosiahol vtedy, keď dvíhal svoje ruky
alebo keď sa s mečom vrhal proti mestám!
4 Ktože sa mu mohol postaviť naproti?
Lebo sám Pán privádzal nepriateľov (k porážke).
5 Či nezastavil slnko svojou rozhorčenosťou
a jeden deň stal sa mu akoby dva dni?
6 Vzýval všemohúceho Najvyššieho,
keď bojoval proti nepriateľom dokola;
náš velebný a svätý Boh ho vypočul,
a (pomohol mu) mohutným kamením krupobitia veľkej sily.
7 Zaútočil na nepriateľský národ
a na svahu zničil protivníkov,
8 aby pohanské národy poznali jeho silu
a že nie je ľahké proti Bohu bojovať.
Pretože nasledoval Mocného
9 a už za Mojžišových čias dosvedčil svoju vernosť,
tak sám, ako aj Kaleb, syn Jefonov, (keď obidvaja radili):
postaviť sa nepriateľom na odpor,
prekaziť hriechy národu
a urobiť koniec zlostnému reptaniu.
10 Preto oni dvaja boli zachránení,
z počtu šesťstotisíc pešieho (ľudu),
aby ich voviedli do dedičnej (krajiny),
do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.
11 A Pán udelil aj Kalebovi udatnosť
a túto silu mal až do svojej staroby,
12 aby Izraelovi synovia videli,
aké dobré je poslúchať svätého Boha.
Sudcovia
13 A sudcovia - nech je ich meno akékoľvek! -
ich srdce nepoznalo (modlárskej) skazy,
ani sa neodvrátili od Pána:
14 nech je ich pamiatka požehnaná!
Ich kosti nech vydajú na svojom mieste novšie výhonky!
15 Nech sa zachová ich meno naveky,
nech sláva týchto svätých mužov ustavične prechádza na ich synov.
Samuel
16 Od Pána, svojho Boha, milovaný Samuel,
Pánov prorok, uviedol kráľovskú hodnosť
a pomazal (prvých) panovníkov vo svojom národe.
17 Podľa Pánovho zákona súdil ľud na zhromaždeniach,
a Pán milostivo zhliadol na Jakuba,
a svojou vernosťou sa osvedčil ako jeho pravý prorok.
18 Z jeho slov poznali, aký bol vždy verný,
lebo videl Boha, ktorý osvecuje.
19 Vzýval všemohúceho Pána,
keď ho zvierali nepriatelia, ktorí sa postavili zovšadiaľ,
pri obetovaní nepoškvrneného baránka.
20 Pán mu odpovedal hrmením z neba
a veľkým rachotom mu dal počuť svoj hlas,
21 a tak mohol rozbiť týrske kniežatá
a všetkých vodcov Filištíncov.
22 Pred ukončením života a svojho veku
sa osvedčil pred Pánom a pred jeho pomazaným,
že od nikoho neprijímal ani peniaze, ani obuv,
a tak nemohol nik proti nemu pozdvihnúť žalobu.
23 A keď potom zomrel, ukázal sa kráľovi
a oznámil mu, ako skončí svoj život.
Pozdvihol zo zeme svoj hlas
a svojím proroctvom zotrel neprávosť ľudu.
Sir47
Nátan a Dávid
XLVII. 1 A po ňom povstal Nátan,
prorok za Dávidovej vlády.
2 Ako oddeľujú tuk od obetného mäsa,
tak bol oddelený Dávid od Izraelových synov.
3 S levmi sa hral ako s baránkami
a s medveďmi si počínal podobne ako s baránkami oviec
za svojej mladosti.
4 Či neporazil obra - a tak neodňal potupu z národa?
5 Len čo napnul ruku, kameňom z praku povalil chvastavého Goliáša.
6 Lebo vzýval všemohúceho Pána
a on dal silu jeho pravici,
aby porazil udatného bojovníka,
a tak zvelebil silu svojho národa.
7 Tak ho oslavovali „desaťtisícami“,
chválili ho pre požehnanie od Pána
a venovali mu slávny veniec.
8 Lebo rozmlátil nepriateľov zo všetkých strán
a vyhubil filištínskych protivníkov až podnes,
naveky rozbil všetku ich silu.
9 Pri každom svojom počínaní vzdával chválu
Svätému a Vznešenému oslavnou rečou.
10 Celým svojím srdcom vychvaľoval Pána,
lebo miloval Boha, svojho stvoriteľa,
a on mu udelil silu proti nepriateľom.
11 Ustanovil spevákov naproti oltáru
a pre ich spev zložil sladké piesne.
12 (Sviatočným) oslavám dodal lesku,
(sviatočné) časy skvele upravil až do konca roka,
aby pri nich chválili sväté meno Pána;
od rána sa mala mohutne ozývať svätyňa.
13 Boh ho očistil od hriechov
a naveky pozdvihol jeho silu:
dal mu pevný prísľub o (dôstojnosti) kráľovskej
a o slávnom prestole v Izraeli.
Šalamún
14 Po ňom nastúpil jeho premúdry syn
a pre (Dávida Boh) zvrhol všetku nepriateľskú moc.
15 Šalamún vládol v pokojných časoch;
Boh mu podrobil všetkých nepriateľov,
aby mohol vybudovať dom jeho menu
a pripraviť svätyňu, (trvajúcu) naveky.
Aký si bol múdry vo svojej mladosti,
16 naplnený si bol múdrosťou ako (mohutná) rieka,
tvoj duch stačil pokryť zem!
17 Zaplnil si ju tajomnými múdroslovnými výpoveďami,
takže sa tvoje meno rozchýrilo až na ďaleké ostrovy,
i milovali ťa pre tvoju pokojnú dobu.
18 Pre piesne, príslovia, podobenstvá
a pre výklady krajiny ťa obdivovali.
19 V mene Pána, Boha, ktorý sa volá Boh Izraelov,
20 nahromadil si zlata ako mosadze
a striebra si mal hojne, akoby to bolo olovo.
21 (Neskôr) si sa však s náruživosťou priklonil k ženám
a svojmu telu si povolil bezuzdnosť.
22 Na svoju slávu si tým uvalil škvrnu
a zhanobil si svoje potomstvo:
tým si uviedol hnev na svoje dietky
a dal si sa dráždiť svojej pochabosti.
23 Tak si zavinil, že sa rozdvojilo tvoje kráľovstvo
a z Efraima vznikla ríša odbojná.
24 Ale Boh neopustí svoje milosrdenstvo,
ani nezruší, ani nezničí svoje diela,
nezničí potomkov svojho vyvoleného,
ani nezahubí potomstvo toho, kto miluje Pána.
25 Ponechal teda Jakubovi (akýsi) zvyšok
a Dávidovi výhonok zo samého koreňa.
Roboam a Jeroboam
26 Keď Šalamún došiel ku koncu (života)
(a pochovali ho) s jeho otcami,
27 zanechal po sebe zo svojho potomstva
(najväčšieho) sprostáka v národe,
28 ktorý nemal nijakej rozvahy - Roboama,
ktorý svojím rozhodnutím priviedol národ k odpadu;
29 a tiež Jeroboama, Nabatovho syna,
ktorý zviedol Izrael na hriechy
a Efraimovi ukázal hriešnu cestu;
a tak sa ich hriechy rozmnožili čo najviac.
30 (Hriechy) ich odviedli ďaleko od vlasti,
lebo sa (ľud) hnal za všetkou neprávosťou,
až prišla na nich pomsta.
Ale (Boh) ich zbavil všetkých ich hriechov.
Sir48
Eliáš
XLVIII. 1 (Potom) povstal Eliáš, prorok ako oheň,
jeho slovo (blčalo) ohňom sťa fakľa.
2 Uviedol na nich hlad
a klesli počtom tí, ktorí ho nenávisťou dráždili.
Nemohli totiž strpieť prikázania Pána.
3 Pánovým slovom uzavrel nebo
a tri razy priviedol oheň z neba.
4 Tak bol oslávený Eliáš svojimi zázrakmi!
Ktože by sa mohol podobne tebe chváliť?
5 Priviedol si mŕtveho z podsvetia,
z ríše zomrelých slovom Pána, Boha.
6 Uvrhol si do skazy kráľov,
ľahko si rozlámal všetku ich moc
a oslavovaných mužov (si zvrhol) z ich lóže.
7 Na Sinaji si vypočul poučenie (od Boha)
a na Horebe (si prijal) rozkazy na pomstu.
8 Za kráľa si pomazal muža, aby vykonal tresty,
a ustanovil si proroka za svojho nástupcu.
9 Vzatý si bol v ohnivej víchrici
na voz ohnivých koní.
10 O tebe je písané, že v ustanovenom čase
máš krotiť rozhorčenosť Pána,
obrátiť srdce otcovo k synovi
a znovu zriadiť pokolenia Jakubove.
11 Blahoslavení, ktorí ťa videli
a ktorých si vyznačil svojím priateľstvom.
12 Lebo my žijeme iba dotiaľ, kým nám (trvá) život,
po smrti však nebudeme mať také (slávne) meno.
Elizeus
13 (Keď) Eliáša zakryla víchrica,
Elizeus dostal celého jeho ducha:
v svojom živote sa nebál vladára
ani násilím ho nepremohol nik.
14 Nič mu nebolo nemožné:
i jeho mŕtve telo ukázalo (vôľu) prorockú.
15 Za života konal (mnohé) divy,
ale aj mŕtvy ešte konal podivuhodné činy.
16 Ale ľud sa ani pri tom všetkom nedával na pokánie,
ani nezanechal svoje hriechy,
až bol vyvrhnutý zo svojej vlasti
a rozmetaný po celej zemi.
17 A zostala iba malá (čiastka) národa
s panovníkom z Dávidovho rodu.
18 Niektorí konali, čo bolo bohumilé,
iní sa dopúšťali mnohých hriechov.
Ezechiáš a Izaiáš
19 Ezechiáš opevnil svoje mesto,
do jeho stredu dal priviesť vodu,
(pričom) museli prerúbať skalu železom,
a vybudovali vodnú nádrž.
20 Za jeho vlády vytiahol proti nemu Sennacherib,
vyslal rabsakeho, aby napnul ruku proti nim.
Svoju ruku zdvihol proti Sionu
a pyšne si počínal, pretože bol mocný.
21 Vtedy sa im zachveli srdcia aj s rukami,
zvíjali sa bolesťou ako ženy pri pôrode.
22 Vzývali Pána, zľutovníka,
rozprestierali ruky, zdvíhali ich k nebu;
a svätý Pán, Boh, rýchlo vypočul ich volanie.
23 Nespomenul si na ich hriechy,
nevydal ich do rúk ich nepriateľom,
ale zachránil ich rukou svätého proroka Izaiáša.
24 Zvrhol tábor Asýrov
a Pánov anjel ich (úplne) rozbil.
25 Lebo Ezechiáš konal, čo bolo milé Bohu,
a verne chodil po cestách svojho otca Dávida,
ako mu prikazoval prorok Izaiáš,
ten veľký a verný muž pred Bohom.
26 Za jeho života ustúpil späť (tieň) slnka
a (Boh) predĺžil život panovníkovi.
27 (Izaiáš) svojím veľkým duchom videl budúcnosť,
utešoval tých, ktorí trúchlili na Sione.
28 Oznámil budúcnosť, (čo siaha) naveky,
a (oznámil) skryté tajomstvá prv, než sa splnili.